ude katolícky kňaz. Chodil som miništrovať a považovalo sa za samozrejmosť, že raz budem farárom."
Okrem miništrovania sa však malý Peter venoval aj spevu. "Na každej školskej slávnosti som vystupoval. Do mojich piatich rokov sme nemali televízor, a tak najväčšou zábavou bol pre nás spev." Vďaka svedomitej učiteľke sa naučil vyše tisíc ľudových piesní a dodnes je chodiacim spevníkom ľudoviek. "Samozrejme, že som sa občas hneval na to, keď som sa musel naučiť novú pieseň a moji kamaráti sa šli hrať do lesa. Vyrastal som totiž pod Tatrami a všetko, čo som zažil prvý raz, som zažil v lese - prvé bitky aj prvé rande." Najväčší zlom v spevákovom živote nastal, keď sa dostal do Prahy na celoštátnu súťaž tvorivosti mládeže. Vyhral svoju kategóriu a dostal ponuku ísť študovať na košické konzervatórium. "Šiel som na skúšky, prijali ma a od roku 1965 som bol v Košiciach."
Z toho však mamička príliš nadšená nebola. "Chcela mať zo mňa radšej farára, lebo speváci a herci vraj nemravne žijú," smeje sa spevák, z ktorého sa počas štúdií razom stal bohém. Búrlivý muzikantský život ho dokonca donútil načas prerušiť konzervatórium. „Mal som veľa neospravedlnených hodín, tak som musel školu opustiť. Po večeroch som chodil hrávať, mal som frajerky, do školy sa mi teda veľmi nechcelo," spomína dnes s úsmevom Stašák, ktorý po vyhadzove zo školy pár rokov učil v Ľudovej škole umenia vo Svite. „Potom som sa však do školy vrátil a dokončil ju."
Hoci, ako sám vraví, dnes už toľko ako kedysi hýriť nevládze, spoločnosť má stále veľmi rád. "Koľkokrát mi doma hovorili, aby som už nikam nechodil, ale mňa to veľmi ťahá."
Peter vďaka svojmu povolaniu precestoval takmer celý svet. "Zaplatil som však za to aj svoju daň. Tou najväčšou je, že som si vôbec neužil rodinu. Mám dve dcéry, ale stalo sa, že som prišiel domov a nespoznali ma."
Možno aj to, že dievčatá poznali odvrátenú tvár popularity, spôsobilo, že sa ani jedna nevydala v umeleckých šľapajach. Staršia Gabika je diétna sestra a mladšia Lýdia učiteľka. Obe majú jedného syna, takže Peter si teraz užíva rolu starého otca. Z vnukov by však spevákov mať nechcel.
„Petrík síce chodí na hudobnú školu a mladší vnuk má len 3,5 roka, takže ťažko hovoriť o talente, ale je to nesmierne náročné povolanie, ktoré stojí nielen človeka, ale aj jeho rodinu, veľa odriekania. Doprial by som im preto niečo iné," vraví Peter, ktorý pôvodne vyštudoval operný spev. Tomu sa však venovať nechcel a už na konzervatóriu chodil po súťažiach a zájazdoch. Nie však s operou. "Preorientoval som sa na kantilény, dostal som prvé angažmán, spieval s orchestrom. Musel som sa v mnohých veciach odučiť techniky operného spievania. Nikdy som sa neživil inak ako muzikou a som tomu rád. Keď vysvätili môjho bratranca za farára, mama mi povedala - vidíš, to je poriadne zamestnanie, nie ako to tvoje. Potom však dodala - ale ty spievaš lepšie. Bolo to pre mňa zadosťučinenie. Najmä keď začali moje piesne hrávať v rozhlase a objavil som sa aj v televízii," dodal Stašák.
(
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
