Nestáva sa často, ba dokonca veľmi zriedka, aby sa v cele predbežného zadržania (CPZ) a potom vo vyšetrovacej väzbe ocitol advokát. Z tých košických sa to na prelome rokov 1995 a 1996 prihodilo JUDr. Kataríne D. a v roku 2001 JUDr. Štefanovi J. Naposledy mal túto skúsenosť JUDr. Viktor Križiak. No kým jeho dvaja kolegovia pobudli vo väzbe šesť mesiacov, resp. 81 dní, on sa dostal na slobodu po dvoch týždňoch. V stredu, dva dni po prepustení, súhlasil s rozhovorom.
KOŠICE. Advokát tzv. sýkorovcov sa o svojom trestnom stíhaní dozvedel "v práci". Len čo v utorok 21. februára vyšiel z pojednávacej siene Špecializovaného súdu v Pezinku, čakali ho kukláči z Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK).
Dali mu podpísať zásielku a oznámili, že ako obvinený zo zločinu marenia spravodlivosti je od tej chvíle zadržaný.
Tento proces odštartovalo vyjadrenie Mikuláša Černáka, bývalého klienta Dr. Križiaka. Mafián, ktorý si odpykáva doživotie, prokurátorovi napísal, že ho advokát opakovane kontaktoval a usmerňoval, ako má vypovedať v kauze sýkorovcov.
"Podľa môjho názoru si dal ÚBOK záležať na tom, aby bolo moje zadržanie čo najviac teatrálne. Deň pred tým som bol totiž v sídle ÚBOK-u vykonávať úkony v iných veciach. Vedeli, že som tam, no obvinenie nevzniesli. Počkali si, až budem na súde," tvrdí Dr. Križiak.
"Tiež neviem, či sa niekedy stalo, aby policajná zložka niekoho zadržala na súde. Podľa mňa je súdna pôda tzv. posvätná, kde má výkonnú moc iba súd alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže. Oni môžu vykonávať obmedzovaciu, resp. zadržiavaciu činnosť. V postupe ÚBOK-u vidím nezákonnosť."
Hladovka
Advokáta eskortovali do Košíc a na vyšetrovačke na Rastislavovej ulici vypočuli za prítomnosti obhajcu. Nie že by sa nevedel obhajovať sám, ale prax je taká, že obvinený advokát má po ruke kolegu. Ten si udržuje odstup od veci a nemusí byť v strese z toho, čo sa stalo.
"Nepredpokladal som, že ak ma z niečoho obviní najväčší zločinec na Slovensku, budem automaticky považovaný za zločinca aj ja. Veď som mal dovtedy povesť bezúhonného advokáta. No hoci som uvádzal všetky argumenty na obhajobu a predpokladal som, že budem prepustený, po troch hodinách vyšetrovateľ rozhodol o mojom umiestnení v CPZ-ke."
Na policajnej stanici na Furči nečakal Dr. Križiaka žiadny luxus. Posteľ, stôl, stolička, kamenná latrína a na strope kamera, ktorá sledovala každý pohyb.
A aby nemala problém s viditeľnosťou, pomáhala jej nonstop svietiaca žiarivka. Na druhý deň po ubytovaní sa advokát rozhodol držať hladovku. Neprijímal stravu, iba pil vodu.
"Šlo mi o symbolické vyjadrenie nesúhlasu voči spôsobu, akým som bol zadržaný, nezákonnému vzneseniu obvinenia a neskôr aj voči väzbe. Nešlo o nátlakovú akciu. Postupoval som tak, ako to robia demonštranti v Bielorusku či aktivisti na Kube."
V CPZ-ke strávil Dr. Križiak tri dni. Prvých 48 hodín vyplnilo policajné zadržanie a keďže vyšetrovateľ podal prokurátorovi návrh na vzatie obvineného do väzby, po dvoch dňoch začala plynúť ďalšia 48-hodinová lehota. Počas nej mal súd rozhodnúť o žiadosti prokurátora na väzobné stíhanie.
"Rátal som s tým, že ma po 48 hodinách pustia a že to nebudú hnať do takej absurdity, ako je väzba. No mýlil som sa," priznáva advokát.
"Iba ten, kto dovtedy zažil podobnú situáciu, sa vie vcítiť do pocitov človeka, obmedzeného na slobode. Vždy som na súde bojoval o čo najnižšie tresty pre klientov. Napriek tomu, že som to nikdy nezažil, dokázal som sa vžiť do ich situácie. Teraz môžem povedať, že už dve minúty v cele sú veľa."
Úloha rozhodnúť o väzbe pripadla Okresnému súdu v Trenčíne. V piatok 24. februára advokáta eskortovali pred sudkyňu, ktorá návrhu prokurátora vyhovela a Dr. Križiaka poslala do väzby. Ako dôvod obmedzenia na slobode uviedla obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti.
"Kuriózne na tom rozhodnutí bolo, že hoci podľa vzneseného obvinenia som mal Černáka ovplyvňovať v Ilave, súd ma poslal do toho istého zariadenia, v akom si on odpykáva svoj doživotný trest. A dokonca som sa na niekoľko dní ocitol na tej istej chodbe, kde mal celu on a iní ťažkí zločinci. Polgári, Rigo a ďalší."
Voči väzbe podal advokát sťažnosť.
Černák o ňom vedel
Do Ilavy bol Dr. Križiak prevezený neskoro večer. Absolvoval obvyklú prijímaciu procedúru, na ktorej vymenil civilné oblečenie za väzenský odev. Zelenú košeľu, modré tepláky, zelené ponožky a hnedé topánky. S dekou, ešusom, pohárom a lyžicou putoval na tzv. prijímaciu celu, kde už spal jeden nocľažník.
"V dvojposteľovej izbe bola voľná horná posteľ, takže som si ľahol a snažil sa rýchlo zaspať. Samozrejme, nešlo to. Človek si začne uvedomovať, kde je, stotožňuje sa s realitou a snaží sa potláčať nepríjemné pocity. Myšlienky na rodinu treba potlačiť. Lebo ak by na ňu človek myslel, musel by sa zblázniť..."
Šancu rýchlo zaspať výrazne znižovalo aj svetlo, ktoré sa každých 30 minút rozsvietilo. Súčasne dozorca cez okienko skontroloval, či je v cele všetko v poriadku.
"Ten svetlený výboj bol taký silný, že mi pripomínal atómový výbuch v Hirošime. Keď som si dal prsty cez oči, svetlo mi ich doslova zröntgenovalo."
Kontroly nie sú nič neobvyklé. Aj samotný Dr. Križiak si pamätal svojho klienta, ktorý väzbu psychicky nezvládol a spáchal v cele samovraždu obesením.
Na druhý deň - v sobotu - advokáta premiestnili na 2. poschodie, kde bol ubytovaný M. Černák. Cela bola pre troch, no Košičan bol sám. Samozrejme, pokračoval v hladovke. Dozorcovia vždy v určenom čase otvorili okienko na dverách a opýtali sa, či bude jesť. Zakaždým s vďakou odmietol.
"Nepremýšľal som vtedy, dokedy budem hladovať. Prekvapilo ma, že hoci som sa cítil zoslabnutý, hladovka nemala na môj organizmus a hlavne myseľ žiadny negatívny vplyv. Opasok som nemal, takže som nevedel posúdiť, o koľko dierok som schudol. No cítil som, že som prišiel o časť tuku na bruchu," vraví Dr. Križiak.
A dokedy bol odhodlaný hladovať? "Chcel som vydržať až do konca. Pravda, tým koncom nemyslím taký, ktorý by ohrozil moje zdravie. O pokračovaní či skončení hladovky som sa chcel rozhodnúť po tom, ako padne definitívny verdikt o mojej väzbe."
V pondelok 27. februára bol advokát väzenským lekárom upozornený na nebezpečenstvo takého konania.
"Vysvetlil som mu, že hladovka nemá nič spoločné s ich ústavom. Že je to určitá forma môjho protestu a že viem, čo si k svojmu organizmu môžem dovoliť. Odmietal som odbery moču, krvi aj RTG, jedine som sa nechal odvážiť, odmerať tlak a zmerať teplotu."
Aby si nepriťažil, Dr. Križiak sa snažil šetriť a neplytvať energiou. Aj vychádzky v koridore, ktoré mali trvať hodinu denne, skrátil na 10 minút.
Na margo pobytu na poschodí s M. Černákom vyjadril presvedčenie, že ten o prítomnosti svojho bývalého advokáta vedel.
"Na cele má televízor, takže keď o mne v pondelok po prvý raz informovali médiá, určite sa to dozvedel."
Stratil 10 percent hmotnosti
Po dvoch dňoch bol Dr. Križiak presťahovaný do cely na 1. poschodí. Aj táto bola z kategórie s maximálnym stupňom stráženia.
Bola to samotka s rozmermi 1,5 x 3 metre, vybavená posteľou, úzkym stolíkom, umývadlom a latrínou.
Advokát spomína, že zažil aj dve - tri tzv. šťáry, pri ktorých mu do cely vtrhli dozorcovia a prehľadali ju.
Pátrali po všetkom, čo nie je dovolené, napríklad podomácky vyrobených zbraniach a skontrolovali aj mreže, či nie sú napílené.
V tejto cele advokát zotrval do piatka 2. marca. V ten deň uplynulo 7 dní hladovky v Ilave a jeho hmotnosť sa znížila o 10 percent.
Podľa vnútorného poriadku sa to posudzovalo ako mimoriadna udalosť. Napriek tomu, že Dr. Križiak prevoz do väzenskej nemocnice odmietal, v piatok ho eskortovali do Trenčína.
"V Trenčíne, kam ma previezli v putách, som vyfasoval žlto-hnedé pyžamo a župan. Hoci som sa žiadal na samotku, dali ma na izbu s dvoma mužmi, odsúdenými za drogové delikty. Prechádzali liečbou drogovej závislosti a jeden z nich mal hepatitídu typu C. Tam som strávil posledný víkend, ktorý bol trochu prijateľnejší, lebo ako pacient som mohol ležať aj cez deň. Primár bol však z mojej hladovky rozhorčený a chcel ma poslať na psychiatriu."
Advokátovi spoluväzni sa ukázali ako veľmi tolerantní. Keď prišiel čas jedenia, snažili sa ho nedráždiť a svoj prídel jedli tak, aby to aspoň nevidel.
Na otázku, či v ňom vôňa jedna nevzbudzovala chuť konečne sa najesť, odpovedal: "O vôni sa v súvislosti s väzenskou stravou veľmi hovoriť nedá... Musím dodať, že som tou hladovkou prekvapil sám seba. Neviem, či by sa mi ´vonku´ podarilo tak dlho odmietať stravu. Človek v takejto zlomovej situácii objavuje hranice svojich možností. Možno na slobode, kde drží diétu, by s ňou po dvoch - troch dňoch sekol..."
Človek zavretý v cele má odrazu na mnohé veci čas. Ten sa vlečie veľmi pomaly. Možno aj preto, že väzeň o ňom nemá pojem, lebo nemá hodinky.
"Znie to trochu paradoxne, ale pobyt za mrežami má aj svoje pozitíva," tvrdí Dr. Križiak.
"Napríklad očistný účinok, keď má človek odrazu more času premýšľať o všetkom, na čo v tom zhone inak nemá čas. A v mojom prípade to bola aj možnosť vžiť sa do pocitov mojich klientov, odsúdených na nepodmienečné tresty. Viem, že sa oplatí bojovať o každý deň, ktorý namiesto vo väzení môžu stráviť na slobode."
Behá po lekároch
Tento týždeň v pondelok sa na Krajskom súde v Trenčíne uskutočnilo neverejné zasadnutie, na vlastnú žiadosť aj za prítomnosti Dr. Križiaka a jeho obhajcu.
"Hoci sa súdy málokedy zaoberajú materiálnou stránkou väzby, tentoraz urobili výnimku. Výsledkom bolo, že odvolací senát nielenže skonštatoval absenciu dôvodov na moju väzbu, ale aj na samotné vznesenie obvinenia."
Keďže "kraj" nemal právomoc trestné stíhanie zastaviť, advokáta aspoň okamžite, po 14 dňoch od zadržania, prepustil na slobodu.
Návrat k normálnemu životu býva po návrate spoza mreží u každého rovnaký - postupný. Zvlášť, ak k obvyklým obmedzeniam pribudla hladovka.
"Určite som sa nemohol okamžite najesť, riskoval by som nejaký žalúdočný problém. Začal som doslova kojeneckou stravou. V pondelok na večeru som mal rozmixovanú varenú mrkvu, v utorok na raňajky rozmixovanú varenú ryžu a na večeru celozrnnú varenú ryžu. A takmer každý deň som strávil návštevou nejakého odborného lekára. Hovorí sa, že nábeh na normálnu stravu by mal trvať rovnako ako hladovka. Mňa tie dva týždne o hlade a vode pripravili o 12 kilogramov. A hoci šlo ´iba´ o 14 dní, mne to pripadalo ako 20 rokov..."
Dr. Križiak nemá zastavenú advokátsku činnosť, no komora, keďže je trestne stíhaný, bude čoskoro jeho prípad riešiť. On je však presvedčený, že na konci bude jeho plné oslobodenie a zbavenie obvinenia. O prípadnom odškodnení zatiaľ neuvažuje.
"To nie je moja priorita. Ale určite to nenechám len tak. Nikto mi nenahradí čas a všetko, o čom som pobytom za mrežami prišiel. Poškodený bol môj rodinný, spoločenský aj profesionálny život."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
