dy "neprepije" a stále chutí. Keby pivo neexistovalo, vymyslel by ho. Expert na pivo, starší obchodný sládok plzenského pivovaru Václav Berka.

Svetovo uznávaná pivárska kapacita V. Berka sa v rámci pracovných ciest stretáva v "hospodách" s milovníkmi piva a diskutujú. Začiatkom roka navštívil viaceré košické podniky. "Niektoré ženy sa pýtali, či pitie piva nekazí postavu. Postavil som sa, ukázal som sa im a presvedčil ich, že nie, práve naopak," vraví s úsmevom."

Podľa V. Berku sú teplota, čas a svetlo traja najväčší nepriatelia piva. Tvrdí, že tankové pivo s nimi bojuje lepšie ako sudové. "Vyrába sa rovnako, ale starostlivosť v tanku (500-litrová špeciálna nádoba - pozn. red.) je na vyššej úrovni, znalec ocení jeho čerstvosť oproti sudovému. Pivo v sudoch sa naloží na kamión, doprava čosi trvá, na uskladnenie musí byť vybavenie, ani zima, ani teplo. Tankové pivo ide do reštaurácie priamo v izolovanej cisterne, len sa prečerpá do tanku a rovno sa čapuje."

Po prvý raz V. Berka ochutnal pivo ako štvorročný, keď ho poň otec a dedo posielali s krčahom do krčmy. "Po ceste som ochutnával penu, no veľmi mi nechutila. Ako malému, mal som okolo 10 rokov, mi dávali ochutnať trochu piva po obede. Stále som nevedel, čo v ňom vidia. Viac som sa k pivu dostal počas štúdia na univerzite." Večer s priateľmi si rád dá aj víno a fandí i whisky. "Whisky má rovnaký základ ako pivo. Tiež je vyrobená zo sladu, ale v Škótsku boli asi nedočkaví a rovno to vypálili. Zrieť to nechali až v sude."

Jedna z najčastejších otázok, ktoré dostáva, je, koľko piva denne vypije. "Som priemerný Čech, ten vypije ročne asi 140 litrov. Rozdiel je pivo piť a len ho ochutnávať, čo je pracovná náplň degustátorov v pivovare, akého som kedysi robil aj ja. Treba napríklad za polhodinu ochutnať 10 vzoriek, posúdiť farbu, penu, arómu. Hoci najdokonalejšie analytické prístroje vyhodnotia všetky parametre v každej fáze varenia piva, môže tam byť aj niečo iné, čo dokáže zaregistrovať iba človek."

V. Berka zdôrazňuje, že i po 169 rokoch dodržujú receptúru Josefa Grolla, ktorý v roku 1842 zo sladu a chmeľu uvaril prvé zlaté pivo, nechal ho vykvasiť, dozrieť a po piatich týždňoch sa mohlo piť. Kto si ho chce uvariť doma, netreba mu špeciálne vybavenie. "Dá sa uvariť na sporáku, stačí veľký hrniec, uvarí sa, schladí v chladničke, nechá päť týždňov prekvasiť, dozrieť, dosýti sa oxidom uhličitým a je to."

Ženy predžúvali mužom

Prapredchodcom piva je podľa V. Berku "nápoj" Sumerov z Mezopotámie z 2. až 4. tisícročia p.n.l. "Pestovali obilie, skladovali ho v hlinených nádobách, do ktorých sa dostala voda, zrno začalo klíčiť. Tým vyrobili slad, ani o tom nevedeli. Keď uvarili kašu, začala kvasiť. Kvasinky sú všade, vo vzduchu, vode, v ľudskom organizme, slinách. Ženy nemali mlyny, predžúvali mužovi, ktorý bol na love či bojoval s nepriateľom, tým mu zrno zakvasili. Kým sa muž vrátil, čo mohlo trvať týždne až mesiace, kvasinky zo ženiných slín v kaši kvasili. Keď to potom muž jedol, cítil, že je to iné, skvelé. Bola to hustá kaša z rozdrvených kusov obilia. Keď pridali vodu, mohol to byť zelený zakalený roztok, ktorý sa dal piť napríklad slamkami. Mohlo to mať sladovú chuť, chmeľ pridali až neskôr."

V. Berka šéfuje porotám na súťažiach o najlepšieho výčapníka, školí personál v podnikoch. Na rozdiel od krajana, expremiéra Miloša Zemana, ktorý kedysi vyhlásil, že popradské pivo je dobré tak akurát na čistenie zubnej protézy, V. Berka tvrdí, že znevážiť cudzie pivo by si nikdy nedovolil. "Keď sládok uvarí pivo so srdcom, poviem mu, že je dobré, len iné, než na aké som zvyknutý. Každý dobrý sládok vie, aké náročné je uvariť pivo. Jedna várka sa môže podariť, ale pravým umením je uvariť aj v ďalších várkach rovnaké. Záleží aj na barmanovi, či čapuje pivo s láskou, či má čisté poháre."

V krčmách si sadá tak, aby videl na výčap. "Keď vidím, že pohár nie je dobre umytý a výčapníkovi ešte z pusy trčí cigáro a padá popol, nemám veľkú radosť ani dôveru. Pivo potom nemá dobrú penu ani chuť, je napáchnuté. Keď sa štamgasti začnú sťažovať, prvá obrana výčapníka je, že on za nič nemôže, také pivo mu priviezli z pivovaru. Nemusí to byť luxusná hotelová reštaurácia, môže to byť malá krčmička, ide o to, koľko a ako sa pivo čapuje. Ak sa zo sudu vyčapujú len tri pivá za deň, nemôže byť dobré, lebo ostáva v potrubí. Kde sa čapuje jedno za druhým od rána do večera, tam bude zrejme lepšie."

Pivo s ľadom neodporúča

Tréningy personálu robia i priamo pred hosťami, aby videli, ako to má fungovať. "Potom nám hostia pomáhajú kontrolovať výčapníka: 'Hej, pán výčapník, sládok vravel, že to máš robiť tak, a ty to tak nerobíš...' Či naopak, necháme štamgastov postaviť sa za výčap, aby obslúžili výčapníka a zistili, aké umenie je načapovať dokonalé pivo, aké oni s takou samozrejmosťou očakávajú od výčapníka."

Podľa lekárov má pivo dobrý vplyv na zdravie, napríklad vyplavuje obličkové kamienky. "Má vplyv na napätie, upokojuje hladké svalstvo, povolia kŕče, zväčší sa močovodná 'trúbka' i prietok a núti ísť na toaletu. Vyšla kniha, kde 50 - 60 doktorov opisuje účinky piva, ak je konzumácia mierna, nie 10 pív za večer, má dobrý vplyv. Ak niekto tvrdí, že z piva sa hlúpne, to nie je otázka piva, ale neúmernej konzumácie. Lekári odporúčajú 1 - 2 pivá denne. Nie cez víkend doháňať, čo ste nestihli cez týždeň."

V. Berka tvrdí, že v Čechách a na Slovensku ľudia pivo milujú. Precestoval kus sveta, môže porovnávať. "Ak je niekto zvyknutý na ležiak a dá si v Anglicku ich pivo - ale (číta sa ejl), môže ohrnúť nos, že mu nechutí. Je to iný typ piva, iným chutí. Trebárs v Írsku je úžasná kultúra čapovania piva, dokážu v krčme urobiť skvelú atmosféru, človek je tam chvíľu a zrazu z rohu začne gitara, husle. Opačný extrém je, keď mu v USA načapujú pivo, ktoré má 0 stupňov, jeho chuť tak nevynikne. Američania sú zvyknutí z fastfoodov, že všade je ľad, my však odporúčame, aby pivo malo 7 stupňov."

Nedávno bol V. Berka na otvorení pivárne vo Vietname, otváral ju Vietnamec, ktorý predtým pôsobil v Čechách, kde sa zamiloval do českého piva. "Vo Vietname si tiež varia vlastné pivo, bežne ho servírujú tak, že k nemu donesú misu s ľadom. Rešpektujem to, no neodporúčam. Pivo potom mení chuť."

Podľa sládka je mýtus, že ženy nemajú rady pivo. "Majú, len sa ostýchajú postaviť pred seba pollitrák, aby nevyzerali ako chlapi. Už existujú moderné poháre, i pekné 'tretinky'. Blaží ma, keď vidím v podniku ženy, ako pijú pivo." Ochutené ovocné pivá nemusí. "Ale ak to niekomu chutí, nech sa páči."

Opiť z nealka sa nedá

Zaujímavou témou je nealkoholické pivo. V. Berka vysvetľuje, že sa varí z rovnakých surovín, len je v ňom iba 0,5 % alkoholu, asi 10-krát menej ako v bežnom ležiaku. "Pri nealkoholickom pive odbúrava organizmus alkohol rýchlejšie. Testoval to aj výskumný ústav sladovnícko-pivársky, čo sa stane, ak si dá človek 10 nealkoholických pív. Laik si môže myslieť, že to je to isté, akoby vypil jedno alkoholické. No telo alkohol rýchlo odbúrava a vypiť 10 pív zaberie čas. Alebo 20 či 30 nealko pív, to je plné vedro. Dovnútra to ide, ale organizmus má limitované prietoky, hladké svaly na druhom konci majú obmedzenú kapacitu, nevieme ich úplne riadiť, takže čo sa už nevojde, ide von, hoci stále pijeme."

K akému jedlu pasuje pivo najviac? "Vďaka jeho chuťovým vlastnostiam, horkosti a zároveň sladkastej chuti ku všetkému," tvrdí plzeňský Sládok. "Nie je neobvyklé, keď chlap v krčme pije pivo a hryzie tabuľku čokoládu. Ja mám k pivu rád ľahké jedlá - ľahké sú také, čo buď plávajú, alebo lietajú, napríklad kačka, haha. Fajn k pivu sú chuťovky ako pivný syr, v Španielsku napríklad tapasy či kus morskej ryby, buď hľadáte k chuti piva súlad, alebo kontrast. Rád si dám pivo po obede v obývačke pri futbale, aj hocikedy kdekoľvek."

Napriek tomu, že pivo pije celý život a robí s ním každý deň, ešte sa ho "neprepil" a stále mu chutí. "Pivo rovnako ako chlieb má obilný základ. Keď budete jesť každý deň hus alebo kačku, za chvíľu poviete, že už ich nemôžete ani vidieť, ale dobrý chlieb môžete jesť každý deň." Čo by robil, keby piva na svete nebolo? "Ak by neexistovalo, musel by som ho vymyslieť a už aj viem ako," povedal V. Berka s úsmevom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári