Ako stokrát spadla na zadok, stokrát ho oprášila šla ďalej

Herečka Dana Morávková sa chcela divadlu venovať už od detstva. Svoj sen si splnila a to nielen o herectve, ale aj tancovaní, pretože vyštudovala aj choreografiu. Patrí medzi najobsadzovanejšie české herečky, zahrala si dokonca aj hollywoodskom trháku Van

Helsing. Slovenskí diváci ju zrejme najviac poznajú z rozprávok Z pekla štestí či komédie Kameňák a populárnych českých seriálov Veľmi krehké vzťahy a Ordinácia v ružovej záhrade.

Cestu do Košíc si D. Morávková našla vďaka muzikálu na ľade Popoluška, v ktorom si zahrala kráľovnú. Skutočnosť, že sa táto herečka postavila na korčule, nie je vôbec náhodná. Ako dieťa sa totiž tomuto športu venovala veľmi svedomito. "Na korčule som sa postavila pred publikom po 25 rokoch," prezradila herečka. "Ono je to ale ako s bicyklovaním - nezabudnete to. Len je pravda, že dnes už nedokážem urobiť žiadnu zložitú figúru a ani skočiť nejaký skok. Kontakt s korčuľovaním som však nikdy nestratila, pretože vždy, keď som pripravovala nejakú choreografiu, musela som si ju prejsť na ľade."

Keď teda dostala ponuku na muzikál na ľade, prijala ho bez zaváhania. "Ešte mi ani nestihli dopovedať ponuku a už som súhlasila. Stačilo, že som začula slovo korčule. No a potom, keď som zistila, akí úžasní kolegovia a kolegyne budú so mnou spolupracovať, tak som bola spokojná, že som povedala áno."

D. Morávková sa krasokorčuľovaniu venovala od detstva a vyzeralo to nádejne. Dnes však neľutuje, že sa rozhodla inak. "Ak by som totiž ostala pri korčuľovaní, tak by som teraz už bola dôchodkyňa," smeje sa. "Mala som za sebou niekoľko úspechov, dvakrát som sa stala majsterkou republiky a veľmi ma to bavilo. Vôbec mi neprekážalo, že bolo treba vstávať o piatej ráno, aby som už o šiestej mohla byť na tréningu. Dnes to vraj deti až také náročné nemajú. Ale ja som sa nesťažovala, ja som to chcela robiť."

Chcela robiť divadlo

Túžba venovať sa herectvu a pracovať v divadle však bola silnejšia. Keď si musela v istom veku vybrať, rozhodla sa pre divadlo. "Chodila som totiž aj do baletného krúžku a do prípravky v Národnom divadle. A od piatich rokov som vedela, že chcem robiť divadlo. Bola som to typické dievčatko, ktoré dookola omieľa, že až vyrastie, bude herečkou. Milovala som balet, činohru aj operu. Zbožňovala som staré francúzske, talianske, ale i české a slovenské filmy. Rodičia sa nad mojím tvrdením, že budem herečkou, vždy len pousmiali a vraveli si, že veď ono ma to raz prejde. Nikdy sa však nesnažili ma odhovárať, naopak, kupovali lístky do divadla, brávali ma na predstavenia. Rusalku som prvýkrát videla, keď som mala štyri a úplne ma to očarilo."

Hoci bola rozhodnutá byť herečkou, predsa len jej občas napadlo, že by sa mohla rozhodnúť pre niečo iné. "Keď mi vážne ochorela babička, chcela som vyštudovať medicínu. Ale to bol len taký detský nápad. Neskôr som však vážne zvažovala aj novinárčinu. Keď som šla na vysokú školu, bolo možné si podať len dve prihlášky. Jedna šla na DAMU a druhá na žurnalistiku. Chcela som totiž robiť športového novinára a písať o krasokorčuľovaní a modernej gymnastike. Takže aj do tejto práce by som si vedela 'prepašovať' svoje záľuby," prezradila s úsmevom.

Po tom, ako vyštudovala herectvo na DAMU, rozhodla sa vyštudovať aj choreografiu na HAMU, pretože túžba venovať sa aj tanečnému umeniu bola príliš silná. "Splnila som si vlastne všetko, čo som si kedy vysnívala. Považujem to za obrovský dar. Koľko ľudí nemá to šťastie a musia hoci celý život robiť niečo, čo robiť nechcú, sú z toho nešťastní a majú celý život smutný. Ja som chvalabohu šťastná. Myslím si, že vo veľkej miere sa za to musím poďakovať rodičom, za to ako ma vychovali a viedli. Koľkokrát má človek chuť so všetkým seknúť, ale vďaka mojim rodičom viem, že to by bolo jednoduché. Tak ako som v krasokorčuľovaní stokrát spadla na zadok a stokrát som si ho oprášila od ľadu a šla ďalej. Aj vďaka tomu, že som sa už od mala venovala vrcholovému športu, som naučená disciplíne."

Už od detstva vie, čo je to byť všade na čas, dodržiavať termíny, mať silnú vôľu a výdrž. "Už ôsmy rok nakrúcam seriály a mám za sebou tisícky natáčacích hodín, no ani raz som nebola chorá. Nie že by som bola celý ten čas úplne fit, stalo sa aj to, že som sa necítila dobre, ale aj tak som vstala z postele a šla na ´pľac´. Jednoducho nedopustím, aby sa kvôli mne presúvali termíny nakrúcania, aby sa museli mne prispôsobovať ostatní kolegova."

Seriály

D. Morávkovú poznajú televízni diváci najmä vďaka seriálom Veľmi krehké vzťahy a Ordinácia v ružovej záhrade. Práve vo Veľmi krehkých vzťahoch stvárnila D. Morávková postavu Andrey Rubešovej, ktorá bola jedným slovom vypočítá mrcha. "Andreu som milovala. Dobre sa mi hrala táto potvora, podnikateľka, ktorá ide za svojím cieľom aj cez mŕtvoly. Asi práve preto, že je tak veľmi odlišná odo mňa, mi núkala veľký priestor na hranie. Lenže hrala som ju šesť rokov a už som presne vedela, aká je, ako kedy bude reagovať. Už som proste potrebovala robiť čosi iné. Do toho vo vhodnej chvíli prišla ponuka robiť v Ordinácii, navyše - už som vedela, že 'Veľmi krehké vzťahy' budú končiť, takže nastala pre mňa ideálna situácia. Chcela som sa posunúť niekam inam, nechcela by som byť Andreou až do dôchodku. Tak isto, ako teraz nechcem byť až do dôchodku Zdenou z Ordinácie."

Zmenu potrebovala aj preto, že diváci si ju so seriálovou Andreou stotožňovali. "Každý sa môjho muža pýtal, ako môže doma vydržať s takou potvorou. Akosi im nešlo do hlavy, že ja predsa nie som Andrea. Žiadny herec nechce byť zaškatuľkovaný a mať doživotnú nálepku jednej postavy. Lenže často je to problém, lebo v divadle môžete hrať tých postáv desiatky, ale koľko ľudí vás vidí? Stovky. Zatiaľ čo vďaka televízii ste pre milióny ľudí párkrát do týždňa stále tou istou seriálovou postavou. Pokiaľ viem, tak Ordinácia má v Čechách dva a pol milióna divákov. To je obrovské číslo! Ukázalo sa teda, že som urobila dobre, keď som sa rozhodla pre zmenu. Občas riskovať totiž treba. Veď žijeme len raz! Nemôžete robiť stále to isté, zmena je zdravá."

Manželstvo si pestujú

D. Morávková je už niekoľko rokov šťastne vydatá za hudobníka Petra Maláska, spolu majú 13-ročného syna Petra. "Dokážeme si spolu užívať voľné chvíle a to je podľa mňa veľmi dôležité. Chodíme spolu do divadiel, do kina, radi cestujeme, lyžujeme, korčuľujeme." Hoci má syn Peter už 13 rokov a mohlo by sa zdať, že spoločnosť rodičov je v tomto veku to posledné, čo potrebuje, opak je pravdou. "On s nami veľmi rád trávi čas. No je pravda, že je už samostatný a keď máme obaja pracovné povinnosti, môžeme sa spoľahnúť na to, že sa o seba postará sám. Veď je to už veľký chlap! Je o dve hlavy vyšší ako ja a nohu má číslo 43!"

Obaja s manželom vedia, že manželstvo si treba pestovať. Aj preto napríklad čas v Košiciach strávili spoločne. "Vedela som, že idem do Košíc na pár dní a že Peter bude mať voľno, tak sme sa rozhodli, že prídeme spolu. Ja chápem, že na prvý pohľad to môže vyzerať, že v manželstve dvoch ľudí pracujúcich v umení a točiacich sa v šoubiznise, je málo voľného času, ktorý by sme mali jeden pre druhého, ale nie je to tak. Keď si totiž človek naozaj chce na niečo urobiť čas, tak si ho urobí. Všetko ostatné sú len výhovorky."

Ak si nájdu čas jeden na druhého, najradšej spolu cestujú. "Máme radi more aj hory, no radi cestujeme aj do veľkých metropol, kde sa vždy snažíme urobiť si čas na umenie. Hlavne na divadlo. Mojím snom je ísť v Paríži na skvelé šansónové predstavenie. Chodíme však do divadla aj doma v Prahe. Som zvedavá na to, čo sa podarilo ostatným kolegom, často je to pre mňa veľmi inšpiratívne a dokáže ma to nakopnúť do ďalšej práce. Som ako taká špongia, ktorá do seba nasáva podnety z okolia. Aj preto sa teším na apríl, kedy by sme chceli ísť znovu do New Yorku. Už sa neviem dočkať predstavení na Broadwayi, alebo toho, ako sa postavím na Time Square a budem si užívať atmosféru mesta. Mňa osobne dokáže New York doslova nabiť energiou."

Momentálne si D. Morávková svoje pracovné tempo pochvaľuje. "Mám toho tak akurát. Je toho dosť v divadle, do toho seriály a popri tom dosť času na rodinu. Som však ten typ, ktorý sa na sto percent venuje tomu, čo je prvoradé. Takže keď som v divadle alebo nakrúcam, tak idem na sto percent. A keď som doma, tak pracovné povinnosti idú bokom. Takto je to podľa mňa najlepšie. Rozhodne však nedramatizujem svoj život. Robím to, čo treba. Nedá sa povedať, že by mi niečo chýbalo. Som rada za všetko, čo mám," dodala.