Ako vraví, s manželkou na seba natrafili v tom správno životnom období.
Janka je totiž východniarka priamo z Prešova a rovnako ako on, aj ona študovala v Bratislave herectvo.
"Po absolvovaní VŠMU v Bratislave som pôsobil niekoľko rokov v divadlách v Trnave, Nitre a Košiciach a keď som sa vrátil potom späť do Bratislavy, tak sme sa stretli. V čase, keď som ja začal študovať na doktorandskom štúdiu, ona skončila magisterské štúdium. V našej brandži sa aj tak skoro všetci poznáme, takže skôr či neskôr by sme sa stretli. Išlo iba o to, či v správnom životnom období. Nám sa to pošťastilo a naše životné cesty sa tak preťali," spomína si herec, ktorý o sebe zvykne hovorievať, že je hanblivý. V tomto prípade však ostych prekonal a urobil dobre. "Nikdy som nebol žiadny gigolo či salónny lev, práve naopak. V tomto smere som bol skôr utiahnutý. V koketnej a žoviálnej forme komunikácie so ženami som sa skrátka nikdy necítil príjemne."
Hoci je to v súčasnosti skôr vzácne, uznáva tradičné hodnoty a zastáva názor, že keď už manželstvo, tak na celý život. "Samozrejme nikdy nehovor nikdy. Na základe životných skúseností som naučený nič nezakríknuť. Pretože hneď, ako začnete verejne vyhlasovať kategorické súdy alebo pravdy o živote, tak sa vám to môže veľmi rýchlo vrátiť ako bumerang a všetci na vás budú posmešne ukazovať prstom. Názorných príkladov som videl už viac než dosť. U mňa skôr ide o to, že som bol k takýmto hodnotám vychovaný svojimi rodičmi. Aj moja manželka je z takéhoto rodinného prostredia. Nikdy som nebol ten typ chlapa, ktorý by hľadal zmysluplný vzťah cez rôzne skúšania systémom: pokus - omyl. Vždy som potreboval cítiť vo vzťahu symbiózu chémie a duchovna. Zrozumiteľnejšie povedané, okrem vášne a zamilovanosti musel som si vo vzťahu s partnerkou rozumieť hlavne ľudsky. Samozrejme, že keď som mal osemnásť, tak som si tieto veci nevedel pomenovať tak ako teraz, ale myslím, že podvedome som sa skoro vždy takto správal."
Manželov delí vekový rozdiel desať rokov. "Náš vzťah nevznikol len tak mávnutím prútika. Naši známi si o nás už dlho mysleli, že spolu chodíme a my sme pritom boli ešte len opatrní kamaráti. Asi z nás dvoch do okolia vyžarovalo niečo také, o čom sme ani sami netušili alebo sme sa báli si to priznať. Ale veď to je na živote najkrajšie, že všetko je inak a nič sa nedá dopredu naisto predpokladať. Čo sa týka svadby a manželstva, nešpekuloval som. Keď som to tak cítil, rozhodol som sa a požiadal Janku o ruku. Bol som presvedčený, že áno, toto je žena môjho života. Svadobný obrad sme mali v kostole a aj to pre mňa znamená symbolicky viac, ako len nejaká pečiatka na úrade. Možno aj preto som sa až neskôr oženil, lebo som chcel mať ako chlap pocit, že som na takéto životné rozhodnutie dozrel. Dozrel nato, že túžim mať rodinu, deti. Som šťastný, že k tomu došlo až teraz, lebo si to viem o to viac vážiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
