Vodičák si urobil ako 26-ročný a dosiaľ podľa jeho odhadov absolvoval do pol milióna kilometrov.
Nepovažuje sa však za žiadneho majstra sveta. Mal už aj menšie búračky, raz vlastnou vinou rozbil na aute svetlomet, inokedy zase nepozornosťou iného sa mu dokrčili dvere. "Bral som to ale športovo, nemal som z toho žiadnu traumu. Pokiaľ ide o môj štýl jazdy, tak určite nie som mimoriadne temperamentný a razantný, ale ani žiadny baránok. Na dlhších trasách stlačím plynový pedál viac k podlahe, no v obývaných častiach dodržiavam stanovenú rýchlosť," ohodnotil sa ako šofér a dodal, že dosiaľ je jeho rekordom 180-kilometrová rýchlosť kedysi pred desiatimi rokmi. Občas sa mu pritrafí aj nejaká pokuta, raz mu za nesprávne parkovanie policajti nasadili aj "papuču". "Najvyššia pokuta, čo som zaplatil, bolo v prepočte asi sedemdesiat eur. Prekročil som v Maďarsku povolenú rýchlosť o nejakých tridsať kilometrov. Keď ma zastavia policajti a oznámia mi priestupok, spravidla to prijmem a nevyjednávam. Raz sa stalo, že ma muži zákona spoznali, ale na výšku sankcie to nemalo vplyv."
J. Pollák dosiaľ sedlal tri štvorkolesové tátoše. Najprv jazdil na rodičovskom žigulíku, potom si kúpil favoritku, aktuálne vlastní Škodu Octavia. Považuje sa za celkom zručného opravára, drobné poruchy mu nerobia problémy, a to vrátane výmeny žiaroviek, ktoré sú na niektorých autách pliagou. "Raz som mal defekt, menil som rezervu, ale nebola dobre dofúkaná. Na benzínke mali technickú poruchu a tak som zariskoval a jazdil ďalej. Avšak pod Štrbským Plesom som dostal šmyk a narazil do zvodidiel. Takže viem, že žiadnu, ani menšiu chybičku nemožno podceniť." Počas praxe pomohol aj iným v núdzi, rovnako ako ostatní jemu, keď bolo treba.
Prirodzene, za volantom každý zažije množstvo kurióznych príhod. "Pred desiatimi rokmi po návrate z Austrálie som počas prvej jazdy doma zastavil zamyslený na červenú na križovatke. Akonáhle zasvietila zelená, vyrazil som do protismeru. Našťastie sa to obišlo bez nejakých problémov. To je občasný zádrh po tom, čo každý z nás pobudne nejaký čas v ďalekej cudzine a potom sa vráti na Slovensko. Vlani zase som bol svedkom podobného lapsusu u druhého, keď som išiel do Košíc a v smere od železiarní sa zrazu objavilo predo mnou auto v protismere, akoby sa nechumelilo. Bol som z toho poriadne vyhúkaný, ktovie, či aj on," pousmial sa Jozef Pollák. Priznal, že rád jazdí večer, lebo má dobrý zrak do diaľky, no sebakriticky priznal, že pri dlhých cestách upadá aj do driemot a preto si robí pauzy, aby sa prebral. Zvládol však v pohode poriadne štreky do 2000 kilometrov do Škandinávie, Francúzska či Švajčiarska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
