Každý si hneď predstaví filmové scény z Čeľustí, odtrhnuté ruky, nohy i jazvy na celý život. Aké v skutočnosti sú "krvilačné" dravce a ako im chutí, či nechutí ľudské mäso, ako žijú tieto ešte vždy málo poznané živočíchy, sa snaží prezentovať už roky ich milovník a chovateľ, Francúz žijúci na Slovensku a so slovenskými koreňmi, Fabrice Lesieur. S pojazdným akváriom brázdi miesta, kde nikdy nežili, lebo tam chýba to podstatné - moria a oceány. Pred pár týždňami sa zastavil aj v Košiciach.
Žraloky obývajú našu planétu už 350 miliónov rokov. Dnes poznáme okolo 350 druhov. Iba 10 percent je pre človeka veľmi nebezpečných. Vyskytujú sa najviac v tropických vodách. Sú to v každom prípade zaujímavé tvory, ktoré majú silné čeľuste, ale nie preto, aby rozhrýzli človeka. Jemu sa radšej vyhýbajú. "Človečina" nie je pre ne pochúťkou.
Kto videl zubatých krásavcov, ktorým dorastajú zuby vzápätí, keď o ne prídu, videl. Kto to nestihol, možno niekedy inokedy uvidí. A možno bude mať to šťastie chovateľ a podarí sa mu splniť sen. Chce postaviť stabilné akvárium pre svojich miláčikov práve v Košiciach. Vysníval im, aby práve tu ukončili kočovný život a usídlili sa tu navždy.
Jeden zo štyroch prezentovaných torpéd, žralok fúzatý, by to už mal možno za sebou, keby ho ľudia pred dvoma rokmi nezachránili pred ropnou katastrofou v Mexickom zálive. Vyliečili ho holandskí špecialisti a ako jediný z troch sa z toho Laco vylízal. "Prečo Laco? Všetci majú mená," vysvetľuje Fabrice. "Mal som kamaráta, čo bol presne taký lenivý ako on. Iba jedol a spal. Pripomína mi ho. Najčastejšie polihuje a hýbe sa iba vtedy, keď vidí, že ostatné žraloky sa kŕmia rybami. Vtedy je čulý ako rybička. Až 80 percent času strávi na dne a aktívny je v noci."
Laco sa s ostatnými delí o malinké more a k životu im stačí 15-tisíc litrov slanej vody, raz do týždňa nejaká pochúťka v podobe morských príšer, vitamíny a chobotničky. Tie loviť netreba. Stačí zájsť do hypermarketu a kúpiť to, čo majú práve v ponuke. Tento druh dravca sa plazí po morskom dne za pomoci prsných svalov, ktoré používa ako nohy. Nie je agresívny. Zuby ma malé, ale svaly v jeho čeľusti sa dajú prirovnať zveráku.
Zobú mu z ruky
"Mojím cieľom je ukázať ľuďom týchto dravcov, naučiť ich prekonávať strach a vnímať ich ako súčasť prírody, v ktorej má každý svoje nezastupiteľné miesto," vysvetľuje Fabrice zmysel putovania z miesta na miesto s bodygardami, s ktorými by asi nikto nechcel mať nič do činenia. Z ruky síce žerú bez toho, aby ju odhryzli, ale len z tej, ktorá patrí ich rybodarcovi. Strkať nos alebo inú časť tela do vody však neodporúča. Až také prítulné zas nie sú.
Lacovými spolupútnikmi sú ešte žralok čiernoplutvý s menom Cola. Jednoducho ju pripomína. Ľahko sa dá rozpoznať podľa čiernych hrotov plutiev a pozdĺž bokov má nápadný biely pás. Zdržiava sa blízko brehu na koralových útesoch. Je možno zo všetkých najzvedavejší. Na potápačov sa chodí pozerať zblízka. Nositeľom mena Leopard nemôže byť nikto iný ako žralok leopardovitý s výraznými škvrnami. Tak ako fúzača, možno tohto pozorovať v blízkosti dna, každého však úplne inde. Koralový dostal meno Kiwi, podľa sfarbenia. Nie je agresívny, ale keď sa cíti ohrozený, môže napadnúť.
Piaty obyvateľ akvária síce žralokom nie je, ale je ich neodmysliteľným spoločníkom. Krab za nimi upratuje. Jeho pozornému oku nič neunikne. Ostrorep americký ich má pre istotu 10 a rozmiestnené vpredu, vzadu, po stranách, všade. Vybavený je aj 12 nohami. Nevolajú ho nijako, ale mohol by sa volať jednoducho Vysávač. Je to všežravý zametač. Okrem toho, že je veľmi čistotný, má ešte jednu zvláštnosť. Modrú krv, ktorá sa používa vo farmaceutickom priemysle. Proteín slúži na detekciu nečistôt u vnútrožilových liekov. Vedci sa domnievajú, že ostrorep patrí k prvým živočíchom, ktoré sa z vody odvážili vystúpiť na pevninu.
Na zdravých neútočia
To je kráľovstvo Fabrica Lesieura, ku ktorému sa dopracoval veľmi dlho. Keď dovŕšil 18 rokov, rozhodol sa precestovať celý svet. V Maroku vystupoval ako fakír a hltač ohňa, vo Francúzsku v cirkusoch ako manažér, moderátor a hadí muž. V Kanade a USA sa stretol s kaskadérmi, ktorých sa rozhodol nasledovať a učiť sa od nich. Stal sa z neho kaskadér. Keď mu strýko zveril do opatery 22 metrov dlhú veľrybu, chodil s ňou po Belgicku, Francúzsku a Švajčiarsku. Viac ho ťahalo k automobilovému kaskadérstvu, ktoré po zdevastovaní svojej telesnej schránky pred 11 rokmi zavesil na klinec.
Keď sa vrátil k veľrybe, začal študovať ekológiu a morskú biológiu. V roku 1997 sa rozhodol splniť si sen a vytvoriť mobilné akvárium so žralokmi. Darilo sa mu i nedarilo, žraloky sa striedali s kaskadérskymi kúskami. Akvárium predal a neskôr znovu odkúpil, pretože sa nový majiteľ nedokázal o ryby dobre postarať. A tak začal odznova obnovovať to, čo nebolo dobré, zdokonaľovať a montovať nové technológie. Svoj dom bol nútený predať, aby mohol dotiahnuť projekt do dokonalosti.
O čistotu morskej vody sa okrem Vysávača stará 40 filtrov a aktívne uhlie. Baktérie zabíja ultrafialové žiarenie. Technológia musí zabezpečiť optimálne podmienky pre život a šľapať musí ako hodinky. Kamiónový poklad musí niekto strážiť vo dne v noci. Je to živý, vzácny a nebezpečný náklad.
Vidieť chovateľa holými rukami kŕmiť svojich zverencov je riadny adrenalín. „Žraloky nie sú hlúpe zvieratá, poznajú svojho majiteľa. Nikdy mi nič nespravili. Ani vtedy, keď som sa medzi nimi potápal v mori. Viem, ako reagujú a čo si môžem voči nim dovoliť. Človeka usmrtia len vo výnimočných prípadoch, ale vždy je to spôsobené ľudskou chybou. Nie sú to krvilačné beštie. Sú to morskí smetiari, ktorí sa živia chorými a slabými jedincami. V mori neútočia na zdravé ryby, ale na tie, ktoré sú napadnuté chorobami. Ostatné pri nich plávu bez problémov. Problémom je, že sa loví veľké množstvo rýb a ubúda im prirodzená potrava. Treba ich chrániť."
Ryby v akváriu sa navzájom nenapádajú. Nemajú konkurenciu. Niekedy sa však stane aj to. Napríklad leopardia samica (jediná zo štvorice žralokov) odhrýzla fúzatému jeden z jeho dvoch penisov. Ale vystrábil sa z toho. Chovateľ, ktorý je zároveň ich lekárom, pacienta ošetril na operačnom stole, podal mu medikamenty a teraz je v poriadku, aj keď mu čosi chýba. Určite to nebolo z nenaplnenej lásky, lebo každý jedinec si hľadá partnera len rovnakého druhu. Prečo sa to stalo, zostáva záhadou. Bol to asi súboj, prečo, to sa nedozvieme.
Inteligenti ako delfíny
"Žraloky sú veľmi inteligentné tvory a podobne ako delfíny sa dajú všeličomu naučiť. Ide im to ľahko, len to trochu dlhšie trvá. Poznajú ma podľa vône, ale aj podľa vibrácií. Presne vedia, že idem ja a nie niekto iný. Začínajú plávať hore, lebo vedia, že ich nakŕmim. Potravu si berú z ruky. Čo spadne na dno, to si nikto nevezme. Skonzumuje to ostrorep. Pozbiera všetky zvyšky aj výkaly. Žil už pred 400 miliónmi rokmi a vyzerá presne tak ako vtedy. Tieto neobvyklé kraby sú ako živé fosílie. Môžem ho vybrať vonku, pre človeka nie je nebezpečný."
To, či sú žraloky v pohode alebo nie, vidno na prvý pohľad. Keď sú v strese, môžu ľahko dostať infarkt. Z kože sa im začne vylučovať čpavok a vtedy je zrejmé, že niečo nie je v poriadku a treba zakročiť. Urobiť im pohodu, podať liek. Niekto by mohol povedať, že musia byť v strese, keď sa presúvajú z miesta na miesto. Fabrice tvrdí, že práve naopak. Tešia sa z toho, leb voda sa pri jazde vlní a pripomína prirodzené prostredie. Akvárium je vybavené aj prúdmi. Priznáva, že trochu mal obavy zo Sorošky, keď mierili do Košíc a nevedel spať kvôli zákrutám, ale bol to zbytočný strach.
"Zbožňujem ich tak, ako keď má niekto domáceho miláčika psíka alebo mačičku. Bojím sa o ne a robím všetko, aby sa mali dobre. Kto ma obviňuje z týrania, nepozná žraloky a ani nič o ich živote. Nemajú city a nerozmýšľajú. Buď žijú alebo nežijú." Krajšie síce znie vyznanie s nefalšovaným francúzskym akcentom "velmi lubim zraloky", ale napísať sa to nedá. To treba počuť, keď sa Francúz naučí po slovensky a snaží sa, aby mu ľudia rozumeli. Hlavné je, že mu rozumejú žraloky. Ľuďom vysvetľuje, že sú to pekné živočíchy, ktoré netreba zabíjať. Ako hovorí, keď sa podarí zachrániť čo i len 10 žralokov, je to popri ich zabíjaní veľký úspech.
Skúsený chovateľ toho preskákal s morskými dravcami veľa a vie, ako sa kedy správajú. Dokáže ich zachrániť, keď je zle a vytvoriť také podmienky, ktoré im vyhovujú. Napríklad pred rokom mal žraloka citrónového. Vtedy ešte netušil, že je citlivý na hluk. Bývali pri diskotéke a ohlušujúce "bum-bum ta-ta" vyvolalo takú negatívnu reakciu, že mu visel život na vlásku. "Bol v takom strese, že som mu fúkal s trubicou vzduch do papule, aby mal dosť kyslíka. Našťastie prežil, ale veľmi som sa vyľakal. Keď je to nutné, tak ich musím vybrať vonku. Ešte mi nikdy neublížili. Treba vedieť, ako s nimi manipulovať, ale aj to, kde presne pichnúť medikament, keď sú choré. Rokmi som sa naučil rešpektovať ich, ale aj to, čo potrebujú. Nikdy mi neublížili a nemali by im ubližovať ani ľudia a bezhlavo ich kántriť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
