Pätnásťročný Košičan Filip Lesniak je od konca januára členom mládežníckej akadémie slávneho anglického klubu Tottenham Hotspur.

Kdeže Liverpool, Manchester United či Chelsea, do ktorej sú všetci v posledných rokoch zbláznení... Filip "vsadil" odmalička na Tottenham. Možno to bol osud. Klub má bohatú a slávnu minulosť, a kohút stojaci na futbalovej lopte, to je v súčasnosti "za kanálom" značka mimoriadnej kvality. "Chelsea? Priznám sa, že ju neznášam," vraví syn bývalého košického futbalistu Jána Lesniaka a vnuk najlepšieho futbalistu Československa v roku 1981 Jána Kozáka. "Tottenham sa mi zápáčil hneď, keď som začal v telke pravidelnejšie sledovať anglickú ligu. Upútal ma jeho herný štýl a okamžite som sa stal jeho veľkým fanúšikom."

Mal vari 10 - 11 rokov, keď sa stal Tottenham jeho srdcovkou. Populárni londýnski "kohúti" boli častou "témou" jeho detských snov, ale o tom, že by mohol byť niekedy sám ich hráčom, sa mu asi ani neprisnilo. A možno si to naozaj vysníval...

Možno si to naozaj vysníval

Staré dobré Anglicko už dávno nie je také konzervatívne ako kedysi. Aj tradícia mládežníckych futbalových akadémií, ktorou sa hrdia mnohé anglické kluby, je už založená na modernejšej báze ako vo svojich začiatkoch. Nestojí len na talentoch z britských Ostrovov, ale hovorí sa v nej mnohými jazykmi. A skauti sa musia veľmi snažiť, aby im konkurencia neuchmatla pred nosom vychádzajúcu hviezdičku. Filipa objavil Tottenham vlani v lete v Budapešti, keď tam mládežníci MFK Košice hrali na celoeurópskom finále Nike Premier Cupu. Nie veľmi slávne, lebo skončili poslední, ale útly stredopoliar zaujal. Už to bola pre Filipa veľká vec, že sa skaut "kohútov" dal s jeho otcom do reči, a aj keď to chvíľu trvalo, z Londýna predsa prišla očakávaná "depeša", v novembri dostal pozvánku na týždňový pobyt v chýrnej akadémii Tottenhamu.

Za ten týždeň toho stihol dosť. Namiesto medzi rovesníkov šupli ho hneď na tréning sedemnásťročných, ďalší deň ho ešte o rok "ostaršili", ba zatrénoval si aj s rezervou Tottenhamu. A to už je čo povedať. Pozorovatelia videli, že nemá roztrasené kolená a usúdili, že to nebude daromná investícia, keď mu vybavia miesto vo svojej "učňovke" aj na dlhšie obdobie. Za kanál sa Filip vrátil koncom januára a bude tam až do polovice mája.

Prvý stupeň v akadémii Tottenhamu preskočil, lebo trénuje s mužstvom 17- až 18-ročných. Odtiaľ je už len na skok do devätnástky a klubovej rezervy, z ktorej čerpá aj A-mužstvo. "V akadémii je mnoho tímov, najmladším je U-8, a končí sa to rezervou. V hlavnom tréningovom centre trénujeme my, devätnástka, rezervný tím a prvé mužstvo, mladšie ročníky trénujú inde. Ale čochvíľa sa to spojí, o mesiac sa klub sťahuje do novej akadémie, ktorá je už hotová a bude tam priestor pre všetky družstvá Tottenhamu. Momentálne máme k dispozícii sedem trávnatých ihrísk a jedno s umelou trávou, ale v novom tréningovom stredisku to bude ešte lepšie."

O majstra ešte nehrajú

Filip býva u jednej z londýnskych rodín, tak ako väčšina členov "kohútej" akadémie. "Klub má dohodu s tými rodinami, že poskytnú hráčom akadémie ubytovanie, za čo im platia. Všetko sú to domy na severe Londýna, v blízkosti hlavného štadióna Tottenhamu i našej akadémie. Z nášho domu sme autom na štadióne či v tréningovom centre za pár minút."

Rodinnú atmosféru si Filip užíva aj s troma ďalšími spoluhráčmi. "Je to veľký dom a každý z nás má vlastnú izbu. Tí chlapci sú Angličania, Tom, Dominic a Lee. Vychádzame v pohode a o zábavu sa stará najmä Dominic. Domáci môžu byť takí štyridsiatnici a majú aj dve dcéry, jedna má 18, druhá 14..." Fíííha... "Ale kdeže... Veď ani nie sú pekné," hodnotí slovenský mládenec spolubývajúce anglické "girls". Aj tak je čas iba na futbal...

Bežný deň mladého "legionára" v Tottenhame má pravidelný rytmus. "O ôsmej ráno po nás príde taxík, po príchode do tréningového centra sa spoločne naraňajkujeme, potom máme gymnastiku a rozcvičku pred hlavným dopoludňajším tréningom, ktorý sa začína o jedenástej. Po ňom je opäť spoločný obed a popoludní ďalší tréning, na ktorom hráme často nohejbal či nejaké iné doplnkové športy a chodíme do posilňovne. Taký klasický futbalový tréning je vlastne iba raz denne. Naším trénerom je Angličan, voláme ho Alex, lebo druhé meno aj tak neviem. Ale nie je to nejaký známy bývalý futbalista."

Cez týždeň im Alex (Inglethorpe, ako sme si našli na klubových stránkach) dáva poriadne do tela, víkend je vyhradený na zápasy. "Sú to viac-menej prípravné stretnutia. Aj keď je to súťaž, lebo je aj tabuľka, v našej vekovej kategórii sa ešte o majstra nehrá." Filip zatiaľ nastúpil dvakrát. "Za sedemnástku a osemnástku doma proti Birminghamu a vyhrali sme 3:0. Zápas sa hral netradične na 3 x 30 minút a vystriedali sa v ňom všetci hráči. Potom som išiel do Coventry so šestnástkou, keď mal náš mančaft voľno. Miestny tím Coventry City sme porazili 2:0 a ja som odohral celý zápas. Samozrejme, ani doma, ani vonku nehráme na hlavných štadiónoch, ale na tréningových ihriskách."

Perfektná atmosféra

Na slávny White Hart Lane, ktorý stojí (prirodzene v rôznej podobe) na pôvodnom mieste v štvrti Tottenham už od roku 1899, chodí zatiaľ ako radový fanúšik kohútov. "Je tam vyhradený sektor pre mládežníkov, dole v rohu, ale je odtiaľ perfektný výhľad. Tak, ako z každého miesta na tribúnach. Bol som s otcom, keď tu bol, aj na Chelsea, ale náš štadión je oveľa krajší. 'Spurs' som videl doma proti Aston Ville, keď vyhrali 2:0, a nedávno aj proti Newcastlu, ktorý vyprášili 5:0. Atmosféra na našom štadióne bola perfektná, fanúšikovia spievali počas celého zápasu. Ale čo spievajú alebo kričia neviem, lebo moja angličtina ešte nie je najlepšia. Ale zato viem, keď nadávajú. To som nemal problém naučiť sa od kamarátov," usmieva sa Filip.

Mnohému by rozumel asi pri derby s Arsenalom, ktoré v Londýne nemá páru. Atmosféra počas zápasov kohútov s kanoniermi je vždy poriadne hustá. "Škoda, že teraz toto derby už neuvidím, pretože obidva zápasy v lige sa už hrali. Ale viem, že v hľadisku je to počas nich dosť divoké. Priaznivci Tottenhamu fanúšikov Arsenalu nenávidia. Ale v Londýne sa vlastne s nikým nemajú radi. A to sa žiada aj od hráčov. Ale to neznamená, že by na zápasoch boli nejaké výtržnosti, aspoň u nás som vždy zažil kultúrne prostredie."

Ešte tam nepršalo

Hviezdy Tottenhamu na ihrisku nepoznajú kamaráta, ale keď nejde o ligové body, ukážu aj inú tvár. "Keď sa s nimi stretávame v tréningovom centre, tak sa správajú úplne normálne, nemajú žiadne hviezdne maniere. Občas si s nimi dokonca aj zatrénujeme, čo je pre nás veľká motivácia, aj s nami posrandujú. Taký Sandro alebo Adebayor. Najmä s ním je vždy veľká zábava."

Doma, v izbe, si lepil ich plagáty na stenu, teraz má s nimi spoločné fotografie. "S Garethom Balem, Adebayorom, Lukom Modričom..." ktorý je preňho futbalovým bôžikom. Aj keď je o čosi nižší ako jeho mladý slovenský obdivovateľ. "Viem, na fotke je dôkaz," smeje sa z toho Filip. "Ale pre mňa je to ten najväčší hráč. Hrá na rovnakom poste ako ja a veľmi sa mi páči jeho štýl. Možno je to aj tým, že máme podobné postavy. V minulosti bol mojím vzorom aj Fabregas."

Na deda Jána, po ktorom má určite futbalové vlohy, sa nemôže pamätať. "Ale videl som nejaké jeho zápasy na videu. Už neviem, na akom turnaji, ale najviac mi imponoval v drese Európy, keď vyhrali 4:0 a on dal dva góly. Viem, že to bol vynikajúci futbalista a vždy si od neho nechám poradiť."

V Londýne sa Filipovi páči. "Veď je tu oveľa krajšie počasie ako na Slovensku. Odkedy som tu, tak ani raz nepršalo. Ešte som toho veľa nepochodil, maximálne centrum a nejaké pamiatky, keď tu boli rodičia, ale keby som sa vybral niekde sám, určite by som sa nestratil." A škola? Tá mu veru vôbec nechýba. "Ani náhodou." Nie je vraj z tých, čo sa im cnie za matematikou či fyzikou. "Tu chodím akurát na angličtinu, ale tá sa mi určite zíde." Aj na anglickú stravu si už privykol. Aj na tradičné raňajky, praženicu so slaninou. "Ale ráno máme k dispozícii všetko, nielen tie ich vajíčka. Na obed aj stejky, ryby či cestoviny. Nič mi tu nechýba."

Keď sme sa spolu rozprávali, akurát ho pani domáca volala na večeru. Ale už sa tešil najmä na zákusok. Akože inak, futbalový. Chystal sa pozerať Ligu majstrov, Chelsea s Neapolom. "Jednoznačne Neapol, ani nie tak kvôli Hamšíkovi, lebo toho veľmi nemusím, ale že hrá proti Chelsea..." Na svojich sa pôjde pozrieť opäť v sobotu. "Na White Hart Lane hráme v FA Cupe proti Boltonu." Ktovie, raz možno sám bude aktérom takého veľkého zápasu. "Samozrejme, hrať za áčko Tottenhamu, to je môj životný cieľ. Na tréningoch budem tvrdo pracovať a urobím všetko pre to, aby sa mi to raz splnilo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári