Zanedbaný a nevyužívaný Mlynský náhon ako miesto na oddych. To, čo roky vyzeralo len ako sen Košičanov, začínajú riešiť mestskí architekti.
KOŠICE. Iniciatíve Mestské zásahy, ktoré priniesli desiatky návrhov ako zlepšiť život v metropole východu, sa venovala pred niekoľkými dňami aj porada primátora.
V hlasovaní zvíťazila premena Mlynského náhonu, v prvej päťke sa objavila dokonca dvakrát. Hlavný architekt Košíc Martin Jerguš Korzáru potvrdil, že mesto by chcelo z náhonu miesto na relax.
„Určite. Mlynský náhon získal najviac hlasov, táto téma bola riešená v troch návrhoch, každý bol trochu iný. Chceli by sme to prediskutovať s troma autorskými kolektívmi, túto tému určite chceme rozpracovať, ale je to na dlhšie, nepodarí sa to zrealizovať do mesiaca či dvoch.“
Vedenie mesta sa rozhodlo pristúpiť k úprave Mlynského náhonu a poverilo ÚHA realizáciou štúdie jeho úpravy. Dá sa to rozdeliť na etapy. Najaktuálnejšia je časť pred bývalým Hutníkom.
Samospráva sa chce dohodnúť aj s podnikateľskými subjektmi na nábreží, či budú schopní a ochotní na projekte spolupracovať.
„Už pri odsúhlasovaní rekonštrukcie hotela sme hovorili s projektantmi, že by bolo dobré, keby si hotel nejakým spôsobom osvojil časť nábrežia, no nedotiahlo sa to. V rámci vtedajšieho projektu architekti pripravili podklady, ako by sa dalo nadviazať na existujúce upravené plochy. Aj pre ostatných podnikateľov na brehu to bude prínos, keď sa to zrekonštruuje a pritiahne sa tam viac ľudí,“ myslí si šéfarchitekt.
Voda alebo betón
Mesto na začiatku iniciatívy sľúbilo, že bude chcieť v rámci svojich finančných možností vybrané projekty realizovať.
„Rekonštrukcia celého náhonu by však stála dosť veľa peňazí. Čiže aká časť z neho sa zrealizuje, to nevieme teraz povedať. Urobíme štúdiu, ktorú prerokujeme s verejnosťou a na základe výsledkov vieme naplánovať rozsah. Mesto čaká teraz veľa práce okolo akcie Európske hlavné mesto kultúry a je to aj vec načasovania financií, k čomu sa musia vyjadriť ekonómovia. Preto pracujeme aj na realizácii menej finančne náročných návrhov, ako sú napríklad zeleň namiesto zanedbaných častí spevnených plôch a podobných, ktoré by sa mali realizovať v dohľadnom čase.“
Či bude v žľabe voda alebo betón, o tom chce ÚHA diskutovať aj s obyvateľmi. Návrh s bežeckou a cyklistickou dráhou získal najviac hlasov, no architekti sa chcú inšpirovať všetkými návrhmi, ktoré riešili toto územie.
Alternatívy
„Všetky tri návrhy boli zaujímavé tým, že každý to riešil trochu inak. Poskytli nám námety, čo treba doriešiť. Je zaujímavé, že návrh zmenšil plochu vody, je to však na diskusiu. Autorom sa zdá, že dlhodobo sa náhon nevyužíva, v čom majú aj pravdu. Chcem získať informácie od Správy mestskej zelene a predložiť nejaké alternatívy vedeniu mesta a aj občanom a nech sa mesto jasne strategicky rozhodne: dobre, keď bude v plnom profile – stojí nás to toľko peňazí ročne na údržbe a ako ho budeme využívať.“
Druhá alternatíva je, že by sa zmenšila voda, blížilo by sa to šírkou k potôčiku na Hlavnej. Otvorenou možnosťou je zatiaľ aj drobné člnkovanie v lete, do úvah prichádzajú malé člny s elektromotorčekmi pre deti.
„Chcem získať viac exaktných informácií k tým alternatívam: čo nás to bude stáť a čo za to dostaneme. Určite ten záver by mal ostať ako jazierko.“
Jerguš považuje Mlynský náhon za urbanisticky najprínosnejšiu tému, ktorá vzišla z Mestských zásahov. Podľa neho by sa v ideálnom prípade celý náhon dal zrealizovať aj za rok, no o rýchlosti jeho premeny rozhodnú peniaze.
Ľudí najviac zaujíma zeleň
Podľa šéfarchitekta boli Mestské zásahy, do ktorých sa zapojili Košičania i architekti, dôležitou spätnou väzbou.
„Pre nás, ktorí sa zaoberáme územným plánovaním, ale aj pre politikov. Vidia, čo ľudia preferujú. Zhruba polovička sa týka územia, druhá sa týka túžby ľudí po zeleni, zelených strechách a balkónoch. Takisto sa tam objavuje premrštenosť reklamy, ľudia chcú, aby sa nejakým spôsobom regulovala, ale na to nemáme reálne legislatívne páky.“
Dlhodobo rezonuje u architektov téma Hornádu. Kontaktovali už Slovenský vodohospodársky podnik, aby získali podmienky, za akých by sa jeho nábrežie lepšie sprístupnilo. Na Aničke by vznikli móla na opaľovanie či sedenie, čím by sa zvýšila atraktivita rieky.
Chystá sa aj zazelenanie električkových tratí v rámci integrovaného dopravného systému od železničnej stanice po Štúrovej, Kuzmányho až na Hviezdoslavovu. Mesto chce vytypovať úseky, ktoré sú najviac na očiach ľudí. Rovnako chce vytypovať aj cyklotrasy – konkrétne najpálčivejšie časti, do ktorých by sa investovalo.
Podľa Jerguša sú ľudia najcitlivejší práve na zeleň. Ukázalo sa, že to, čo ľudom chýba, je skvalitniť priestory, kde sa človek pohybuje peši alebo na bicykli.
jog
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
