e hostila bilingválna francúzsko-slovenská sekcia Gymnázia Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. Po ich uplynutí sme vyspovedali belgického profesora profesora Christiana Jacquemina.

Ch. Jacquemin je učiteľom náboženstva v maturitnom ročníku v Inštitúte Saint-Roch de Theux. "Naša stredná škola má 900 študentov a na Slovensko sme prišli s piatimi končiacimi triedami. Teda so žiakmi, ktorí majú 17 až 18 rokov." Škola je zameraná na všeobecné vzdelávanie, no má aj jednu triedu so špecializáciou sekretárov.
Myšlienka cestovať na výmenné pobyty do zahraničia sa zrodila v hlavách profesorov už takmer pred 20 rokmi. „Počas stretnutia profesorov nám napadlo urobiť takýto projekt. Povedali sme si, že chceme vyskúšať nejakú pravidelnú aktivitu, ktorá by združila dokopy učiteľov aj žiakov okolo jednej hlavnej témy."

S výmennými pobytmi začali Belgičania v roku 1993. O rok na to boli v Žiline, potom striedali aj iné krajiny. „Boli sme aj v Krakove v Poľsku, v Minsku v Bielorusku, v Oradei v Rumunsku atď. Meníme to, aby sme stretli stále iných ľudí. Do Košíc sme prišli prvýkrát v roku 2002, potom v januári 2006 a toto je s Gymnáziom M. R. Štefánika naša tretia výmena." Výmenné pobyty sú na jazykových školách pomerne bežné a Belgičania sú povestní svojou početnosťou. Tento rok pricestovalo 95 študentov a siedmi pedagógovia. „Jazdíme v takej veľkej skupine z praktických dôvodov. Aby sme tento náš každoročný projekt mohli robiť všetci spolu a nie roztrúsení kade-tade po prázdninách."

Témou tohoročného projektu je človek a príroda. Po teoretickom štúdiu nasleduje pobyt v zahraničí a na konci roka verejné predstavenie ich objavov. „Každý má niečo na starosti, preto sme podelení do šiestich skupín. Prvá je zameraná na zdravie a starostlivosť o seba, druhá na stravu, hlavne biologickú, tretia skupina sa zaoberá architektúrou v prírodnom prostredí, štvrtá zariadením verejného a súkromného priestranstva, piata umením a prírodou a šiesta je zameraná na ľudskú prírodu a jej kolobeh – narodiť sa, žiť a umrieť. Rozmýšľame nad týmito témami a popritom zbierame životné skúsenosti aj prostredníctvom výmeny s mladými ľuďmi v Košiciach."

Mladí však videli na svojej ceste viac ako len Košice. Cestou z Belgicka obdivovali Prahu, navštívili koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, boli aj v Zakopanom, na Spišskom hrade, v Tokaji, na termálnom kúpalisku i v meteorologickej stanici v Tatrách. Aj keď Tatry sa študentom veľmi páčili, krásne zriadenia a luxusné hotely v nich vyvolali obavu o našu budúcnosť. „Človek má strach, aby sa časom príroda nedostala do úzadia a aby sa nestala miestom iba pre bohatých, tak ako v iných krajinách. Snáď sa vám to nestane," dúfa Ch. Jacquemin.

Program francúzsky hovoriacich študentov tvorili aktivity objavovania neznámeho a stretnutia s novými ľuďmi.
„V Košiciach sme mali diskusie k našej nosnej téme, ale aj športové hry a rôzne tanečné a spevácke vystúpenia, ktoré si naši žiaci pripravili pre Slovákov." Aj keď to na prvý pohľad vyzerá ako poznávací zájazd, cesta je pre Belgičanov aj príležitosťou rozmýšľať nad životnými hodnotami. „Pýtame sa sami seba – kde sa nachádzame v rámci prírody my - ľudia? Predtým sa naše projekty volali napríklad Sloboda – návod na použitie, Ľudské práva, Hovorme o láske - to bolo s Košicami. Všetky témy sú hľadaním zmyslu. Na konci to vyúsťuje do otázky, čo to znamená byť človekom, mužom, ženou v dnešnej spoločnosti."

A výsledky? „Pre vyučujúceho je niekedy ťažké vidieť výsledky svojej práce. Učiteľ je niekto, kto akoby sial, ale výsledky sejby vidieť oveľa neskôr. Samotný učiteľ navyše nežne výsledky svojej práce. Ani nevie či jeho semeno vyklíči, či bude osožné neskôr. Na konci cesty vravíme študentom nech nám napíšu. Ako sa im páčila cesta, pobyt, ako vnímali to a ono."

Je zaujímavé sledovať, čo študenti napíšu. "Často je to pre nich najsilnejší zážitok v živote. Zvyknú hovoriť, že škola vyšla zo svojich múrov, šla na cesty a že do školy vošiel ozajstný život. Často sa stáva, že vyučovanie ostáva akési zakuklené samo pre seba a nezaujíma sa o nič iné. Naša škola je v malom meste. Mladým treba rozšíriť obzory, ísť s nimi ďalej, aby mali väčší rozhľad a videli aj iné veci."

Študenti z Theux boli v Košiciach ubytovaní v rodinách slovenských študentov. Väčšinou po jednom, no niekde aj dvaja či traja v jednej rodine. Niektorí okúsili, aké je to bývať na slovenskom internáte. „Sú aj prípady, keď slovenské dievčatá mali u seba belgických chlapcov. A tí naši boli veľmi spokojní. Alebo iný prípad. V Košiciach študuje a býva na internáte mladík z Prešova. Jeho rodičia však chceli spoznať mladého Belgičana, preto chodia po syna a po Belgičana každý deň do Košíc a vozia ich domov do Prešova. Rodiny sú celkovo veľmi milé. Aj strava našim chutí. Aj keď nie sú zvyknutí jesť toľko kapusty, ale chutí im." Výmennými pobytmi často vznikajú priateľstvá a kontakty na celý život.

„Možno sa už čoskoro dočkáme aj prvej svadby našich žiakov," vraví Ch. Jacquemin. "Košičanka Slávka, ktorá študuje v Prahe, chodí s Adrienom z Belgicka. Sú spolu už asi 6 rokov, odkedy sa obaja zúčastnili výmenného pobytu. Pravidelne sa navštevujú a myslia to vážne. Nebol to presne náš cieľ, ale je to milé. Vieme aj o takých, ktorí tieto kontakty využili na to, aby pomohli svojmu biznisu. Alebo sa navštevujú. Možno aj teraz sa medzi nimi rodí nejaká láska alebo silné priateľstvá. Neviem, čo sa v nich odohráva..."

Zaujímavosťou je, že profesor Ch. Jacquemin vedie študentov na výmenné pobyty stále do východnej Európy. V roku 1993, kedy s tým začal, dochádzalob u nás k dôležitým politickým a spoločenským zmenám. „Hneď sme si povedali, že treba chodiť práve tu. Tu sa bude odohrávať budúcnosť Európy. A hlavne mladí ľudia spontánne nechodia na východ. Myslia si, že je to tu sivé, že tu nie je dobre a tak. Ale my si myslíme, že treba, aby objavili, ako sa tieto postkomunistické krajiny rozvíjajú. Aby naši mladí spoznali ich kultúru a bežný život."

A čo si Belgičania, politické srdce Európy, mysleli zo začiatku o našej krajine? „Asi to, čo všetci. Že je tu problém s rozvojom a so slobodou. Pre nás bolo Slovensko od začiatku len krstné mená. Tatiana, Magdaléna, Veronika, Vladimír, František... Krajinu sme spoznali cez týchto ľudí, čiže oni pre nás znamenali Slovensko. Poznali sme len to, čo nám oni ukázali." Teraz je toho oveľa viac.

Profesor priznáva, že za 20 rokov prešlo Slovensko veľkými zmenami. „Predovšetkým nemusíme stáť na hraničných priechodoch. Predtým to bol vyslovene zážitok prejsť cez hraničné kontroly." Veľké pokroky urobilo Slovensko aj v oblasti školstva. „Zo začiatku bolo u vás na vyučovaní všetko presne organizované, na študentov boli kladené veľké nároky, učitelia boli prísni. U nás, naopak, nikdy nebola škola najdôležitejšou vecou v živote mladého človeka. Zo začiatku boli mladí aj v rodinách držaní nakrátko. Teraz sa to viac približuje k nám."

Zdá sa, že liberalizácia so sebou prináša aj menšiu ostýchavosť. „Bilingválne školy na Slovensku sú plné dievčat, chlapcov je pomenej. Zo začiatku, keď sa naši žiaci stretávali s vašimi, chceli vaše dievčatá objať a dať si pusu na privítanie. Všetky vaše dievčatá sa ale stiahli. Teraz už to tak nie je..."

Čo sa týka povesti Slovákov v zahraničí, monsieur Ch. Jacquemin sa nadchýna športovcami, ktorých poznal celý svet. „Určite si všetci pamätajú Emila Zátopka a Martinu Navrátilovú. V poslednom čase nás zasiahla aj smrť bývalého prezidenta Václava Havla. Možno doma nebol až taký oceňovaný, ale pre nás to bola osobnosť. Čítali sme aj jeho diela, videli jeho divadelné hry. Bol aj v kúpeľnom mestečku Spa, ktoré je blízko nás."

Belgickí pedagógovia by odkukali z nášho školského systému hlavne serióznosť. „Ešte stále máte vo vyučovaní väčšiu presnosť a serióznosť ako my. To je dobre. Mladí Slováci sú zvedaví, kreatívni a vedia vytvoriť naozaj bohaté národné predstavenia. Spevy, tance a folklórne zvyklosti, ktorým nechýba ani humor. Ale napríklad vy žijete v inom rytme. Na všetko máte viac času, takže niekedy na vás musíme čakať a nervózne pozerať na hodinky."

Belgičania si výlet na Slovensku veľmi pochvaľovali a už teraz sa tešia na ďalšie výmeny. „Keď sme prišli, bol čerstvo napadaný sneh. Ale hneď sa topil. Meteorológovia hovorili, že to kvôli teplote, no ja vravím, že to roztopilo horúce slovenské privítanie," povedal na záver Ch. Jacquemin. Keďže ide o výmenné pobyty, tento mesiac zavítajú košickí študenti do Theux.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári