i zvuky. Deti z nich boli nadšené a aj dospelí sa pri nich neraz pristavili a fotili. Počas inštalácie sme sa porozprávali s Kristiánom Hučkom, zástupcom spoločnosti, ktorá do Košíc modely dinosaurov priviezla.

K. Hučko zastupuje firmu, ktorá od roku 2002 prevádzkuje dinoparky v Čechách a neskôr otvorila jeden aj na Slovensku. „Sú to náučno-oddychové parky, kde zobrazujeme druhohory a druhohorný život práve živo pôsobiacimi modelmi pravekých jašterov. Sú to modely v životnej veľkosti, tie najväčšie také veľké, že už navždy ostávajú doménou parku, pre ktorý sú vyrobené. K ich inštalácii sú potrebné žeriavy a lešenia a dinosaury sú zabetónované hlboko do zeme. Aby mali statiku, ktorú potrebujú. Menšie modely sme schopní ukázať aj mimo parkov, napríklad prostredníctvom takýchto výstav."

Do Košíc prišiel napríklad Amargasaurus, veľké stádo Chasmosaurusov, dvojica Ankylosaurov či veľká lebka Triceratopsa, umiestnená pred OC. Takisto aj originálny Fotosaurus, ktorého by ste v encyklopédiách márne hľadali. Je to totiž iba atrakcia pre deti. Zozadu mu totiž vlezú do otvorenej tlamy a majú fotku priamo v zuboch dinosaura. Vyzerá to teda, akoby sa ich jašter práve chystal „zožrať". Medzi prízemím a prvým poschodím visí Pteranodon. Okrem toho prišli aj dvaja Mamenchysaurovia. Niektoré modely však naozaj nemohli doviezť a to práve pre ich obrovské rozmery.

„Asi najznámejší Tyranosaurus Rex prišiel do Bratislavy naložený na dvoch špeciálnych znížených kamiónoch. A to bol naozaj len jeden model," pokračuje K. Hučko. "Na prvom kamióne sa viezol trup, na druhom hlava a chvost. Šofér zo sprievodného vozidla, ktoré musí také nadrozmerné transporty vždy sprevádzať, krútil hlavou ešte aj potom, ako sme všetko zložili. Vraj nikdy nič také ešte nesprevádzal. Keď transport zastal kvôli tankovaniu, nemohol sa hodnú chvíľu pohnúť ďalej kvôli fotografujúcim ľuďom okolo..."

Zaujíma nás, z akého materiálu teda sú. Jaštery totiž vyzerajú dosť živo, ale dozvedáme sa, že to je výrobné tajomstvo. V každom prípade väčšina jašterov je z materiálov, ktoré sú dosť odolné, keďže sú umiestnené vonku, musia zvládať dážď, sneh i slnko. „Tým pohyblivým, keďže sú z pružnejšieho materiálu, však nerobia dobre nízke teploty. Materiál potom tvrdne. Takže pohyblivé sú tu v Košiciach vnútri. V parkoch ich na zimu prirodzene zazimujeme, aby sme ich chránili pred počasím, na ktoré nie sú stavané."

Samozrejme, zaobchádzanie s jaštermi musí byť maximálne opatrné. „Dinosaury totiž nie sú prvotne stavané na vozenie po výstavách, ale skôr na 'jednorazové' umiestnenie priamo do dinoparku. Manipulovať s nimi teda musíme veľmi opatrne. Modely sú náchylné poškodiť sa či už pri transporte, vykladaní alebo nakladaní.

Opatrné zaobchádzanie je potrebné ešte z iného dôvodu. „Ľudia, čo nám s modelmi pomáhajú manipulovať a prevážať ich, sú často veľmi prekvapení, že tie veci nie sú až také ťažké, ako na prvý pohľad vyzerajú. Vždy musím presviedčať žeriavnikov, aby boli opatrní. Myslia si, že to váži tonu a pol a ono to má iba 300 kíl. A to je veľký rozdiel! Mám ešte aj taký milý zážitok. Niektoré skaly máme v parku umelé, iné prírodné. Sú to také umelé balvany. A stalo sa, že sme raz žeriavom manipulovali pravými a ja som vzal a preložil rukami tú umelú. Bagrista prestal bagrovať a asi minútu na mňa nechápavo pozeral, lebo si ozaj myslel, že som tonový balvan preložil len tak," smeje sa.

V Čechách je dokopy päť dinoparkov. V Bratislave v zoo máme jediný dinopark na Slovensku. Košice však majú predsa len jedno prvenstvo. Dinosaury prišli na Slovensko najskôr do Košíc a až potom sa otvoril Dinopark v Bratislave. „Necelý polrok pred otvorením Dinoparku v Bratislave, teda pred viac ako deviatimi rokmi, sme urobili v Košiciach v OC Optima výstavu s názvom Návrat dinosaurov. Bola veľmi úspešná, veď za mesiac prišlo viac ako 100-tisíc ľudí. Košičania a vôbec východniari ako takí vlastne privítali tieto tvory na Slovensku a potvrdili tým najprirodzenejším spôsobom, že história, hoc vzdialená, je pre našincov veľmi zaujímavá."

Reakcie sú teda rôzne. Niektoré deti v Galérii behali od jedného jaštera k druhému a nadšene výskali. Iné sa s plačom krčili pri rodičoch, ktorí sa ich snažili dostať k dinosaurovi, ktorý bol často vyšší ako oni, aby mu urobili fotospomienku. Ale aj mnohí dospelí odparkovávali nákupné vozíky a mobilmi fotili a natáčali nevšedné tvory. „Dnes ráno, keď som kontroloval jednotlivé scény, ma nezávisle od seba pristavili dve staršie ženy a boli veľmi milé. Obe hovorili, že sa im výstava veľmi páči a že je to úžasné vidieť, ako kedysi žili zvieratá. Ja si to vážim. Je jasné, že sa niečo také páči deťom, ale som rád, keď sa to páči aj starším ľuďom."

Žiaľ, zážitky zo správania ľudí vedia byť podľa K. Hučka i negatívne, najmä tie z parkov. „Dnešní ľudia vedia byť i veľkí ničitelia. Je pre mňa smutné, keď sa niekto pokúša na dinosaura vyliezť, aby na ňom jazdil ako na koni, zhodiť ho na zem, alebo doň niečo hodiť, prípadne vyskúšať z čoho je tak, že niečo odtrhne. Škodia tak nám aj ostatným návštevníkom. Nechápem ich konanie a neviem, čo ich k tomu vedie. Veď keď prídem napríklad do múzea, tiež sa nepokúšam všetko chytiť, otočiť, otvoriť, každého exponátu sa dotknúť či naň vyliezť." K. Hučko hovorí, že veľmi často je to najmä vina rodičov. Deti idú po parku pred nimi, búchajú palicou do modelov, ale rodičia im nič nepovedia. Deti tak majú pocit, že to robiť môžu.

Našťastie, často sa stáva, že vidí, že sa deti i rodičia tešia, že mnohým stačí naozaj iba pokochať sa pohľadom a môžu prenechať jaštery aj iným očiam návštevníkov v neporušenom stave. „Asi najoriginálnejší zážitok, veľmi často sa opakujúci je, že prídu 4-, 5-ročné deti, ktoré ešte nevedia spisovne rozprávať ba ani čítať, ale dinosaury poznajú pomaly lepšie ako ja. Dnes máme v dinoparku okolo 50 modelov a keď sa s niekým rozprávam, potrebujem zopár sekúnd, aby som sa zorientoval, ako sa volá dinosaurus, pri ktorom stojíme. A tie malé deti často počujem, ako hovoria: Jéj, to je nádherný Amargasaurus, jéj, to je pekný Pteranodon..."

Úžasné reakcie zaznamenáva aj 3D kino, ktoré je v parku. „Premietame film o vzniku života na Zemi aj o dinosauroch. Vždy, keď sú tie 3D efekty intenzívne, napríklad, že sa na divákov valí nejaká skala, alebo že dinosaurus ich chce zožrať, z kina sa pravidelne ozýva mohutný spoločný výkrik. Keď idem okolo kina, vždy podľa toho presne viem, v ktorej časti film je a o aký čas sa skončí."

Dinopark má niekoľko svojich NAJ, hoci mnohým stačí hocaký jašter s lačným pohľadom, hýbajúci chvostom, ktorý navyše aj reve. „Najväčší, ktorého v parku máme, je Brachiosaurus, ktorý má na dĺžku cez 22 metrov. A to je vlastne taký náš pubertiak. Dospelý dosiahne dĺžku až cez 30 metrov."

V takomto zaujímavom parku nie je núdza ani o kuriózne zážitky, žiaľ, aj tu platí, že zopár je ich i negatívnych. Ako hovorí K. Hučko, stáva sa, že si ľudia chcú čosi domov odniesť na pamiatku. Avšak nespýtajú sa, či môžu. „Našťastie je v parku všetko také veľké, že môžu pomiznúť iba drobnosti, čo sa dajú nahradiť." Mnohé deti napríklad v hračkárstvach dokážu rodičov privádzať do šialenstva kopaním, škrabaním a vrieskaním, ak chcú nejakú hračku. „U nás toto našťastie nie je," smeje sa. „Nestalo sa ešte, že by chcel niekto domov dinosaura." A ak áno, môžu ho rodičia svojim deťom kúpiť naozaj veľmi zmenšeného v DinoShope, obchode s dinosaurími suvenírmi.

Svadby či narodeninové oslavy sa dnes ľudia rozhodnú organizovať kdekoľvek. Ak majú, samozrejme, peniaze, možností je mnoho. Od morského dna po balón. "Zaujímavé je, že takúto požiadavku, že by to bolo priamo u nás v parku, sme ešte nedostali. Ale s takýmto niečím by sme určite súhlasili. Návštevníkom by to určite nevadilo a oslávencov či mladomanželov by sme potešili. Čudujem sa, že to ešte nikomu nenapadlo."

Košičania budú mať jaštery v OC Galéria len do nedele, ale K. Hučko prezradil plány, podľa ktorých by sa k nám mohli nasťahovať aj nastálo. „Na Slovensku miesto pre ešte jeden dinopark určite je. Rozmýšľali sme o Liptove, Žiline i Košiciach. Jednáme s košickým magistrátom i zoologickou záhradou o tom, kde a kedy by mohol vzniknúť. My sme pripravení stavať na budúci rok, všetko však závisí od podmienok." Oslovili sme aj mesto a podľa vyjadrení hovorkyne prebiehajú rokovania. Košičania sa teda musia nechať prekvapiť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári