štora bosých karmelitánok, ktorý patrí medzi najnovšie v meste.
Kláštor benediktínov
Pred zhruba 400 rokmi sa kanonik Marek Križin z Krásnej nad Hornádom vybral za svojimi kamarátmi Melicharom Grodeckým a Štefanom Pongrácom do Košíc na Hlavnú ulicu. V septembri 1619 boli spolu v tzv. kráľovskom dome, na ktorého mieste bola neskôr aj prvá košická univerzita. Nanešťastie práve vtedy na kráľovský dom zaútočili protestanti a po tom, čo Marek Križin a spol. nechceli prejsť na protestantskú vieru, umučili ich. Preto ich vyhlásili za svätých v r. 1995 a v Dóme sv. Alžbety majú oltár košických mučeníkov.
My, ktorí nie sme na krváky, pohnime sa radšej opačným smerom než šiel poslednýkrát vo svojom živote Marek Križin. Keď sa už ocitneme v Krásnej pred kostolom a vyjdeme Hornou ulicou na protiľahlý svah za domami, ktorý sa volá Breh, mohli by sme pocítiť istý duchovný náboj. Keby sme boli veľmi pozorní, tak azda objavíme materiálne zvyšky základov stredovekého kláštora benediktínov.
Prví benediktíni vznikli tak, že ich mníšsky rád založil sv. Benedikt (480 - 547). Táto najstaršia mužská západná rehoľa si počnúc 6. storočím vlastnoručne stavala svoje kláštory a jeden z nich aj v Krásnej nad Hornádom. V roku 1143 ho biskup z mesta Eger v dnešnom Maďarsku, pod ktoré Košice cirkevne patrili, vysvätil a správa o tom je najstarším písomným dokumentom o dejinách nielen Krásnej nad Hornádom, ale aj celého východného Slovenska. Tento podľa všetkého najstarší kláštor v regióne ukrýval za svojím oplotením veľkú trojloďovú baziliku, mníšske cely, hospodárske priestory, rotundu a toto všetko zomknuté do štvorca malo v sebe ešte tzv. rajský dvor.
Je možné, že aktívni benediktíni z tohto kláštora obrátili na vieru aj pohanov z okolia, napr. zo Sene a napomohli vybudovaniu Košíc, veď istý čas boli v Krásnej až dve farnosti v porovnaní s jedinou v Košiciach. Okrem toho si tento kláštor, ako každý lepší, vymohol u pápeža právo udeľovať odpustky počas odpustu za almužnu každému, kto na to má a dôjde na odpust. Sem-tam sa kláštor súdil aj o majetky a pozemky s kláštorom v neďalekom Jasove. V polovici 16. stor. vyhorel, viac sa neudržiaval a kadekto si z jeho stavebného materiálu postavil aj dom. Iné kláštorné majetky však pretrvali a bolo ich treba spravovať. Venoval sa tomu aj spomínaný kanonik z Ostrihomu Chorvát Marek Križin.
Základy kláštora asi 25 x 32 metrov veľkého musíte hľadať pozornejšie. Veď aj archeológovia sa tam „piplali" 10 rokov, a to preto, lebo tadiaľ mala viesť cesta. Keby sa táto bola postavila, nebolo by už pamiatky na najstarší stredoveký kláštor na východe Slovenska a vlastne ani takejto potulky.
Kláštor bosých karmelitánok
V takej rýchlej dobe, keď sa iba stíhame pozrieť na hodinky, že nič nestíhame a už takmer vôbec nie vnímať seba a už najmenej sústrediť sa na seba a na svojich spoluľudí, je dobré, keď v meste máme príklady naopak. Jedným z nich je oáza pokoja a možno až takmer zastavenia sa času na sídlisku KVP na konečnej zastávke trolejbusov.
Reč je o kláštore karmelitánok, ktorý vznikol ako svojho druhu prvý na Slovensku. Rehoľa karmelitánok totiž od svojich počiatkov v 12. storočí šla dejinami i územiami a najbližšie od Košíc sa hojne vyskytovala v Poľsku. Po našej nežnej revolúcii v roku 1989 preto aj niektoré Slovenky zamierili na sever, a tam, v Poľsku pomáhali na svet myšlienke založiť podobný kláštor aj v našom štáte. Nápad sa podarilo uskutočniť práve na košickom KVP-éčku na Ulici Jána Pavla II., kde 13. mája 1992 požehnal vtedajší otec biskup Alojz Tkáč pozemok. O tri roky dokončili stavbu chutného dvojposchodového domu so šikmými strechami a s kaplnkou. 15 sestričiek sa tam mohlo nasťahovať. Niektoré z nich boli Poľky, ba aj tá najvyššia, ich predstavená. Rovnako Poliak bol bývalý Svätý Otec, a keď prišiel do Košíc, stretli sa všetci spolu. Pre karmelitánky to bola chvíľa nanajvýš výnimočná, ešte aj preto, lebo opustili kláštor a šli do mesta, čo môžu len vo výnimočných prípadoch typu návšteva lekára.
Sestričky karmelitánky sa však k takejto samote zaviazali dobrovoľne a možno by ste neverili, ale aj o takúto obetu je záujem presahujúci kapacitu - čo je asi dve desiatky miest v tomto kláštore. Sestričky tak nič neruší v koncentrácii na rozjímanie, modlitby, a tým pádom duchovnej podpore pre všetkých nás. Zazrieť ich môžete iba počas omše v kaplnke kláštora, ktorá je jedinou verejne prístupnou miestnosťou. Sem môžete prísť aj vy denne o siedmej a v nedele po pol ôsmej. Sestričky v hnedo-bielom habite sú aj počas omše oddelené v bočnej časti kaplnky vyhradenej mrežou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
