čítanie z netu je stále obľúbenejšie. Zisťovali sme teda, ako sa Marec - mesiac knihy prejavuje v porovnaní s rokmi minulými, v čítaní kníh a ich predajnosti.

Ako prvú sme oslovili Knižnicu pre mládež mesta Košice. „Detí k nám chodí stále rovnako," hovorí riaditeľka Iveta Hurná. „Možno tým, že je marec mesiacom knihy, robia školy v súvislosti s ním rôzne podujatia. My nepociťujeme nejaký zvýšený záujem, že by si deti spomenuli v marci, že je mesiac knihy."

Zaujímalo nás, ako vyzerá záujem detí o čítanie, o knihy v knižnici v súčasnosti. „Naša knižnica robila vlani výskum čítania. Robil sa v rámci celého Slovenska a my sme mali na starosti Košický kraj. Do celoslovenského výskumu sa zapojilo 12 393 respondentov základných, stredných odborných škôl a gymnázií. Dá sa povedať, že viac čítajú dievčatá ako chlapci, ale rozdiel nie je až taký veľký. Výsledky výskumu ukázali, že 33,8 % respondentov tvrdí, že na čítanie nemá čas. Dôvodom nie sú školské povinnosti a krúžkové aktivity, ale presun voľnočasových aktivít do sveta médií a virtuálneho priestoru. Výskum ďalej ukázal, že viac ako polovica opýtaných nenavštevuje žiadnu knižnicu."

Kniha či film

Podľa I. Hurnej existujú iné médiá, ktoré sú knihám konkurenciou. "I keď ja hovorím, že nemusia byť. Aj iné médiá sa dajú využívať pre knižnicu. Jeden z takých príkladov je naša spolupráca s kinom. Deti čítajú knihy, potom si ich pozrú sfilmované a vypisujú dotazníky, odpovedajú na otázky súvisiace s filmom. Ceny sú pre nich zaujímavé, vyhrávajú lístky do kina."

Cieľom takých akcií, je ukázať deťom, že kniha je lepšia ako film. Kniha totiž dáva čitateľovi väčšie možnosti vlastnej fantázie a kreativity. Film je konkrétna predstava konkrétneho režiséra. Ale čítanie knihy pracuje s vlastnou predstavivosťou čitateľa. „Napríklad si prečítame rozprávku a deti majú potom kráľa, či princeznú namaľovať. Každá princezná a každý kráľ je úplne iný, lebo každé dieťa si ho inak predstavuje."

Nedá sa povedať, že sú niektoré mesiace, kedy deti extrémne knižnicu obchádzajú, prípadne opačné, kedy si podávajú kľučku. O letných mesiacoch sa však dá povedať, že deti dôsledkom voľna čítajú viac. September je podľa I. Hurnej tiež silnejší, keďže deti už začínajú chodiť do školy. Extrémne však nevyčnieva žiadny mesiac, navyše riaditeľka hovorí, že sa snažia pre deti robiť rôzne podujatia počas celého roka. Možno aj preto, aby nezabudli, aké čaro má knižka, či možno ho prvýkrát objavili. Jednoznačne sa však dá povedať, ktorá literatúra u čitateľov vyhráva najviac. Sci–fi, ale nie to také prvoplánové, skôr rôzne fantasy typu Harry Potter. Obľúbené sú aj dobrodružné romány, dievčenské romány... Zaujímavé však je to, že kým legendárny Winettou a ďalšie "Mayovky" boli ešte pred rokmi u detí veľmi obľúbené, dnes "zapadajú v knižnici prachom".

Spomínaný Harry Potter bol pre svoju generáciu detí veľkým zlomovým bodom. „U mnohých táto kniha naštartovala záujem o čítanie. Ďalšie časti sú však menej vhodné pre deti. Autorka Rowlingová šla cestou takou, že jej postavy postupne starnú. Nie sú teda všetky vhodné pre malých čitateľov." Avšak generácia, ktorá si prvý diel prečítala trebárs v 11-ich, dospievala spolu s ďalšími dielmi, ktoré vychádzali v ďalších rokoch postupne.

V poslednom čase sa rozmohol záujem o čítanie elektronických kníh, u detí sa však I. Hurná ešte s takouto požiadavkou nestretla. „Vývoj sa však nedá zastaviť. Je teda ozaj iba otázkou času, kedy aj my v knižnici budeme ponúkať elektronické knihy. Ja sa tomu nebránim a nevidím v tom až taký veľký rozdiel, či budú deti čítať klasické knihy, alebo elektronické. Keď vôbec budú čítať, bude to dobré. Hoci papierová forma je predsa iná. Aj ilustrácie dotvárajú atmosféru detských kníh."

Zaujímavý je fakt, od ktorého do ktorého veku deti čítajú. Začínajú okolo 9 - 10 rokov a okolo 13 až 14 prestávajú. Nastáva zlom, že aj deti, ktoré dovtedy veľa čítali, postupne prestávajú, lebo konkurencia iných médií je silná. „Nastupuje internet, pc hry, facebook... Tam deti trávia veľa času. Ale neskôr sa opäť vracajú. To je však podmienené aj tým, na akú školu chodia. Určite viac čítajú gymnazisti, ako niektoré stredné odborné školy."

Skutočnosť, že deti prestávajú mať časom o knihy záujem nesúvisí iba s dobou, médiami, či vekom, ale aj tým, čo vidia u rodičov. „Nemôžeme my - rodičia očakávať, že naše deti budú čítať, keď im nejdeme príkladom, keď nečítame aj my. Keď každý večer sedíme pred telkou, či počítačom. Treba si odmalička nájsť čas na čítanie deťom pred spaním. Mnohí rodičia to podceňujú a je to škoda."

Momentálne má knižnica 13 595 čitateľov. Je to menej ako pred 15 rokmi, ale v poslednom čase sa knižnica zviecha. Darmo, knihy sú knihy a nedajú sa nahradiť sfilmovanými verziami.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári