Už netreba stresy, napätie, žalúdočné kŕče. Navyše medzi amatérmi privítať zvučnú veličinu je naozaj vzácny dar. Takáto posila je idolom a požíva i prirodzenú autoritu. Tieto myšlienky iste vírili pred časom i v hlave Vladimíra Janočka. Borec, ktorý zanechal za sebou naozaj bohatý odkaz ako špičkový hráč, sa nenápadne v ostatnom čase vytratil. Avšak z futbalového diania celkom nezmizol. Len nie je už tak na očiach.
Bude mať 36 rokov a tento fakt mnohí považujú skôr za brzdu než výhodu. Zase ide o dva názorové strety. Daktorí si myslia, že i v takomto veku môže byť hráč užitočný, lebo vie stmeliť, skĺbiť partiu, iní sú ale proti s odôvodnením, že treba vidieť aj malú perspektívu a navyše vraj matador zaberá miesto mladším.
"Nechcem nikomu zavadzať a preto beriem život taký, aký je. Vidím veci reálne a spolieham sa i na to, že zavše pomôže náhoda, ktorá totálne zmení kariéru. Nevylučujem, že sa to môže ešte prihodiť i mne," poznamenal niekdajší skvelý jednotlivec na zelených trávnikoch. Po tom, čo zažil množstvo úspechov najprv doma v 1. FC Košice a potom predovšetkým v Rakúsku, pomaly ale iste akoby jeho hviezda zhasínala. Čuduj sa svete, zo zápolení najvyššieho rangu sa ocitol niekde na spodku hierarchie rakúskych súťaží - v Leopoldsdorfe, ktorý v tom čase účinkoval až v 7. lige.
"Podobne boli, aj sú na tom viacerí slovenskí futbalisti," tvrdí Vlado. "V tejto súťaži sa predstavili trebárs Jožo Valachovič či Szili Németh. Nie je to žiadna hanba pôsobiť tam, lebo som postretal mnohých bývalých aj domácich prvoligistov. Všetko sa odvíja od ponuky a dopytu, akonáhle je ktosi v mojom veku, už je to komplikovanejšie so zháňaním si ďalšieho pôsobiska. Ale ktovie, možno sa to ešte zmení. Nateraz som tu a uvidíme, čo bude."
Dobrý pocit
Vlado už nechcel silou mocou pendlovať v ďalších krajinách, zavážili rodinné dôvody, tehotenstvo manželky i to, že synovia rastú. Povedal si, že v Rakúsku, kde si zvykol, ešte nejaký čas zostane a oprobuje aj takýto "dedinský" futbal. "Súcejšia možnosť ocitnúť sa vo vyššej súťaži sa mi nenaskytla, tak som prikývol aj na túto možnosť." Napokon sa mu podarilo pomôcť klubu SC Leopoldsdorf k postupu do 6. najvyššej súťaže, pobláznil svojou hrou, gólmi a akciami priaznivcov. Ktovie, možno vydrží aj postupová eufória a bude z toho ďalší skok vyššie. "Mám z diania v klube dobrý pocit, cítim sa dobre a mám ďaleko k tomu, aby som forsíroval nejaké maniere frajera. Všetci sme v šatni i mimo nej rovnocenní," konštatoval na margo atmosféry a pri otázke, či neuvažoval aj o tom, že by už kopačky odložil na čestné miesto, dodal, že ešte nenastal správny čas na také radikálne rozhodnutie.
V. Janočko nebol možno ďaleko od toho, aby si znovu zahral aj v Corgoň lige. O jeho služby prejavil záujem Slovan, no potom z toho vycúval a nedal si ani toľko námahy, aby sľubne rozrobené kontakty džentlmensky ukončil. "Bol som z toho i smutný a rozladený, že to takto dopadlo a nikto sa ani neunúval, aby mi povedal, že nerátajú so mnou. Čo už, aj tak to niekedy chodí..."
Do cesty sa mu priplietol okrajovo i Prešov, ale tam sa im videl zase pristarý. "Beriem to, že mám svoje roky, ale zase argumentujem i príkladom ďalších kozákov, korí sú inde užitoční. Povedzme Miro Karhan, Bažík či Barčík. Pokiaľ by som sa dostal do niekdajšieho tréningového nasadenia, nazdávam sa, že by som mal na to, aby som v našej najvyššej súťaži nehral podradnú rolu, keby som dostal šancu. Ale nesťažujem sa ani teraz, keď nie som už tak v popredí," poznamenal východniar, ktorý bude mať onedlho za sebou už 11 rokov strávených v Rakúsku. Možno sa mu už cnie aj za Košicami, kde sa narodil. No na druhej strane hovorí, že v zahraničí je stále s rodinkou, synovia chodia tam do školy, s najbližšími ho kariéra nerozdelila.
Udržal sa v reprezentácii
V Košiciach sa odrazil do veľkého futbalu, zavŕši u nás aj svoju úspešnú cestu? "V lete som sa stretol s Lacom Šimčom a nadhodil mi túto možnosť, ale nevidel som to reálne kvôli deťom. Všetko sa ale môže zmeniť a pokiaľ už naozaj nebudem veľmi starý, ktovie, možno by som ešte niekedy skúsil naskočiť do prípravy MFK, odohrať pár zápasov a potom by sa ukázalo, ako na tom som."
V roku 1994 sa ukázal v áčku 1. FC Košice a bol pri tom, keď tento klub dva razy získal majstrovský titul. "Pamätám si na to, ako mi tréner Zachar dal šancu ukázať sa v prvom tíme, bolo to proti Slovanu. Dve víťazstvá v lige boli naozaj nádherné. Na druhej strane musel sa pobiť o svoj flek a nebolo to jednoduché v silnej konkurencii talentovaných a vyspelých hráčov, ktorí do Košíc v tom období smerovali. Načas som sa ocitol i v béčku, odkiaľ ma vytiahol tréner Kozák, ktorý mi dal možnosť znovu sa ukázať. Navyše som sa po pár ligových dueloch dostal aj do reprezentácie, kde som sa udržal dosť dlhé obdobie." Inak, v ostatných rokoch už veľmi pozorne dianie v košickom futbale nesleduje, iba pokiaľ mu to umožní čas a možnosti pri návšteve rodného mesta. "Aj s chlapcami z bývalej partie sa stretávam len sporadicky, všetci sme rozlietaní."
Práve 1. FC ho katapultoval medzi ozajstnú špičku, aj do kategórie medzinárodne uznávaného borca. V roku 2000 prestúpil do Grécka, stal sa hráčom klubu Škoda Xanthi, ale už v roku 2001 prišla ponuka Austrie Viedeň, kam putoval za dva milióny dolárov, čo bol rekordný transfer v histórii tohto klubu. Tu pokračoval v majstrovskom ťažení, na jeho konto pribudli dve prvenstvá v lige. Po piatich rokoch sa znovu sťahoval, keď ho zlanáril ambiciózny a bohatý klub Red Bull Salzburg. Tam dovŕšil zbierku majstrovských trofejí a pribudli mu ďalšie dva exempláre. Vo vrcholovom futbale bol naposledy v službách druholigistu Trenkwalder Admira, kde ale nedokončil kontrakt. K šiestim majstrovským trofejám v troch rôznych kluboch v jednotlivých ligách treba prirátať aj víťazstvo v Rakúskom pohári vo farbách Austrie a tri úspechy v národnom Superpohári (1. FC Košice a Austria Viedeň). V roku 2002 sa stal Hráčom roka v Rakúsku , keď túto poctu mu hlasovaním prisúdili tréneri. V roku 2003 sa dočkal podobného ocenenia u nás a stal sa Futbalistom roka a taktiež mu pripadol primát v Rakúsku ako ocenenie pre najlepšieho hráča v hlasovaní aktérov I. a II. ligy.
"V Grécku som sa iba rozkukával. Bol to menší šok, nevedel som, čo ma tam čaká. Po prestupe do Rakúska som sa uchytil a zažil krásne obdobie. Bolo mnoho vydarených zápasov, akcií i gólov, ale vypichovať zásah proti Dortmundu či Donecku v klubových farbách či gól proti Anglicku za národný tím, nemá význam. Zvládol som množstvo nádherných meraní síl, pochodil kus sveta, narazil na výborných protihráčov. To ma obohacovalo a pracoval som na tom, aby som bol stále lepší. Azda to nebolo márne," urobil bleskový prierez minulými rokmi V. Janočko.
Dvaja už hrajú, tretí bude?
Pravdaže, jeho forma i zástoj nemohli utiecť pozornosti ani štátnym trénerom. V národných farbách za áčko zvládol dovedna 56 duelov (vo výbere do 21 rokov odohral 23 stretnutí). Zaujímavé je, že strelecky sa v prvom tíme Slovenska prejavil len tri razy, no práve jeden z tohto tria zásahov proti Angličanom v júni 2003 z priameho kopu bol vskutku exportný a fanúšikovia naň dosiaľ spomínajú.
"Zvládol som niektoré kvalifikačné cykly. Tradične sme ich dobre rozohrali, ale nikdy nedotiahli do úspešného konca vrátane baráže proti Španielom v roku 2005. Aspoňže chlapci, čo sa dostali cez kvaldu na majstrovstvá sveta, mali viac šťastia ako my. Pokiaľ ide o moju chudobnú bilanciu v koncovke, bolo to i preto, že nikdy som nebol kanonierom, skôr technikom a tvorcom akcií. S odstupom času si hovorím, že to mohlo byť v streľbe i výraznejšie, ale všetko sa zase nedá dosiahnuť," povzdychol si otec troch synov.
Najstarší Michal je futbalový brankár v Admire, kým stredný Jakub začal iba pred dvoma rokmi naháňať koženú a pre najmladšieho Mateja je lopta tiež zrejme súdená, ale zatiaľ má ešte na ňu čas. Ktovie, možno raz bude "Oki" - ako znie prezývka Vladimíra Janočka - sledovať svojich synov, ako sa činia na takej úrovni ako kedysi on. A keď nie, tak im bude aspoň rozprávať dlhé hodiny o tom, čo zažil v arénach pred plnými tribúnami. Ale na to má ešte dosť času, lebo ako podotkol, ešte sa nechystá do futbalového dôchodku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
