„Od detských čias som mal veľmi blízko ku všetkému, čo bolo späté s prírodou, takže keď nastal čas rozhodnúť sa o mojej budúcnosti, bolo to jednoznačné a jednoduché. Moje cesty smerovali do Zvolena - mesta lesníctva. Študoval som na technickej univerzite práve tento odbor. Po jej absolvovaní som začal pracovať v košickom závode Východoslovenských štátnych lesov, kde som vystriedal rôzne pozície. Po revolúcii som dostal ponuku pracovať na magistráte na odbore mestských lesov, ktorú som prijal.“
Od roku 1993 tam súčasný riaditeľ pracoval na rôznych pozíciách. Od referenta poľovného hospodárstva, cez vedúceho odbytu sa vypracoval na najvyššiu a rok je na čele mestskej akciovky.
Šťastne ženatý už 25 rokov
Riaditeľ lesov tvrdí, že je šťastne ženatý už 25 rokov a hrdý je aj na svoje tri deti, ktoré síce nejdú v otcových šľapajach, ale z ich úspechov sa teší.
Najstarší syn vyštudoval Vysokú školu leteckú v Košiciach a uplatnenie vo svojej profesii našiel v Prahe. Dvojčatá si vybrali každá svoju cestu. Jedna dcéra študuje geoturizmus, druhá chce byť fyzioterapeutička.
Manželka je účtovníčka, takže má pod palcom domácu ekonomiku. Neodmysliteľnou súčasťou rodiny je štvornohý priateľ. Bernský salašnícky psík je miláčikom všetkých.
„Manželka mi bola a je mojou oporou nielen v pracovnej oblasti, ale má pochopenie a toleruje moje koníčky, ktoré sú dosť náročné na financie, ale hlavne na čas, často na úkor rodiny. Aj touto cestou sa jej chcem za všetko z celého srdca poďakovať. Osobne jej kúpim denník Korzár, aby si to prečítala.“
Vášnivý poľovník
Aj keď práca zaberie veľa času, každý potrebuje priestor na oddych a relax. V prípade riaditeľa Mestských lesov je dobíjačom bateriek lesný koníček. Je vášnivý poľovník.
„V minulom roku sa mi strelecky dosť darilo. Väčšina zveri, ktorú som strelil, mala slabšiu trofejovú kvalitu. Najviac si cením uloveného jeleňa, ktorý bol zrejme v minulosti zrazený autom, takže mal poranené parožie v období rastu a tak vznikla veľmi netypická trofej, skôr rarita.“
Aktívne sa však venuje aj športovaniu. Oddychuje s lyžami na nohách, blízke sú mu bežky, ale aj iné športové aktivity. Rád si zahrá hokej, ale aj bicykluje a chodí na turistiku.
Keď siahne po knihe, tak je to odborná literatúra blízka jeho profesii. Nemá svoje herecké a ani spevácke idoly. Obdivuje všetkých ľudí, ktorí niečo v živote dokázali svojou prácou alebo svojim talentom.
Na sebe sa nič nechystá meniť. Zlozvyky? „Myslím, že každý človek je svojím spôsobom iný a svojou osobnosťou svojský a jedinečný, a to aj s kladnými, ale aj negatívnymi vlastnosťami. Práve to nás robí osobnosťami. Neuvedomujem si nejaké výrazné nedostatky, ale objektívnejšie by mohli odpovedať ľudia, ktorí ma poznajú.“
Dobre mu navaria iní...
Tibor Róth v jedle nevyberá. Zje všetko, ale najviac mu chutí naša slovenská kuchyňa. Sám si toho veľa neukuchtí a ako hovorí, variť nevie asi preto, že k tomu nikdy nebol prinútený a stále mu niekto iný dobre navaril. Keď to nie je manželka, tak svokra, s ktorou býva spoločne v rodinnom dome.
Diéty neuznáva. Štíhla línia sa podľa neho dá dosiahnuť športom. To je vraj najúčinnejší spôsob chudnutia.
Najlepšia dovolenka je taká, na ktorú môže ísť okrem rodiny aj so svojimi „koníčkami“ a podľa toho si ju aj vyberá. V zime sú to hory, kde sa môže lyžovať, v lete more.
Obľúbené zasnežené svahy sú blízka Jahodná alebo rakúske Alpy. Keď kúpanie a slnenie, tak je to Chorvátsko. „Precestoval som väčšiu časť strednej Európy a láka ma Čína a Himaláje. Chcel by som tam ísť.“
Aký by to bol šéf lesov, ktorého obklopuje príroda, keby mu neučarovala.
„Som jedným z mála ľudí, pre ktorých je práca aj veľkým koníčkom, a hlavne potešením. Takže som rád a ďakujem osudu, že mi umožnil byť stále v kontakte s lesom.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
