KOŠICE. Minulý týždeň sa niesol v znamení záchrany ľudského života. Na nedeľu 25. marca totiž pripadol Deň počatého dieťaťa.

Počas týždňa sa k tejto téme v mnohých mestách, aj v Košiciach, uskutočnili rôzne akcie. Okrem iného sa rozdávali biele stužky - symboly rešpektovania práva na život od počatia.

Organizácia aj v Košiciach

Aj v Košiciach je organizácia, ktorá sa snaží v tomto smere meniť myslenie ľudí a zabraňovať potratom. Volá sa Deti svätej Alžbety a jej predseda, katolícky kňaz Dušan Škurla, nám porozprával o ich činnosti.

Občianske združenie Deti sv. Alžbety existuje dva a pol roka. „Vzniklo s cieľom viac sa organizovane zasadzovať za ochranu počatých detí a za budovanie kultúry života v Košiciach," vraví D. Škurla.

"Na začiatku nás bolo šesť. Sme veľmi mladé spoločenstvo. Postupne sme nadviazali kontakt s hnutím Pro life, ktoré zastrešuje Fórum života. Sme súčasťou tohto väčšieho spoločenstva, ktoré združuje organizácie po celom Slovensku."

Podľa kňaza je najhoršou vecou práve ľahostajnosť. Edmund Burke je zakladateľ Európskeho konzervativizmu a vyslovil jednu myšlienku, ktorú aj D. Škurla prijal za svoju: Na to, aby sa šírilo zlo, stačí, že slušní ľudia budú mlčať.

„Zlo netreba podporovať, stačí, že mlčíme, keď sa pácha. Zlo sa potom bude šíriť. Prvá vec teda, ktorú robíme v našom spoločenstve, je prebúdzanie ľahostajnosti. Tá môže zabíjať. Už to, že niekto mlčí, môže byť dôvodom na to, aby sa v spoločnosti zabíjalo. Keď u susedov počujem, že je krik, že rodičia deti bijú a ja budem mlčať, už moje mlčanie je trestuhodné. Mám sa ozvať."

Letáky pred nemocnicou s rôznymi reakciami

Jednou z aktivít OZ je rozdávanie letákov pred nemocnicou. Tam chodí mnoho ľudí a aktivisti zaznamenávajú rôzne reakcie. Istá žena napríklad povedala, že ona už nemôže mať deti a jej sa to netýka.

„Povedal som jej, že sa jej to týka. Má predsa deti a potom vnúčatá. V rodine sa môžu o tejto problematike rozprávať. Okrem toho majú ľudia každé štyri roky možnosť voliť. Môžu si vybrať stranu, ktorá je za potraty, proti potratom, i takú, ktorej je táto problematika ľahostajná. Prvá vec, ktorú teda robíme, je osveta."

Okrem toho chodia aktivisti do škôl a hovoria so študentmi. Po rozvinutí témy sa ľahko začne diskusia. Niektorí mladí vraj nemajú vlastný názor, alebo si osvojili všeobecne rozšírené pohľady.

"Názory sú často prvoplánové. Nemajú argumenty, povedia iba to, čo im napadne. Nemôžeme im to vyčítať, ale máme príležitosť im to vysvetliť. My vieme, že nemôžeme zmeniť svet, môžeme však zmeniť svoje najbližšie okolie."

Nechodia iba do škôl, každý deň sa stretávajú pred gynekologickou klinikou na Rastislavovej ulici. Vždy sa tam modlia a majú so sebou transparenty.

„Dozvedeli sme sa, že mnohé ženy sa s nami pri okne modlia. Takisto aj niektorí zdravotnícki pracovníci, ktorí sú pod tlakom a uvedomujú si, čo sa tam deje. Sme presvedčení, že náš protest proti potratom a vyjadrenie úcty voči počatým deťom musia byť verejné. Potraty sú verejným zlom, týka sa to celej spoločnosti. Počaté dieťa je môj brat, moja sestra."

Modlitba pred nemocnicou je podľa D. Škurlu verejným vyjadrením dvoch vecí. „Že sú tu počaté deti, ktoré sú zabíjané a nemajú možnosť brániť sa a že sa to deje tu, za múrmi tejto nemocnice. Zároveň tým, že sa modlíme, chcem ukázať, že je tu Boh, ktorý je garantom všetkých ľudských práv. Chceme poukázať na to, čo je na prvý pohľad neviditeľné. Budova má krásnu fasádu. Vychádzajú a vchádzajú tam ľudia v bielych plášťoch. Sterilné prostredie. Vykosený trávnik, kvetinový záhon, spievajú vtáčiky... kto by povedal, že sa tu koná vražda?"

Tým, že tam aktivisti stoja a transparenty hlásajú SOM ČLOVEK, NIE VOĽBA! DIEŤA JE DAR, NIE NEPRIATEĽ! STOP POTRATOM! CHEMICKÁ ANTIKONCEPCIA - TICHÝ ZABIJAK... stávajú sa ľahkým terčom všetkých, ktorí idú dovnútra, von, alebo iba prechádzajú okolo. Majú dokonca aj fotografiu embrya s nápisom ČLOVEK. Tým pádom si musia všeličo vypočuť na svoju adresu.

„Niektorí sa iba dívajú, sú prekvapení. Niektorí prejavia podporu, poďakujú, alebo zodvihnú palec. Sú aj takí, ktorí ukážu, že s nami radikálne nesúhlasia. Stalo sa nám, že prišiel muž a veľmi na nás kričal. Niekedy majú ľudia iba poznámky, či nemáme čo robiť a či sa nudíme. Zvedaví sa prídu vypytovať, iní nám povedia, že sme blázni, ďalší, že si to cenia, čo robíme."

Škurla: Modlitba môže problém potratov zmeniť

Niektorí by mohli povedať: načo modlitba. Čo človek urobí obyčajnou modlitbou? Škurla však tvrdí, že modlitba môže problém potratov zmeniť.

„Argumenty už boli povedané a nezaberajú. U tých, ktorí nechcú ustúpiť, iba modlitba dokáže zmeniť ich srdcia. Modlíme sa za zmenu tých, čo potraty schvaľujú, či ich sami vykonávajú. Modlíme sa za matky, ktoré sú v situácii, že sa musia rozhodovať. A aj za pokoj v rodinách."

Keďže je D. Škurla muž a dokonca aj kňaz, mnohí okoloidúci, prípadne ženy by mohli tento fakt vnímať negatívne.

„Stáva sa mi, samozrejme, všeličo. Padnú aj rôzne výčitky. Prišla sa ma raz istá žena opýtať, či mám deti, čím chcela dať najavo, že sa nemám miešať do niečoho, čomu nerozumiem. Taký argument je smiešny. Podstata veci je, že počatý život je hoden ochrany. Na to, aby som to mohol robiť, predsa nemusím mať vlastné deti."

Aktivisti nevidia, či ich úsilie niečo mení. No veria, že hoci v tej chvíli si ich ľudia poriadne nevšimnú, možno v inej chvíli, v ktorej sa budú rozhodovať, spomenú si a možno to zaváži. Okrem modlitieb vydávajú rôzne letáky a informačné materiály. Roznášajú ich aj do čakární gynekologických ambulancií. To však nie je všetko. Pomáhajú aj ženám v núdzi, ktoré stoja pred ťažkou voľbou.

„Na Slovensku fungujú dva projekty. Jeden sa volá poradňa Alexis a druhý Zachráňme životy. Oba slúžia pre prípady, keď je žena v núdzi a potrebuje hocakú formu pomoci. Či už financie, ubytovanie, alebo len radu. My sme zapojení do tohto projektu tým, že keď sa nám ozvú také ženy, vieme im pomôcť, nasmerovať ich."

Organizovali Pochod za život

Okrem týchto aktivít zorganizovali Pochod za život, ktorý sa konal v nedeľu a ktorého sa zúčastnili na Hlavnej ulici v Košiciach stovky ľudí. Pochod smeroval od katedrály k soche Immaculaty, kde umiestnili kyticu kvetov a 35 fotografií počatých detí. Toľko ich na Slovensku zahynie denne pri umelých potratoch.

Pri Ústavnom súde SR sa prítomným prihovoril maďarský aktivista Dr. Imre Téglasy. Všetkých milo prekvapil nápisom na transparente. Maďari milujú slovenské počaté deti. Pri akcii košický arcibiskup Mons. Bernard Bober požehnal pamätník nenarodeným, ktorý bude čoskoro umiestnený na cintoríne Rozália.

Každá minca má však dve strany a mnoho ľudí by mohlo namietať, že za istých okolností je potrat riešením. Napríklad v situácii, keď bola žena znásilnená. Dieťa by jej totiž navždy pripomínalo, čo sa jej pri jeho počatí stalo.

„Znova musím pripomenúť, že potrat je usmrtenie nevinného človeka," reaguje D. Škurla. "Nikto nemá právo rozhodovať o živote nevinného človeka. Nikdy nie je taká situácia, také podmienky, ktoré by nás oprávňovali usmrtiť nevinného človeka. Čo sa týka samotného znásilnenia, počatia zo znásilnenia sú rátané na minimum. Pri znásilnení je malá pravdepodobnosť počatia. Je tam stres. Argument, že dieťa bude do konca života výčitkou, neobstojí. Žena si ho nemusí nechať. Môže sa ho zriecť, dať ho na adopciu. Pre ženu je navyše potrat omnoho stresujúcejší ako pôrod. Keď už prežila znásilnenie, prečo jej ešte spôsobovať ďalšie utrpenie?"

Kňaz navyše tvrdí, že dieťa sa môže stať pre matku útechou či spoločníkom. Často sa totiž stane, že taká žena sa už nikdy nevydá, keďže nadobudla voči mužom averziu. Dodáva úvahu svojej známej, ktorá sa zamýšľala.

„Vieme stopercentne povedať, že my sme neboli počatí zo znásilnenia? Vieme povedať, že všetky akty našich rodičov boli slobodné? Nikdy to nemohlo byť počas konfliktu, že bol otec opitý a mama sa necítila dobre? Nevieme, za akých okolností sme boli počatí. Ale sme tu a žijeme."

Iným problémom, ktorý trápi tých, ktorí nie sú za ani proti, sú Rómovia z osád. Majú veľa detí a žijú s nimi na blate, smetisku.

„Nie je riešením zabiť človeka len preto, že môže mať málo hodnotný život. Nikto z nás nevie povedať, čo je dostatočne hodnotný život. Problematika Rómov, ktorí plodia deti bez zodpovednosti, je navyše širšia. Treba rozmýšľať nad tým, ako dlhodobo vplývať na ich komunity, aby konali zodpovedne."

Závažným problémom je aj zdravotné postihnutie. Mnohí ľudia sa v diskusiách môžu ohrádzať tým, že ak sa matka veľmi skoro dozvie, že dieťa sa narodí so závažným postihnutím, mala by ísť na potrat. Vraj preto, že to dieťa nebude mať zo života nič.

„Bol by to koniec našej spoločnosti, keby sme vyberali a rozhodovali, kto bude žiť a kto nie. V prvom rade treba povedať, že často dochádza k falošným poplachom. Sú celé zbierky svedectiev žien, ktoré boli práve preto tlačené k potratu, odolali a napokon sa dieťa narodilo zdravé. Ak sa aj dieťa narodí choré, nemôže človek robiť nič, iba prijať dieťa, prijať chorobu."

Silná spomienka z You Tube

K tejto téme pridáva ešte D. Škurla spomienku, keď videl na You Tube video z USA. Rodičia vedeli a mali dôkazy o tom, že dieťa sa narodí s postihnutím a že nebude žiť dlho.

„Oni to dieťa prijali, narodilo sa, niekoľko dní žilo a zomrelo. Video zachytáva, ako vyjadrovali svoje pocity. Boli veľmi vďační za to, že mohli na pár hodín vidieť svoje dieťa a byť s ním. Keď zomrelo, urobili mu pohreb a chodia k jeho hrobu. Hrobom nenarodeného dieťaťa je igelitové vrecúško."

Na záver kňaz pridáva spomienku na 86-ročnú ženu, ktorá prišla na spoveď. „Povedala mi, že bola v mladosti na potrate a že to spomína pri každej spovedi, celý život. Povedal som jej, že Boh jej už stokrát odpustil, nemusí sa už z toho spovedať. Ona povedala: nemôžem sa z toho nespovedať, ja to mám celý život pred sebou. Hovorím jej o Božej úteche a napriek tomu to neviem z jej mysle vygumovať..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári