SLANEC. Krosná, prilby ruských a nemeckých vojakov z čias druhej svetovej vojny, staré mince, ale aj vyšívané obrusy a rohy z kozorožca.
Tieto historické predmety a množstvo iných možno vidieť v Múzeu v Slanci (Košice-okolie), ktoré funguje spolu s Informačným centrom od októbra minulého roku. Múzeum má spropagovať nielen hrad Slanec, ale aj minulosť Slančanov.
"Všetky artefakty, ktoré tu máme, sú z našej obce. Snažíme sa robiť osvetu, keď ľudia nájdu niečo zaujímavé na povalách, v senníkoch pre naše múzeum, snažíme sa to dostať sem," povedal TASR starosta obce Jozef Bela. Expozícia múzea sa rozrastá nielen o dary, ale aj o zapožičané predmety.
Krosná, samopale, parohy...V zriadenej ľudovej izbe dominujú krosná od miestnej obyvateľky. Zaujímavým predmetom z roku 1924 je aj zarámovaný veniec nevesty, spolu so svadobnou fotografiou. Drevený rám je ručne vyrezávaný, pamiatku vyrobil príbuzný starostu - dedo jeho manželky.
Vzácnosťou múzea sú tiež parohy kozorožca, ktoré si z Álp doniesol gróf Štefan Forgáč. Múzeum ukrýva množstvo ďalších ľudových predmetov ako kroje, detskú kolísku, riady, ktoré dokumentujú život obyvateľov v minulosti. Z čias vojny vystavuje obec aj časti samopalov, náboje, plynové masky.
Exkurzie v novom múzeu absolvovalo podľa starostu už niekoľko škôl z okolia. "Zúčastňujú sa na nich v rámci občianskej náuky alebo regionálnej výchovy. Pripravujeme pre svojich návštevníkov brožúry, chceme múzeum spropagovať," komentoval Bela. Všetci návštevníci majú vstup zadarmo.
Miestnosť venovaná hradomObec približuje aj faunu a flóru svojho okolia, či fotografie a maľby. Jedna miestnosť múzea je špeciálne venovaná dvom hradom - slovenskému Slancu a partnerskému hradu Füzér v Maďarsku.
"Túto vzácnosť potrebujeme spropagovať, pretože hrady sú v takom stave, v akom sú, a potrebujeme ich rekonštruovať," opísal starosta. Návštevníci sa môžu dozvedieť históriu oboch hradov a prečítať si o živote grófa Forgáča, ktorý sa významne podieľal na rozvoji svojho panstva v Slanci.
Múzeum funguje pod jednou strechou spolu s Informačným centrom. Peniaze na ich zriadenie získala obec vďaka Programu cezhraničnej spolupráce Slovenska a Maďarska Cez kopec, cez kopec sem.
Partner Slanca, maďarská obec Füzér, ktorá sa tiež pýši hradom, otvorila rovnako múzeum aj informačné centrum.
Cieľom spoločného projektu je spropagovať dve turistické destinácie v prihraničnej oblasti. Na projekt dala Európska únia 1,19 milióna eur.
Krosná darovala múzeuObecné múzeum v Slanci (Košice-okolie) ukrýva aj vyše 100-ročné krosná, ktoré dlhé roky slúžili miestnej obyvateľke Zuzane Hežeľovej. Narodila sa v roku 1935.
"Mamka ma naučila tkať, keď som mala 15 rokov. Krosná mal doma každý," povedala v rozhovore pre TASR. Zdôraznila, že kedysi sa bežne tkali doma plachty, uteráky, košele, nekupovali sa ako teraz.
Pani Hežeľová predvádzala v Slanci tkanie aj školákom, rozprávala im o svojich mladých časoch. Plachta sa podľa nej dala utkať aj za deň, zložitejšie a farebné vzory na obrusoch trvali o čosi dlhšie. Naplno tkať začala ako 19-ročná, keď sa vydala.
"Mali sme plno konope, priadla som, tkali sme plachty, uteráky, utierky," opísala. S úsmevom hovorí, že skúšať tkali aj jej synovia ako deti.
Príprava konope pred tkaním bola ťažká. "Veľká robota to bola." V novembri a decembri ženy priadli, až potom začali tkať. "Pokiaľ prišla Veľká noc - sviatok, tak dovtedy bolo treba utkať."
Stop tkaniu dali obchody, ktoré ponúkali tovar, dovtedy domácky vyrábaný. Pani Hežeľová s úsmevom spomína, že starší ľudia si aj potom viac cenili doma utkané veci, lebo vraj vydržali viac. Doma ukrýva dva veľké utkané kotúče pre dcéru, zatiaľ však nie sú využité.
Po tom, čo vznikali družstvá, upadalo postupne aj siatie konope, ľudia nemali kde siať. "Tkali sa potom len pokrovce," spomína Zuzana Hežeľová.
Myslí si, že v súčasnosti by na krosnách doma nikto netkal, v obchodoch je výber tovaru veľký.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
