SLANEC. Zrúcaniny gotického hradu v Slanci (Košice-okolie) dostávajú opäť šancu. Obec totiž získala od ministerstva kultúry prvú finančnú injekciu na základe žiadosti, ktorá bola schválená tento rok v marci.
Starosta obce Jozef Bela v rozhovore pre TASR povedal, že prvým krokom, ktorý musia urobiť, sú výskumy. Od rezortu kultúry na to získali čiastku 12 300 eur.
"Prvoradý výskum, ktorý musíme zrealizovať, je historicko-architektonický výskum. S týmto budeme zároveň robiť aj zameranie hradu, statický pasport," priblížil starosta Bela.
Výstupom z výskumu by mala byť projektová dokumentácia. Až potom bude môcť obec pristúpiť k samotnej obnove a pýtať peniaze aj na ňu.
Chcú zachovať najmä dominantnú vežu
Predstavou starostu je, aby sa v rámci obnovy zachovala najmä dominantná veža hradu. "Aby na tom bola staticky tak dobre, aby mohla slúžiť ako vyhliadková veža," vysvetlil.
Gotický múr hradu - pozostatok kaplnky by sa mal zakonzervovať tak, aby návštevníkov hradu neohrozoval.
Rozpadávajúcu sa okrúhlu vežu hradu treba podľa starostu nielen dobudovať, ale aj zastrešiť. Minimalizujú sa tak negatívne vplyvy počasia.
Starosta zvažuje do budúcnosti aj možnosť zriadiť pre hrad akúsi funkciu kastelána, ktorý by bol zároveň sprievodcom turistov.
Návšteva diela Abovcov je podľa starostu aj napriek dlhodobému neinvestovaniu naďalej lákavá nielen pre domácich, ale aj zahraničných turistov.
"Vieme, že návštevnosť stúpa, preto by sme mali využiť šancu a spropagovať ho, aby mali ľudia za čím chodiť," povedal TASR Bela.
Daniel Krajcer ako minister kultúry už vlani v rámci svojej vízie záchrany slovenských hradov avizoval, že by na ich obnove mali pracovať aj nezamestnaní. S tým počíta aj starosta Slanca.
Pomáhajú občianski aktivisti
Hradu sa rozhodla aktívne pomáhať skupina ľudí z Občianskeho združenia Zachráňme hrad Slanec. Zakladajúci členovia si svoje ciele sformulovali prvýkrát vlani v lete, v septembri ich ako OZ schválilo ministerstvo vnútra.
Tento rok po zime, v polovici marca, odstraňovali pri ruinách hradu náletové dreviny. "Potrebovali sme vyčistiť hrad, ide sa spracovať historicko-architektonický materiál o hrade a musíme vyčistiť nádvoria. Počasie nám prialo, prišlo asi 30 ľudí," zhodnotil pre TASR dva aktívne marcové víkendové pracovné stretnutia Štefan Andrejko z OZ zo Slanca.
Skupina ľudí, medzi ktorými boli aj dobrovoľníci, odviedla podľa neho "úžasnú prácu". Pomáhali tiež miestni dobrovoľní hasiči, ale aj ľudia z okolia.
Andrejko opísal, že hlavnou myšlienkou ich združenia je propagácia a obnova kultúrnej pamiatky Slanec.
Zdokumentovať chcú aj pozostatky bývalého kaštieľa pod hradom, lovecký zámok a ostatky krypty grófa Forgáča. Snahou je tiež vzájomne prepojiť slovenský hrad Slanec a maďarský hrad Füzér.
"Ide nám o to, aby sme prilákali k našej myšlienke všetkých, ktorých zaujíma história, kultúra, nielen ľudí zo Slanca," zdôraznil Andrejko.
Slanec s približne 1400 obyvateľmi leží v Slanských vrchoch, vyše 20 km juhovýchodne od Košíc. Hrad sa vypína na nevysokom, prístupnom kopci.
Ponúka návštevníkom lákavú vyhliadku. Z ruín vyniká okrúhla veža a múr bývalej neskorogotickej kaplnky.
Starosta Jozef Bela s modelom hradu v obecnom múzeu. Foto: TASR/Roman Hanc.
Kaštieľ aj zámoček nenávratne zničili
Slanec sa pýšil v 19. storočí veľkým kaštieľom, ale aj loveckým zámočkom, ktoré zveľaďoval gróf Štefan Forgáč. Kaštieľ s pôvodne 55 izbami zbúrala po druhej svetovej vojne lesná správa a lovecký zámoček padol za obeť vojakom. Zničili ho, pretože im "zavadzal".
Starosta Jozef Bela hodnotí tieto skutočnosti ako smutné. "Je to strašná škoda, že ten kaštieľ v Slanci nemáme, bol priamo pod hradom," povedal v rozhovore pre TASR.
Pripomenul, že kaštieľ mal historický park so vzácnymi drevinami, boli tam aj funkčné fontány. "Stromy odumierajú, už dávnejšie bolo treba začať s obnovou. Park je vstupnou bránou na hrad, má svoj význam," dodal Bela.
V sade vysadil gróf vzácny dub, červený buk z Turecka, sekvoje z Kalifornie, ginko bilobu či japonské slivky.
Kaštieľ, ktorý dal postaviť ešte Žigmund Pálfy, ukrýval 20 000 zväzkov kníh, umelecké predmety a zbierky. Štefan Forgáč dal do kaštieľa namontovať aj automatický džez-organ, ktorý tvorilo 1200 píšťal.
"Gróf bol vášnivým muzikantom, hudobníkom. Mimoriadny organ sa nachádzal až v troch miestnostiach," opísal TASR Štefan Andrejko. Vandali zničili okrem majetku aj hrobku grófa, znehodnotili dokonca jeho pozostatky.
Lovecký zámoček Štefana Forgáča stál na Okrúhlom vrchu severne od obce Slančík, v lesoch. Gróf sa venoval aj dostihovým koňom. Kvôli nim si podľa historických prameňov zaobstaral aj telefón, aby tak zisťoval, ako sa umiestnili na pretekoch v Londýne.
Bol takisto obchodníkom, prispel napr. na výstavbu železnice, zamestnával množstvo ľudí z okolia. Dal si vybudovať v kaštieli vodovod.
Jeho sociálne cítenie sa prejavilo aj v tom, že zriadil poľnú nemocnicu s 12 lôžkami, údajne v nej osobne pomáhal chorým.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
