Tvorivú prémiu v kategórii ostatná televízna a seriálová tvorba udelila porota tímlíderke Centra pre národnostné vysielanie Slovenskej televízie RTVS Ľube Koľovej za réžiu dokumentu Pieseň pre mamu.
KOŠICE.„Existujú príbehy, ktoré rokmi získavajú na sile.“ To je úvodná veta dokumentu Pieseň pre mamu. A keďže od 2. svetovej vojny uplynulo veľa času, príbeh špičkového českého gitaristu Štefana Raka tú silu má.
Sám sa nazval „syn pluku“. Narodil sa totiž hrdinke Sovietskeho zväzu Vasiline Ivanovne Slivkovej pri oslobodzovaní Prahy.
Tu vážne ochorel, dostal sa na dlhý čas do nemocnice a jeho cesty sa s tými matkinými navždy rozišli. Keď sa po skončení vojny chcela poňho vrátiť, už sa do Československa nedostala. Neúspešné boli aj jej ďalšie pokusy dostať syna späť. Malého Štefana vychovali adoptívni rodičia.
Pátranie po rodinných koreňoch
Gitarista začal pred asi 20 rokmi vystupovať spoločne s majstrom slova, hercom Alfredom Strejčkom. Počas košického koncertu Vivat Carolus Quartus pred piatimi rokmi sa stretli so štábom Slovenskej televízie, ktorý pripravoval národnostný magazín.
Rozprávanie o pátraní po rodine na Ukrajine oslovilo režisérku dokumentu. Chcela pomôcť. Napokon sa to však podarilo až historikovi, akademikovi Mikulášovi Mušinkovi.
Hľadal v archívoch a k výsledku sa dopátral vo Vojenskom historickom archíve v Prahe: „Vasilina Slivková bola na tri roky odsúdená za nelegálne prekročenie maďarsko-sovietskej hranice v roku 1941, poslaná do gulagu. Potom vstúpila do Svobodovej armády.“ A jasnejšie začali byť aj informácie o bratovi Voloďovi.
Cesta do rodnej dediny
Do Alexandrovky, rodnej dediny svojej matky, sa rozhodol Štefan Rak priniesť kus svojho umenia. Koncerty, ten druhý v neďalekom meste Chust, sa podarilo zorganizovať vlani v júni, aj vďaka novej generálnej konzulke Ukrajiny na Slovensku Oľge Benč.
Na tejto ceste za rodinnými koreňmi sprevádzal gitaristu i dvojčlenný televízny štáb - scenáristka a režisérka Ľuba Koľová a kameraman Laco Csiky. „Z vďaky, že sme prišli, mi sestra Vasiliny veľmi chcela niečo dať. A tak mám v skrini novučičkú bielu košeľu,“ spomína Laco.
Pre Štefana Raka to boli krásne chvíle. Aj napriek tomu, že s mamou sa stretnúť nemohol - zomrela v roku 1993, zvítal sa s bratom a dozvedel sa, že má aj sestru Ľubu.
Žije v Odese, ale takéto stretnutie si nenechala ujsť. A čo môže hudobník venovať matke? Pri hrobe jej zaspieval Pieseň pre Dávida.
Tvorivá prémia putuje do Košíc
66 rokov tento príbeh rástol a naberal na sile. Pre Štefana Raka vyvrcholil stretnutím s rodinou. Pre autorku dokumentu ziskom ocenenia.
„20 rokov vysielame z Košíc národnostné magazíny. Za ten čas sme sa stretli s mnohými námetmi na film. Takýto, ako je príbeh Štefana Raka, je pre autora veľmi vďačný a zaujímavý. A napokon dobre padne nielen cena, ale aj slová uznania od ľudí, ktorí sa pristavili po oficiálnej časti. “
Potešilo však aj to, že zatiaľ čo na prehliadke víťazných filmov diváci vidia väčšinou len ukážky, Pieseň pre mamu im ponúkli v plnej dĺžke 26 minút.
Zbierajú ceny
„Túto cenu máme za dokument Návrat tanečnice z medzinárodnej súťaže regionálnych televízií Vyšehradská pečať. Ďalšie ocenenia sme si priniesli z ukrajinského Medzinárodného festivalu pre národnostné menšiny Môj rodný kraj,“ predstavuje ďalšie úspechy centra jeho šéfka. Dopĺňajú ich ceny zo súťaží, organizovaných Slovenským syndikátom novinárov a z ďalších festivalov a prehliadok.
Za 20 rokov - tak dlho sa v Košiciach vyrábajú relácie pre národnostné menšiny - úspechov nebolo málo. „Doma nikto nie je prorokom,“ uzavrela debatu o hodnote ostatného ocenenia režisérka filmu Pieseň pre mamu Ľuba Koľová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
