KOŠICE. Miroslav Dziak Košický sa narodil 15. apríla 1947 do rodiny žurnalistu a učiteľky. O literatúru a umenie sa zaujímal už od detstva. Štúdium réžie na VŠMU však preto, že bol „politicky nepohodlný“, nedokončil. Napriek tomu sa réžii venoval po celý svoj život.
Hľadanie pravdy ho stálo mnoho sklamaní
Už ako 23–ročný natočil svoj prvý hraný film a odvtedy sa venoval televíznej filmovej a dokumentárnej tvorbe (k jeho najznámejším patrí film Ľahučký dych) i práci v divadle. V umeleckých kruhoch bol známy tým, že v predstaveniach, nad ktorými držal režisérsku taktovku, rád porozprával veci na plné ústa. Hoci ho hľadanie pravdy stálo, najmä v minulom režime mnoho sklamaní, nezatrpkol, ani sa nenaučil byť k veciam naokolo hluchý a slepý. Za najdôležitejšie totiž po celý život považoval zostať verný sám sebe.
„Nikdy v živote, aj keď to, samozrejme, prinášalo problémy, som nemal ťažkosti hovoriť to, čo si myslím. Nezaujímalo ma, čo za to platím,“ povedal v rozhovore pre denník Korzár Košický.
Divadelný kritik Anton Kret o ňom tvrdil, že je v divadle i v živote zdravým cynikom. „Život ma naučil byť cynikom, naučil ma pozerať sa na veci okolo seba podľa možností, čo najtriezvejšie a s istou dávkou skepsy. To mi však nebráni v tom, aby som do istej miery neveril v krajšie začiatky,“ povedal Košický, ktorý sa za minulého režimu odmietol podriadiť spoločenským zvyklostiam. Za to si vyslúžil prívlastok enfant teribble slovenského divadelníctva.
„Keď som v 70. rokoch začal systematickejšie pracovať v divadle, robili sme Vampilovu hru Rozlúčka v júni, čo je predstavenie, v ktorom sa nie práve najlichotivejším spôsobom opisuje vtedajšia sovietska socialistická prítomnosť. Uvádzanie sovietskych hier bolo na Slovensku vždy problematické, lebo sa vedelo, že to môže byť tzv. protištátne, hoci v Sovietskom zväze to napísali tam etablovaní a uznávaní autori. Keď sme Vampilova inscenovali, a samozrejme aj iné texty, dovolili sme si do všeličoho rypnuť. No vždy sme si tam museli nájsť nejakú oporu. Najzábavnejšie bolo, že na generálke predstavenia som kolegyňu nahovoril, aby ukázala na javisku holý zadok. A ona ho ukázala presne v okamihu, keď tam zasadala preberacia komisia z okresného výboru strany a divadla. Ten holý zadok ich tak vyviedol z miery, že zabudli na všetko ostatné a potom sme už rokovali len o ňom. No a ja som s ťažkým srdcom a tým, ako som ublížil umeniu, holý zadok zo scenára škrtol. A až na premiére si potom súdruhovia uvedomili, že tam ostali veci, ktoré boli oveľa podstatnejšie, no keďže na ne kvôli zadku zabudli, prešli. Vtedy som mal obrovský pocit víťazstva, že sa podarilo takýmto spôsobom šokovať,“ spomínal Košický, ktorý takmer celý svoj život prežil na východe Slovenska.
Posledná rozlúčka s umelcom, ktorý zomrel v pondelok, bude dnes v bratislavskom krematóriu. S manželkou, herečkou Lenou Košickou i ich spoločnou dcérou, herečkou Lenkou Košickou-Kronerovou totiž ostatné roky prežil v dedinke neďaleko Bratislavy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
