Ako jediný Čech sa zúčastnil na voľbách pápeža, pri ktorých bol zvolený súčasný Svätý Otec Benedikt XVI. V rámci začiatku Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov prišiel začiatkom roka na návštevu do Košíc, ktoré mu nie sú až tak neznáme, prijal pozvanie ako hlavný kazateľ na bohoslužbe. Jeho Eminencia Miloslav kardinál Vlk.

KOŠICE. Budúci kardinál nemal vo svojom živote práve ustlané na ružiach. Narodil sa 17. mája 1932 v juhočeskom mestečku Líšnica okres Písek.

Po maturite v roku 1952 mu vtedajší mocipáni nedovolili ďalej študovať, zamestnal sa preto na krátky čas ako robotník v továrni Motor Union v Českých Budějoviciach.

V rokoch 1953 až 1955 absolvoval základnú vojenskú službu v Dvoroch u Karlových Varov. Po jej ukončení, keďže vtedy nastalo čiastočné politické uvoľnenie, bol prijatý na štúdium v odbore archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.

Štúdium ukončil v roku 1960, pracoval potom ako archivár v Okresnom archíve mesta Třeboň, v Jindřichovom Hradci, okresnom a mestskom archíve v Českých Budějoviciach, kde sa neskôr stal i riaditeľom. V tých časoch publikoval v rôznych časopisoch množstvo odborných článkov.

Kardinál: V podstate som nemanželské dieťa

V oficiálnom životopise kardinála Vlka sa nedá dočítať, z akej pochádza rodiny, napríklad či mal nejakých súrodencov. "Mám tri sestry, všetky sú mladšie," načrel kardinál do rodinnej histórie.

"V podstate som nemanželské dieťa. Môj otčim, teda moji rodičia, boli veľmi dôkladní, vychovávali ma v duchu katolicizmu. Dosť prísne ma viedli k práci a iným aktivitám, takže som niekedy závidel ostatným spolužiakom, že mohli lietať po vonku, v prírode, alebo v zime po snehu. Ja som musel pracovať. Samozrejme, nie až do úplného vyčerpania."

Bolo to pre neho veľmi cenné. "Rodičia ma totiž naučili zodpovednosti, zodpovednosti brať veci vážne a venovať sa im naplno. Nuž a tam niekde asi boli základy toho, kam som sa neskôr dostal. Musím ešte dodať, že okrem zodpovednosti ma naučili svojou výchovou aj k právu a spravodlivosti. To všetko mi zostalo. Aj preto som tak bojoval za rôzne veci a napríklad kritizoval minulý režim. Myslím si, že so zlom, ak je nejaké, sa nedá v žiadnom prípade koketovať, ani ho nejako tolerovať."

Je čatárom v zálohe

V polovici 50. rokov, keďže bol gymnazista, maturant, zdravý a fyzicky zdatný, musel tak ako mnohí iní mladí muži obliecť zelené súkno a narukovať ako vojak základnej vojenskej služby.

"Predstavte si, oni ma dali dokonca k bojovému útvaru a poslali do poddôstojníckej školy. Mám hodnosť čatára v zálohe," pousmial sa sympatický kardinál.

"Nebol som politicky spoľahlivý, tak mi už ďalšie vyššie hodnosti nedali. Prečo politicky nespoľahlivý? Pretože som dokázal veľmi rýchlo získať ľudí pre nejakú vec. V jednej malej farnosti, do akých ma zvykol vtedajší režim posielať za trest, mi neskôr ľudia povedali: Keď my niečo povieme, nič sa nehýbe, ale keď to povie náš farár, všetci ihneď skáču ako treba..."

Nebolo to však ľahké. "Komunistom išlo o to, aby docielili rozdelenie medzi cirkvami. Menším dovoľovali viac, aby im naše väčšie cirkvi závideli, a tak nás všetkých rozdelili v duchu hesla: Rozdeľ a panuj! V závere komunizmu sme už robili ekumenické semináre, diskutovalo sa voľnejšie a slobodnejšie, robili sme spoločné modlitby. Aj vtedy to však ešte stále záležalo na benevolencii vtedajších komunistických straníckych funkcionárov. No a po celkovom páde komunizmu sme sa konečne začali schádzať k spoločným modlitbám, čo je asi najsilnejšia výzva ekumenickej spolupráce."

Preložený na malé farnosti, umývač výkladov

V roku 1964 sa M. Vlkovi podarilo začať štúdium na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Litomericiach, 23. júna 1968 bol v Českých Budějoviciach vysvätený na kňaza.

Vtedajší českobudějovický biskup Josef Hlouch si ho vybral a menoval za svojho sekretára. Vplyv M. Vlka na ľudí a jeho pastoračná činnosť však boli obrovským tŕňom v očiach vtedajších politických autorít.

V roku 1971 sa mu preto postarali a jeho prácu medzi ľuďmi "odmenili" preložením do malých farností. Príslušný komunistický úrad najprv rozhodol, že pôjde spravovať farnosť v Lažišti a Záblatí na Šumave.

Po 16 mesiacoch musel opäť začať baliť kufor a za trest odísť do Rožmitálu pod Třemšínem. Ostal tam sedem rokov, aby mu v roku 1978 oznámili tretiu a veľmi nepríjemnú zvesť.

Odobrali mu tzv. štátny súhlas potrebný k verejnému výkonu kňazskej služby. Neostávalo mu nič iné, len si hľadať civilné zamestnanie.

Tak ako aj iní potrestaní kňazi prijal prácu umývača výkladných skríň v pražskom podniku "Úklid". Neskôr, zo zdravotných dôvodov, si našiel prácu archivára v Štátnej banke československej. Desať rokov žil v Prahe, ako kňaz tajne pracoval s malými skupinkami veriacich.

"Čo sa týka práce umývača výkladov, bolo to voľné zamestnanie," spomína kardinál. "Znamenalo to, že sme neboli zatvorení za bránami fabrík, ale mali sme voľný pohyb a mohli aj niekam cestovať."

Košice ako únik pred ŠtB

To však neznamenalo, že vtedajší "eštebáci", čiže príslušníci komunistickej tajnej polície, nechali M. Vlka len tak bez dozoru. Ich sliedivé oči cítil v chrbte takmer neustále.

"Veľmi rád obnovujem spomienky na komunizmus," s humorom sebe vlastným povedal na stretnutí v Košiciach.

"Bol som totiž vtedy veľmi často práve na Slovensku, kam som sa snažil uniknúť pred očami pražských ŠtB. Všeličo sme vtedy podnikali práve s priateľmi, profesorom Konečným či Paľkom Drábom. Veľakrát sme prešli spolu končiare Roháčov, ale aj rôzne turistické cesty v okolí Košíc, napríklad na Jahodnej."

Keď 1. januára 1989 vrátili M. Vlkovi štátny súhlas na výkon verejnej kňazskej služby, stal sa kňazom v Žihobciach a Bukovníku na Klatovsku. Neskôr v Čachrove, Javornej, Železnej Rudě, Běšinách a Stráži na Šumave.

Českobudějovickým biskupom bol menovaný 14. marca 1990, o rok neskôr, 27. marca, pražským arcibiskupom a primasom českým. Stal sa tak nástupcom kardinála Františka Tomáška.

Od roku 1991 do roku 2000 bol predsedom biskupskej konferencie, najprv ČSFR, neskôr Českej biskupskej konferencie. Blahoslavený pápež Ján Pavol II. ho 26. novembra 1994 menoval kardinálom.

Na konkláve volil pápeža

V rokoch 1993 až 2001 pôsobil M. Vlk ako predseda Rady európskych biskupských konferencií. Od roku 1994 je členom Pápežskej rady pre oznamovacie prostriedky a Kongregácie pre východné cirkvi. V apríli 2005 sa ako jediný Čech zúčastnil na konkláve vo Vatikáne, kde zbor kardinálov zvolil nového pápeža, Benedikta XVI.

"Bolo to jedinečné, celá tá voľba, zastupoval som tam vlastne celé Československo, i keď sme už boli vtedy rozdelení. Bol to naozaj veľmi mimoriadny pocit," skromne podotkol nositeľ množstva vysokých vyznamenaní a čestných doktorátov.

Vynikajúcu prácu muža, ktorý aktívne hovorí nemecky a taliansky, pasívne rusky, francúzsky, latinsky či esperantom, ocenili doma aj v mnohých krajinách sveta. Od USA cez SRN až po Poľsko.

Spomínal na Havla

V Košiciach odpovedal aj na otázku, ako vnímal Vianoce minulého roka, keď v decembri zomrel v spánku posledný československý a prvý český prezident Václav Havel. "Pravdou je, že to úplne zmenilo vianočnú atmosféru," zdôraznil kardinál Vlk.

"Mal som pocit, ako by vrátil a preniesol späť november 1989. Ľudia spievali, diskutovali, opakovali heslá spred vyše 20 rokov, hovorili o jeho duchovnom rozmere. I keď dobre vieme, že Havel bol pokrstený, potom sa vzdialil od cirkvi a pritom aj nakoniec zostal. Známe je i to, že jeho predkovia boli slobodomurári a on pobudol nejaký čas vo väzení."

Na margo toho si Jeho Eminencia opäť zažartovala, že tam mohol V. Havel ostať aj dlhšie. "Žiaľ, to jeho väzenie trvalo len krátko."

Kardinál vzápätí vysvetlil, prečo o tom hovorí takto. V tom čase bol totiž vo väzení Plzeň-Bory aj dominikánsky kňaz Jaroslav Duka, teraz známy ako Dominik kardinál Duka, arcibiskup pražský a primas český.

"Keby tam tie vzťahy Havla s biskupom Dukom trvali dlhšie, určite sa mnohé neskoršie skutky a dianie v našich krajinách mohli vyvíjať celkom inak. Lebo aj sám Havel vyjadril to, čo zažil vo väzení a povedal na margo svojich zážitkov: Áno, Boh existuje."

Miloslav kardinál Vlk dosiahol v roku 2007 vek 75 rokov a v súlade s cirkevným právom ponúkol Svätému Otcovi Benediktovi XVI. rezignáciu na arcibiskupský úrad. Pápež ju však neprijal a kardinála požiadal, aby vo svojej funkcii ostal ešte dva roky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári