KOŠICE. Starosta Starého Mesta Ľubomír Grega patrí práve k tým druhým. Na situáciu, kedy svoju budúcu manželku Soňu uvidel po prvý raz, si aj po rokoch presne pamätá.

„Bolo to v októbri 1991," spomína. "Ja som vtedy ako riaditeľ Spoločenského kultúrneho centra (SKC) hľadal priestor na nejaké vystúpenie. Oproti bol Klub dôchodcov, kde mali javisko. Šiel som sa tam vtedy pozrieť, či sa to nedá využiť. Hovoril som so šéfkou klubu a vtedy som si všimol, že počas rozhovoru sa tam občas mihlo usmiate dievča. Bolo to ešte také 'mladé kozľa'."

Vedúcej klubu sa teda opýtal, kto to je a dozvedel sa, že jej vnučka. „Takže je to taký paradox, že sme sa vlastne zoznámili v Klube dôchodcov. Bola to láska na prvý pohľad, padli sme si do oka. Mala vtedy 18 rokov. Mne sa páčili tmavovlásky a ona mala tmavé vlasy."

Začali teda spolu chodiť. Stretávali sa na rôznych podujatiach, ktoré organizoval Ľ. Grega. Potom však prišlo obdobie, kedy sa na nejaký čas rozišli. Asi po roku sa však k sebe vrátili. „Bol medzi nami väčší vekový rozdiel, možno to potrebovalo čas."

Znova sa teda dali dokopy a istý čas spolu chodili, kým sa vzali. „Požiadanie o ruku prebehlo klasicky. Dohodli sme sa, že sa vezmeme, že sa už aj patrí. Babky a rodiny veľmi neschvaľovali to naše dlhé chodenie. Svadba bola 24. septembra v roku 1994. Konala sa v SKC, kde som vtedy šéfoval."

Svadba bola plná rôznych situácií a úsmevných zážitkov. Jedným z nich je aj fakt, že sa trafili do zmeny času z letného na zimný a tak sa svadobčania veselili o hodinu dlhšie.

„Zaujímavé bolo aj to, že nás sobášil vtedajší starosta, Ján Süli, ktorý ani nemohol tušiť, že oddáva budúceho starostu," smeje sa.

„Mrzí ma len jedna vec. Mojím svedkom na svadbe mal byť Karel Kryl. Poznali sme sa, ja som bol jeho manažérom pre Slovensko. Ibaže v ten rok v marci zomrel. Mal tam aj spievať, bolo to pripravené ako prekvapenie."

Našťastie veselých zážitkov bolo omnoho viac. Ľ. Grega poňal svoju svadbu ako človek od fachu. Akoby organizoval kultúrne podujatie, aby sa hostia bavili. Na začiatku ich pred SKC vítali mažoretky a v rámci programu vystúpil vtedy začínajúci Peter Pačut ako Freddy Mercury, s ktorým si všetci zaspievali.

„Zaujímavé bolo, keď mi uniesli nevestu. Bolo mi naznačené, kde s ňou budú a ja som ich tam aj hľadal. Ale neboli tam, šli niekam úplne inam. Preto som sa vrátil späť do sály." Ale starostovi to nedalo, aj sa nahneval. Napokon zistil, kde je. Išiel po ňu. Po ceste naspäť si vytkol nohu a musel ísť do nemocnice, kde mu ju dali do sadry.

Vtipná bola aj iná situácia. Grega si spomenul na rozruch, ktorý sa strhol okolo manželky a jej mamy. Zhovárali sa, boli k sebe až príliš naklonené a zamotali sa ozdobami vo vlasoch. Dátum svadby si niektorí muži nepamätajú, iní si spomenú vždy.

Tento rok oslávia manželia Gregovci 18.výročie. „Iste sa stalo, že som niekedy zabudol. V dnešnej uponáhľanej dobe sa aj stane, že to človek vôbec neoslávi v ten deň, keď sa to stalo."

A ako by charakterizoval svoje manželstvo? „Je ako víno," tvrdí staromestský starosta. "Kým sa víno stane dobrým, musí istý čas kvasiť a najlepšie kvasenie je búrlivé kvasenie. Človek sa v tomto smere celý život učí. Videl som to na svojich rodičoch. Čím je človek starší, tým si isté veci viac váži."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári