Korzár logo Korzár Košice
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Sedem rokov stopom po Ázii a Austrálii

Cesta, ktorú Roman Vehovský podnikol, začala v Európe a pokračovala do Ázie a Austrálie.

Spomienka na stopovanie v Austrálii.Spomienka na stopovanie v Austrálii. (Zdroj: archív)

Pred časom zavítal do Košíc „netradičný" cestovateľ, ktorý o svojich zážitkoch rozprával v čajovni Amana. Zaujímavosťou je fakt, že šiel stopom a cesta sa neplánovane „pretiahla" na sedem rokov.

KOŠICE. Roman má 36 rokov a pochádza zo Štepánkovic pri Opave. Jeho dobrodružná cesta začala v roku 2002.

„Do roku 2000 som pracoval ako telekomunikačný technik. Potom som začal cestovať. Najskôr kratšie trasy a v roku 2002 začala tá sedemročná. V tej dobe som sa rozhodol vymeniť pracovnú tašku za cestovú. Istý čas som bol amatérskym fotografom, profesionálnym stopárom, zberačom jabĺk, banánov... Odkedy som sa vrátil, som na voľnej nohe a píšem druhú knihu o mojej sedemročnej ceste."

K cestovaniu sa Roman dostal cez čítanie kníh - cestopisov. Nadchlo ho, ako niektorí ľudia ukázali druhým, že cestovanie nie je výsada bohatých a že k tomu stačí čas a odhodlanie. Preto sa rozhodol, že to tiež vyskúša.

Skryť Vypnúť reklamu

„Začal som krátkymi výletmi stopom po Európe a bol som aj v Afrike v Maroku. Skončilo leto, blížila sa zima, tak som si kúpil lístok na Nový Zéland, kde bolo leto a presťahoval som sa tam. Keď prišla zima aj tam, presťahoval som sa do teplejšej Austrálie. Mal som medzipristátie v Malajzii, ktoré som využil na to, že som sa pozrel na Malajský polostrov a do Thajska. Niekde v tých miestach sa začala rodiť myšlienka, že by som to skúsil ešte raz a stopom."

Myšlienka cestovania stopom prišla z prostého dôvodu. Mal zakúpenú letenku, ale nechcelo sa mu ísť na letisko a tak vznikol nápad cestovať bez leteniek a bez viazaných časov odchodov a príchodov.

„Aby som si tú cestu trochu okorenil, rozhodol som sa pre stop a pre nevyužívanie akýchkoľvek ubytovacích zariadení. Do batohu som si zabalil pár základných vecí - karimatku, spacák, moskytiéru. Zo školského atlasu som vytrhol zopár stránok a vyrazil som."

Skryť Vypnúť reklamu

Dbal na bezpečnosť

To, že sa napokon cesta natiahla na sedem rokov, vôbec nebol zámer. Ako Roman tvrdí, plánoval byť za dva - tri roky doma.

„Mal som ročné vízum do Austrálie a do tohto roka som sa tam teda mal dostať. Ten rok som strávil stopovaním po Ázii. Mal som aj pracovné víza, takže som niekde po ceste aj istý čas pracoval. Bola to šanca zarobiť si na ďalšie cesty. Naučilo ma to cestovať za minimálne výdaje."

Takýto štýl života sa mu zapáčil. Z Austrálie sa po dvoch rokoch vrátil najlacnejšou letenkou do juhovýchodnej Ázie na Borneo. Ďalší rok a pol cestoval. Pozrel sa do Japonska, Kórey, Číny, Mongolska.

Po náročnej ceste si chcel oddýchnuť a tak si vybavil pracovné víza späť do Austrálie, kde už mal nejaké kontakty. Ďalší rok strávil prácou a cestovaním po tejto krajine. Bol to akýsi začiatok dlho nekončiacej cesty.

Roman cestoval sám, bezpečnosť však nepodcenil a na zápästí nosil prilepený slzný sprej.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keď som spával vonku, vždy som sa snažil predísť konfliktným situáciám. Napríklad, keď som bol v parku, snažil som sa maskovať tak, nech ma nikto nevidí. Ľahol som si pod krík a nalámané vetvičky som zabodol do zeme dokola. Takže prípadný lump prešiel okolo, bez toho, aby zaregistroval, že tam niekto leží. Horšie bolo, keď začalo pršať. Vtedy som vyhľadával opustené zastávky, altánky, tribúny..."

Tam je však maskovanie omnoho ťažšie. Ale aj tam si Roman poradil. Vymyslel taktiku imaginárnej prevahy. To znamená, že mal so sebou dva matrace, dve karimatky i dva spacáky. Roztiahol to vedľa seba a k druhému pridal ešte "žabky", akože tam spia dvaja.

„Keď šlo o ešte nebezpečnejšie miesta, napríklad vo veľkomeste, natiahol som špagát a na jeden koniec priviazal plechovku. Nezvaná návšteva zakopla za špagát a plechovka zarinčala. Batoh som mal navyše vždy pripnutý oceľovým lankom buď k zábradliu, lavičke, stromu alebo k ruke."

Šťastný lekár

Má však zážitok, ktorý súvisí s bezpečnosťou a z ktorého mu nebolo všetko jedno.

„Párkrát som podcenil voľbu miesta na kempovanie. Asi najbližšie k problému som bol vo Vietname. Prichádzal som k Saigonu na výpadovku na sever. Bola noc a ja som pri ceste uvidel prístrešok na štyroch koloch. Bol som veľmi unavený a vedel som, že to nie je podľa môjho pravidla, aby ma nebolo vidno. Hovoril som si však, že raz sa nemusí nič stať..."

Neležal tam ani polhodinu, keď sa z tmy vyrútil gang motorkárov. „Polovica bola sfetovaná, druhá opitá. Tí, čo neriadili, mali v rukách nejaké kyje. Prišli ku mne a ja som vedel, že hoci mám slzný sprej, vôbec mi nepomôže. Jeden z nich prišiel bližšie, kyjom udrel do jedného zo stĺpa a ja som vyliezol von."

Roman si uvedomil, že sa ocitol v zlom čase na zlom mieste. Chcel zachrániť aspoň zopár najdôležitejších vecí - nafotené filmy, denníky a doklady.

„Vždy, keď som vošiel do cudzej krajiny, naučil som sa zopár slov a viet v miestnom jazyku. Aj teraz som to využil a povedal ich veliteľovi, kto som, odkiaľ som, že som stopár, že len prespím a idem ďalej."

Na Romanove obrovské prekvapenie, i prekvapenie kumpánov, sa veliteľ rozhodol, že turistovi nevezmú nič.

"Ostatní síce protestovali, ale napokon vysadli na motorky. Veliteľ, ktorý tiež ovládal zopár cudzích slov, mi potom povedal niečo, čo malo pre mňa až tragikomický význam: see you again (zase sa uvidíme)..." Roman však nečakal, či sa to stane. Keď gang odišiel, pozbieral si veci a odobral sa inam.

O zážitky teda nemal núdzu. „Zaujímavý som mal s indonézskymi ženami. Dievčatá sú tam smelšie ako inde. Často za mnou bez hanby prichádzali a sled otázok bol takmer u každej rovnaký: Odkiaľ som, ako sa volám, koľko mám rokov, či som ženatý, či mám priateľku, či sa mi páčia indonézske dievčatá, či by som chcel mať indonézske dievča za ženu... V Laose som sa zoznámil so zdravotnou sestričkou. Pracovala v hlavnom meste a predstavila mi tam jedného lekára. Dozvedel som sa, že vedel česky a slovensky, lebo študoval v Bratislave a v Prahe. Bol veľmi šťastný, že po deviatich rokoch môže s niekým opäť týmito jazykmi hovoriť."

Za zmienke stojí aj zážitok zo stopovania po Iráne. Roman mal v tej dobe dlhé blond vlasy takmer po pás, čo mu zaručilo nejednu kurióznu situáciu.

Keď napríklad vystupoval z kabíny nákladného auta a hneď vzbudil pohoršenie. Miestni si totiž mysleli, že je žena a nerešpektuje tradičné zahalenie celej hlavy. Spustili teda strašný krik. No keď Roman zliezol na zem a všetci videli, že je muž, upokojili sa a „obecenstvo" sa rozišlo.

Návrat domov

Na cestách poznával rôznych ľudí, aj vďaka autostopu. Napríklad v Indii stopol rybárov a niekoľko dní sa s nimi potom plavil pozdĺž pobrežia. V Austrálii ho zas zviezol chlapík, ktorý išiel 1 600 km naprieč pustatinou. Stopom prešiel aj púšť Gobi.

„Na Srílanke som sa zoznámil s veterinárom, ktorý má na starosti zvieratá v národných parkoch. Hovoril, že keď pôjdem tou oblasťou, mám sa zastaviť a vezme ma na nejaký zásah. Šli sme do prírody ošetrovať divokého chorého slona. Keď som bol na ceste šiesty rok, podarilo sa mi stopnúť jachtu, z jednej zeme do druhej, z Malajzie do Thajska. Strávil som 10 nádherných dní, počas ktorých sme sa plavili Andamanským morom po tropických ostrovoch. To je jeden z najkrajších zážitkov."

Sedem rokov v cudzine je dlhá doba. Zaujímalo nás, či Roman nestretol ženu, kvôli ktorej by sa v jej krajine usadil.

„Niekoľkokrát som sa zamiloval a raz to bolo veľmi na vážno. V Austrálii som sa zoznámil s Japonkou. Krátko na to však musela kvôli rodinnej tragédii odísť do Japonska. Rok sme udržiavali elektronický kontakt a dosť sme sa zblížili. Ja som sa potom rozhodol, že odídem za ňou do Japonska. Začali sme si plánovať spoločný život v Austrálii, keďže ja by som sa v Japonsku asi neuchytil a ona v Čechách, tiež nie."

Napokon to nevyšlo. Romana zastavili pochybnosti, či je pre neho už ten správny čas, aby sa usadil.

Ako spomínal, sedem rokov cestovania nebol plánovaný čas, nechával veciam voľný priebeh. Okolo piateho - šiesteho roka mimo domova si však spomenul na rodinu.

Rodičia zostarli, deti, ktoré, keď odchádzal, boli malé, by ho dnes nespoznali, prarodičia by ho tiež určite ešte chceli vidieť. A tak začal pomýšľať na návrat stopom domov.

„Ja som ešte chcel cestovať ďalej. Cez ostrovy južného Pacifiku do Južnej Ameriky, pozrel by som sa až do Kanady a na Aljašku. No usúdil som, že týmto tempom by to nebol výlet na rok, či dva a predsa už tých šesť bola dlhá doba. Tak som sa radšej vrátil domov, než aby som potom ľutoval, že som prišiel neskoro."

Spisuje zážitky

Niekoľko rokov je Roman doma. Zaujímalo nás preto, či znova neplánuje oprášiť stopárske topánky.

„Zatiaľ dopisujem druhú knihu, ktorá je dokončením zážitkov zo sedemročnej cesty. Keď sa dostane k čitateľom, budem uvažovať, či je už čas oprášiť ten cestovateľský batoh, alebo si kúpiť nový," hovorí so smiechom.

„Nechávam to otvorené. Je veľa zemí, kde by som sa chcel pozrieť, i kde by som sa ešte chcel vrátiť."

Ak by ste si chceli z Romanových zážitkov prečítať viac, prípadne pozrieť fotky, zájdite na jeho stránku: www.cestouosuduanahody.wz.cz.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Bývanie v meste predlžuje život
  4. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 327
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 084
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 528
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 891
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 431
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 168
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 032
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 754
  9. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 7 672
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 458
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Starosta má problém s poslancami i políciou, obec Hriadky kolabuje

Nezákonne jej predal pozemok. Stiahol exekúciu, odvolanie, nepýta nájomné.

Starosta Ján Vincenčík.
Testovanie v Herľanoch.

Jedna rana do srdca. Priznala sa k vražde syna, dostala 16 rokov

Košický súd vyniesol rozsudok v aprílovom prípade z Michaloviec.

Daniela sa o chvíľu dozvie rozsudok.
Skládka na ulici Československého odboja.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop