KOŠICE. „Niekde by tu mal byť kontajner na stavebný odpad a kopa drviny. Nič také nevidím,“ žartuje 28-ročný Juraj Práger.
Sleduje ho päťročný labrador Akrus a čaká na pokyn. Cesta zo stanice do hotela má necelý kilometer, štvorici nevidiacich trvá takmer trištvrte hodinu.
„Vieš, že ho nevidím ani ja? Zrejme ho medzitým odviezli,“ pridá sa Róbert Cielontko, v Košiciach vedúci skupiny. S Andreou Kujovičovou a Evou Baránikovou sa schuti smejú.
Zvuková nahrávka v diktafóne však podrobne udáva aj ďalšie orientačné body, ktoré nevidiacich bezpečne navigujú z košickej železničnej stanice do hotela. „Len aby sa nám nevybili baterky,“ žartuje Juraj.
Trasu prešli bezpečne
Štvorica so svojimi vodiacimi psami navštívi za šesť dní šesť slovenských miest.
Róbert je v Košiciach prvýkrát, ale pôsobí dojmom, že v hlave má podrobnú mapu. „V Bratislave diktafón nepotrebujem. Ale v cudzom meste by sme boli bez sprievodcu stratení.“
Ani vodiace psy sa v cudzom prostredí nevedia zorientovať, čakajú na povel. „Párkrát som si musel nahrávku vypočuť, aby som si vedel predstaviť, kadiaľ pôjdeme.“
Zvukový navigátor ich zo stanice vedie k hotelu miernou okľukou. Pri každom orientačnom bode sa musia zastaviť. „Možno by sa dalo ísť aj kratšou cestou, nie každá je však pre nás schodná a bezpečná,“ vysvetľuje Andrea.
Neďaleko hotela Robo vezme mikroténové vrecúško a uprace po svojej fenke Aničke. „Je to prirodzené. Len ma zamrzí, keď medzitým šliapnem do cudzieho.“
Ochotný recepčný vedie hostí do izieb, hovorí, kde je reštaurácia či kaviareň, psy dostanú misky s vodou a granulami.
S ochotou sa štvorica stretla aj vo vlaku z Bratislavy do Košíc. Hoci mali miestenky, sprievodca im vybavil kupé, aby sa všetci mohli pohodlne usadiť, preniesol im batožinu. „Žiaľ, nevieme meno sprievodcu, ale aj prostredníctvom vašich novín mu chceme úprimne poďakovať,“ povedala Andrea.
Dobrá skúsenosť
Dnes štvoricu čaká Poprad, zajtra Liptovský Mikuláš, potom sa cez Žilinu a Trenčín vrátia domov. Každé mesto má naštudované iný člen skupiny.
Autorkou projektu s názvom Nevidím, no na Slovensku sa nestratím, je riaditeľka školy pre vodiacich psov Jarmila Virágová. Špeciálnu nahrávku pripravovali približne dvesto hodín.
„Nemusíme mať vidiaceho sprievodcu. Už prvá skúsenosť dokazuje, že projekt je pre nás nesmierne užitočný,“ myslí si Juraj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
