Na Slovensko pomaly ale isto prenikajú zo zahraničia rôzne bojové adrenalínové športy. Po obľúbenom paintballe sa začína dariť aj vernejšej kópii vojnových bojov – airsoftu.
KOŠICE. Aj keď to vyzerá, akoby sa človek preniesol opäť do hrôzostrašných čias 2. svetovej vojny, airsoft je pri dodržiavaní pravidiel bezpečný a hlavne zábavný šport.
Aspoň to tvrdí skupinka 15- až 25-ročných Košičanov, ktorí sa hrajú na vojakov každý týždeň. Jednu bitku sme absolvovali spolu s nimi.
Pravidelných hráčov airsoftu je v Košiciach asi 200. Majú vlastné tímy a trénujú roztrúsení po okolí. Každý týždeň počas tréningov však môže niekto pribudnúť alebo naopak, rozmyslieť si to a ostať doma.
Za posledných pár rokov činnosti sa ale vybudovalo aj zdravé jadro nadšencov, ktorí si tento šport zamilovali.
Pôvodne japonský tímový šport
Airsoft je pôvodne japonský tímový šport, bojová hra s funkčnými replikami skutočných zbraní. Na rozdiel od paintballu sú zásahy airsoftových zbraní znesiteľnejšie, pretože hráči po sebe strieľajú plastovými guličkami.
Majú priemer asi 6 mm a dosahujú rýchlosť až 90 metrov za sekundu, pričom ich dolet je do 70 metrov.
„Nie, tie strely veľmi neublížia," vysvetľuje stredoškolák Mauro, ktorý sa airsoftu venuje už roky.
"Samozrejme, aj ja som dostal ranu a už veľakrát. Každý z nás ich pár dostal. Trocha zaštípu na koži, ale to prejde. Nenechávajú modriny."
Rany, samozrejme, závisia aj od toho, z akej vzdialenosti protihráč strieľa a od vrstiev oblečenia, ktoré pred "guľkou" chránia. Strela z metrovej vzdialenosti na holú kožu môže urobiť aj krvavú ranu.
„Stále sme naobliekaní," nadväzuje na Maura šéf airsoftového tímu Tulo. "Či je leto, či zima. Keď je veľmi horúco, potíme sa. Ale vždy je to lepšie ako v zime. Vtedy sa od mrazu zasekávajú a ničia zbrane."
Ruku či nohu si pri behu zlomí málokto, no stane sa, že guličky z nábojov rozbijú hráčovi zuby, ak mu nešťastnou náhodou vletia do otvorených úst. Preto je vždy lepšie nosiť masku na celej tvári, nielen ochranné okuliare.
Pyšní na svoju základňu
Miesto v lese, odkiaľ sa tentoraz začína hrať, je len pár minút chôdze od Košíc, na ich severovýchodnej časti. Chlapci prišli oblečení väčšinou v maskáčových uniformách, neskôr k nim pridali masky na tvár, ochranné okuliare a prípadne staré odznaky.
Chalani sú právom pyšní na svoju provizórnu základňu. Poschodovú drevenú vežu obkolesenú zákopmi si vyrobili sami. Pri nej si hráči pripravujú a skúšajú zbrane.
„Ja mám japonský samopal M4A1," pokračuje Tulo. "Stál ma 120 eur. Väčšina má samopaly ruské, americké aj nemecké. Napríklad AK 74, AK 47, G 36 a podobne. Ešte máme raketomet RPG. Je to znehodnotenina z armády, ktorú sme odkúpili. Zbrane fungujú na manuálnom, elektrickom alebo plynovom princípe. Ja za deň vystrieľam asi 2 000 nábojov. Sniper strieľa po jednom, takže za dopoludnie využije do 200 striel. Guľometčík aj 3 000. Hrajú sa rôzne scenáre. Dnes si zahráme hru, v ktorej budú dve strany proti sebe."
Jeden tím je v obrane, druhý v útoku. Útočiaci vyhrajú v prípade, ak po vystrieľaní brániaceho sa tímu, získajú obe jeho vlajky a raketomet RPG.
Úlohou brániacich je obrana počas dvoch hodín nepretržitej hry. Na jej konci sa vyhodnotí, kto vyhral. Víťaz býva odmenený alebo ocenený potleskom porazeného súpera.
„Náš tím napodobňuje československú ľudovú armádu 60. rokov. Oblečenie sa bežné dá kúpiť zo skladov alebo armádnych obchodov. Ale airsoft nie je o úplne presnom kopírovaní všetkých detailov oblečenia a výstroja. Na to sú iné kluby."
Oživenie trvá pár minút
Ako všetky iné športy, aj airsoft má svoje pravidlá. Najprv si treba vybaviť povolenie na miesto, kde chcú hráči bojovať. Každý sa zúčastňuje na akcii na svoje vlastné nebezpečenstvo.
Airsoft je bezkontaktná hra, preto sa zakazuje fyzické napadnutie iného hráča, ale aj užívanie alkoholu alebo drog.
Ak hráča zasiahla strela, je povinný ihneď zvolať „mám zásah" a presunúť sa do zóny pre vyradených, respawnu, kde bude so zdvihnutou rukou a zvesenou zbraňou čakať na tzv. oživenie. To môže trvať napríklad tri minúty. Po nich sa hráč opäť zapojí do boja.
Airsoftu sa môže zúčastniť hocikto nad 18 rokov. Záujemcovia starší ako 15 a mladší ako 18 rokov ale musia doniesť notárom overený súhlas zákonného zástupcu (rodiča).
Cibria taktiku aj fyzičku
Aj keď by sa mohlo zdať, že boje sú hlučné, opak je pravdou. V lese je pri hre ticho, každý sa snaží byť čo najmenej nápadný a dostať sa čo najďalej.
Len občas sa spomedzi stromov ozve streľba alebo výkrik „útok!" a vojaci sa rozbehnú oproti nepriateľovi. Ide skôr o taktiku a stratégiu.
„Trénujeme, aby sme nezleniveli," vysvetľuje Mauro. "Niekedy používame aj taktiky z klasických vojen. Snažíme sa pritom okopírovať situáciu z minulosti, z 1. alebo 2. svetovej vojny. Musíme si vycibriť tímovú komunikáciu. Aby nás nepriateľ nevidel a nepočul a aby my sme si navzájem vedeli ukázať, kde je. Kde kto koho zahliadol. Určujeme si smer pohľadu podľa hodín. Ak pozeráte dopredu, je to dvanástka. Podľa toho môžete povedať, kto je na akej 'hodine'. Snažíme sa, aby nás vtedy nepriateľ nezbadal."
Peťov tím po prvom kole prehral a chlapci si dali pauzu. „Zo začiatku sme sa chceli rozdeliť - jedni z vrchu a jedni z dola. Ale nevyšlo to. Oni mali veľmi dobrú obranu, rozostavenie. Tak potom prišiel plán B, hodili sme granát a všetci sme sa naraz pustili do útoku. Ale tiež to nepomohlo, tak sme to potom už len udržiavali."
Granát si chlapci vynašli sami. Ide o obyčajnú petardu obalenú hrachom a tvrdým papierom.
Hráči využívajú prestávku v polčase na doplnenie energie. Po hodine a pol behania, streľby, čupenia pri stromoch či ležania na studenej zemi vyhladne každý.
Počas prestávky najlepšie vidno, že ide iba o hru. Tímy sa zmiešali a svoje dojmy z bojov si vymieňali v uvoľnenej veselej nálade.
Ani druhému tímu sa však veľmi nedarilo. Vo vymenenej úlohe tiež nezískali nepriateľove vlajky. Tentoraz nešlo o výhru, bola to len obyčajná tréningová sobota. Ale Košičania chodia z času na čas aj na súťaže.
„Každý si myslí, že airsoft je len o súťažiach. Ale treba si uvedomiť, že pokiaľ si ich neurobíme sami, nikto nám ich nezorganizuje. Čiže je to hlavne o hre a zábave. Keď je príležitosť, chodíme na akcie po celom Slovensku. Hráme v okolí miest, v lesoch, budovách, starých družstvách alebo kafilériách. Niekoľkokrát do roka sa stretne aj viacero tímov z rôznych miest a vyzveme jeden druhého na súboj. Je nás aj do 100 hráčov. Dá sa pri tom parádne zabaviť. Niekedy máme aj tombolu, v ktorej môžeme vyhrať zbraň. Preto na väčších oficiálnych akciách platíme vstupné, z ktorého sa skladáme na techniku a vybavenie."
Chlapci občas používajú starú ruskú techniku, ale napríklad aj džíp či vétriesky.
Takmer výsostne mužská zábava
A čo dievčatá? „Občas nejaké boli, ale dlho sa neudržali. Asi ich to tak nechytilo ako nás."
Hra na vojakov bola oddávna takmer výsostne mužská záležitosť. Niektorí chlapci sa priznali, že vždy túžili bojovať. „Keď vyrastiem, chcem byť podnikateľom," vraví Mauro.
„Ako dobrý podnikateľ budem pánom svojho času a mať viac času na zábavu, teda aj na airsoft. Do ozajstnej vojny by som ani nechcel ísť. Ani do armády. Nechcel by som zažiť ten pocit, že niekoho zabijem. To je akoby som zabil sám seba alebo vlastného brata. Aj keď to tak vyzerá, že tu po sebe strieľame, v skutočnosti nemáme žiadne agresívne chúťky. Len si tak čiastočne plníme sen byť vojakmi. A prečo som chcel byť vojakom? Neviem, to je ako otázka, prečo žijem. Je to pre mňa úplne prirodzené."
Medzi chlapcami sa však našli aj takí, čo airsoft berú ako predprípravu armádneho života.
Behanie po lese občas môže vyrušiť nič netušiacich turistov. Ak omylom zablúdia na bojisko, hra sa stopne a vojaci upozornia turistu, o čo ide.
„Niekedy ľudia, ktorí sa medzi nás zatúlajú, len stoja na mieste a pozorujú nás. No nie je veľmi bezpečné pozerať sa na hru bez masky alebo okuliarov. Nikdy sa nevie, odkiaľ môže priletieť zatúlaná guľka..."
Stáva sa tiež, že sa do blízkosti bojiska zatúla diviaka. Zuteká však skôr, ako my, lebo sa ľudí zľakne viac, ako oni jeho.
Airsoft možno prirovnať ku strategickým bojovým hrám na počítači. Jeho výhodou ale je, že sa hrá vonku na čerstvom vzduchu a hráči bojujú nielen prstami na klávesnici, ale celým telom s viac-menej skutočnou zbraňou. Zlepšujú si reflexy, kondíciu, sebaovládanie a učia sa hrať fair play.
„Každým rokom zisťujeme, že o airsoft má záujem stále väčší počet hráčov. Vždy sa potešíme, ak k nám do tímu zavíta nový člen," dodal na záver Tulo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári