Každý z nás má nejaké záľuby, ktorými si vypĺňa voľný čas. Niekto rád cestuje, iný čosi zbiera, ďalší vyrába.
VALALIKY. Timko býva vo Valalikoch a široko-ďaleko je známy ako šikovný človek. Zamestnaný je na železnici ako rušňovodič, vo voľnom čase bubnuje v metalovej skupine.
„Okrem toho sa zapodievam rôznymi vecami. Hlavne takými, ktoré sú zamerané na precíznosť a trpezlivosť. Je často zdĺhavá, taká mravenčia práca. Nemyslím, že v tom nejako vynikám, sú ľudia, ktorí nie sú zviditeľnení, a sú veľmi šikovní."
Vo voľnom čase sa okrem iného venuje oprave a úprave odevov. Prešíva veci nielen sebe, ale aj deťom a niekedy sa pustí aj do vecí, ktoré v obchode určite nedostať. Fantázie má dosť.
„Okrem toho upravujem aj topánky. Nejaké kúpim a niečo na nich dorobím. Mám kopec nápadov. Často urobím z dvoch, troch vecí jednu finálnu. Takisto sa venujem brašnárstvu. Opravujem tašky, kabelky, aktovky. Tiež ich prerábam, spájam niektoré dokopy. Na začiatku si však musím prezrieť, či je to kvalitný materiál, či má zmysel sa do toho púšťať."
Tieto záľuby sú náročné na čas, ale toto je Radovou silnou stránku. Baví ho, ak má niečo robiť pomaličky a precízne.
Prvé koryto
Pred piatimi rokmi si k spomínaným záľubám pribral ďalšiu. „Doma má iste každý mnoho vecí, ktoré sa len povaľujú. Hlavne na povale občas nájde také, o ktorých ani netušil, že tam sú. V staršom dome sú to obvykle veci po starých rodičoch. Ja som takto raz našiel staré koryto. Korytá sa kedysi na dedinách používali hojne pri zabíjačkách, či na miesenie cesta. Dnes väčšinou visia na stenách a majú skôr ozdobnú funkciu."
Ako Rado hovorí, naši predkovia prišli na to, aké drevo je na korytá najvhodnejšie. Jednak kvôli odolnosti a jednak na styk s potravinami. Zistili, že takým je topoľové drevo. Podľa rada je úžasne mäkké a dobré na opracovávanie.
"Z toho koryta som však prvý luster nevyrobil. Až z druhého, ktoré mi dala moja babka. Koryto bolo dlhé asi 1,80 metra a pozdĺž prasknuté. Babka mi ho dala so slovami, že ja určite vymyslím, ako ho ešte použiť. Mal som niekoľko možností. V dnešnej dobe je mnoho spojovacích materiálov, lepy, tmely, živica, ale mnohé sú chemického charakteru a nesmú prísť do styku s potravinami. Ak by som ho takto zachránil, už by sa nedalo používať v kuchyni."
Navyše, tmel bol tmavší ako drevo aby ho zakryl, musel by koryto namoriť. Takto by sa na používanie v kuchyni nedalo už vôbec používať. Radovi vtedy napadlo, urobiť z neho čosi iné.
„Prišlo mi na um osadiť do toho koryta nejaké svetlá a sfunkčniť ho po elektrickej stránke. Niečo ako stropné svietidlo. Prišlo to úplne náhodou, dovtedy som to nikde inde nevidel. Veľmi sa mi páčia nepravidelné tvary a teda keď som začal kus z toho koryta opracovávať, vedel som, že bude mať nepravidelný tvar.
Z prvého veľkého koryta napokon Rado vyurobil tri lustre. Každý bol iný a túto zásadu, aby boli všetky odlišné, teda originálne, dodržiava dodnes.
Pri tom prvom vedel, že to nebude iba kus dreva so žiarovkami. Plánoval naň niečo naranžovať. Rozhodol sa skombinovať koryto s kvetmi, so živými alebo umelými. A že luster zavesí na reťaze.
Prvé tri kusy, ktoré vyrobil z kortya, ktoré mu dala babka, má doma. V spálni, obývačke a detskej izbe. Ten v detskej izbe vyzdobil namiesto kvetmi plyšákmi.
Jednoduchá údržba
Po spracovaní prvého koryta sa Rado rozhodol podobne využiť aj ďalšie. Ďalší luster, ktorý takto vyrobil, si nenechal. Daroval ho sestre.
S mužom prirábali na rodičovský dom nadstavbu a nový luster sa im do kuchyni veľmi hodil. Strop mal totiž drevené obloženie. Radova sestra však luster ešte trochu vylepšila. Dala si na neho koreničky, takže ho využíva pri varení.
„Každý luster sa dá skombinovať s rôznymi vecami a teda prispôsobiť konkrétnej izbe, v ktorej visí. Dajú sa na neho dať napríklad suveníry z dovolenky, ikebany..."
Taký luster má teda tri funkcie. Prvá je estetická, lebo vyzerá veľmi zaujímavo. Druhá je jeho funkčnosť, keďže je to svietidlo. Nuž a tretia je praktická. Môže slúžiť ako menší odkladací priestor.
Lustre sú výškovo nastaviteľné, s ich dĺžkou sa dá manipulovať. Keďže však majú istú veľkosť, nehodia sa do miestností zo znížením stropom.
Nevynikli by tak, ako vo vyššej miestnosti. Údržba takého lustra je jednoduchá. Ozdobné prvky sa dajú dole a opláchnu sa, resp, vyprášia a pod nimi sa poutiera prach.
Rado nemá pri práci žiadny náčrt, ani návrh, konkrétnu podobu vyrezáva a opracováva postupne. Hovorí sa, že sochár pozerá na kameň a v hlave má konkrétnu podobu sochy. Podobne je to aj u Rada.
„Je to ručná práca, pri ktorej používam niekoľko druhov pílok, vŕtačku, rašpľu a rôzne brúsne papiere. Pri výrobe potrebujem ešte rôzne druhy svietidiel. Podľa toho, aký je veľký kus koryta, rozhodnem sa, či tam bude jedno, dve alebo tri. Potom volím veľkosť objímky, do ktorej ide žiarovka. Využívam skôr úsporné. Sám si spravím aj jednoduchú elektroinštaláciu a vlastnoručne vyrobené krytie, aby nedošlo k úrazu elektrickým prúdom. Riešim aj konečné zapojenie lustra."
Práca s elektrinou Radovi nerobí problém, keďže je vyučený silnoprúdar. Sviečky namiesto žiaroviek zatiaľ neplánoval využiť, keďže nepremýšľal nad tým, ako to urobiť, aby to bolo bezpečné. Ale pri jeho fantázii je aj toto iba otázkou času. Podobne necháva na fantázii aj výber reťaze.
"Momentálne je na trhu veľký výber. Či už sa týka veľkosti alebo povrchovej úpravy. Existujú poplastované, poniklované, pochrómované i rôznofarebné. Vždy to však chce nejaký nápad, keďže ako som už hovoril, každý luster je originálny."
Ak sa náhodou stane, že sa pri výrobe koryto poškodí, nič nie je stratené. Keďže Rado preferuje nepravidelné tvary a využíva fantáziu, vždy sa to dá zachrániť.
„Drevo tým, že je mäkké, je aj veľmi krehké. Stalo sa mi, že sa koryto rozpadlo. Ale zlepil som ho a vôbec to nie je vidieť."
Keďže sa výrobe lustrov venuje vo voľnom čase, ktorý delí medzi prácu na prístavbe domu a metalovú skupinu, každý nový kus vzniká postupne.
„Robím to na etapy. Je to aj pohodlnejšie, nemám sa kam plašiť. Získam tak aj dosť času na fantáziu. Kým vyrobím jeden luster, trvá mi to asi mesiac. Pracujem na ich väčšinou po večeroch."
Ďalšie plány
Čo hovorí na netradičnú záľubu okolie? „Vie o tom iba málo ľudí. Väčšina krúti hlavou, že ako mi také čosi napadlo. Všetci však oceňujú zaujímavý nápad. Kto taký luster zbadaá po prvý raz, prvá reakcia je, odkiaľ ho mám. Veľmi sa im páčia."
Korytá na ďalšiu výrobu zháňa Rado tak, ako sa bežne na dedine veci zháňajú. Jeden povie druhému, druhý tretiemu a kto má doma zbytočné koryto, odnesie ho k Radovi, aby z neho niečo pekné vykúzlil.
„Mám v zásobe niekoľko kusov, ktoré som získal takýmto štýlom od ľudí z dediny. Je to podľa mňa forma úcty k tomu korytu. Niekto by mohol povedať, že je to nejaká dehonestácia. No ja si myslím, že tým, že z neho urobím luster, som ho vlastne zachránil. Zabránil som tomu, aby sa po poškodení alebo ako zbytočné vyhodilo."
Pri klasickej premene koryta na luster sa Radove nápady nekončia. V hlave nosí ďalší.
„K reťaziam by som pridal ďalší kus koryta, ako ďalšie poschodie, čím by mohla vzniknúť samostatná polica. Dalo by sa využiť aj iné drevo, nielen z koryta. Hlavné je, aby bolo dobré, s ktorým sa dá pracovať a dať svietidlu nepravidelný tvar. Rozmýšľam som aj nad tým, že by som luster nerobil stropnicu, ale ako svietidlo na stenu. Plánujem robiť aj väčšie lampy na stôl, na zem a podobne. Môj kolega mal doma koryto, ktoré využil ako veľký kvetináč, ktorý má na záhrade. U mňa to teda tými lustrami neskončilo, stále uvažujem, ako by sa ešte dali využiť. Moje námety určite nie sú vyčerpané," dodáva Rado so smiechom.
Do budúcnosti uvažuje aj o tom, ponúkať svoje lustre na predaj. Nie je si však istý, či pôjdu na odbyt, keďže je v dnešnej dobe v obchodoch taký bohatý výber iných svietidiel.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
