Okrem toho často dostanete i bonus v podobe "sprievodcu", ktorý ukáže svoj domov z inej ako turisticky "prefláknutej" stránky.
KOŠICE. Dopustiť na tento spôsob dovolenkovania nedá 26-ročný Košičan Dávid Auer žijúci v Prahe, ktorý si ho veľmi obľúbil.
"Tento projekt mi predstavil bratranec, ktorý je typický Backpacker, čiže cestuje po svete čo najlacnejšie a dôležitá je kvantita toho, čo vidí. Hlavné je držať sa s výdavkami čo najnižšie. Cestuje tak vlastne už skoro dva roky a prešiel napríklad aj Mongolsko, o ktorom my uvažujeme v rovine, či tam vôbec je zavedený internet, nieto ešte CouchSurfing. No a on ma inšpiroval, nech to skúsim, lebo to skvelo funguje," vraví mladík, ktorý sa dal na adrenalínové cestovanie s kamarátom.
"Nikdy som nešiel sám. Snažil som sa prehovoriť aj priateľku, tá sa však proste bojí. Chápem, že ako dievča má obavy, na druhej strane však aj samotné ženy poskytujú ubytovanie. Dokonca za celý čas som bol len u jedného chlapa a všetko boli paradoxne ženy, medzi ktorými sú aj panie okolo päťdesiatky."
Kontakt cez internet
V čom vlastne princíp CouchSurfingu spočíva? Ľudia v rôznych krajinách sveta sa zaregistrujú na webstránke couchsurfing.org a vyplnia svoj profil.
Rozhodnú sa, či chcú ubytovanie zadarmo len ponúkať, alebo túžia len cestovať, prípadne robiť oboje.
Keď túžite v lete navštíviť napríklad Amsterdam, vyhľadáte si tamojších ľudí poskytujúcich ubytovanie a napíšete im...
"Samozrejme, neodpíše každý," tvrdí Dávid. "Webstránka funguje tak, že si záujemca zadá mesto, kam chce ísť, navolí si, akým jazykom by mal ten človek hovoriť a daný človek vo svojom profile má možnosť zaškrtnúť, či má určite nejaký 'flek', kde sa dá prespať. V drvivej väčšine už má priamo v profile nafotené miesto, kde sa spať dá. Už z názvu vyplýva, že sa prespáva na gauči a ozaj je to tak. Raz sme spali na matraci na zemi, druhýkrát na rozťahovacej sedačke..."
Dávid vždy spal tak, ako bolo v profile na obrázku. Tam sa píšu aj to, či treba deky, alebo niečo iné.
"My sme pri sebe vždy mali pre istotu spacáky, lebo čo keď náhodou budeme musieť prespať v aute? Sú však aj ľudia, ktorí ponúkajú nocľah v šope na slame pri zvieratách," objasňuje Dávid, ktorý však zatiaľ takúto skúsenosť za sebou nemá.
Práve naopak. "Stalo sa nám, že keď sme prišli do mestečka Bordighera v Taliansku, majiteľka nám dala kľúče od svojho domu a na tri dni išla preč. Takže tri dni sme boli sami v cudzom dome, kuchyňa, kúpeľňa i práčka nám boli k dispozícii... Ako doma."
Treba zaujať
Koho sužujú obavy o bezpečnosť, podľa Dávida môže byť pokojný, aj keď, samozrejme, opatrný.
"Myslím, že bezpečnosť je relatívne vysoká, pretože v rámci registrácie si možno zvoliť, kto aký hodnoverný profil chce mať a darom poslať napríklad symbolické jedno euro. Oni si profil spoja s kontom, už vedia adresu, a majú istotu, že im píše človek, ktorý existuje. Určite, keby som niekomu 'vybielil' barák, dá sa spätne dohľadať, kto som. Zároveň sa v podstate po každom ubytovaní píše referencia na človeka, u ktorého sa prespáva a on zase na toho, kto bol hosťom."
Pri vypĺňaní profilu treba byť dôkladnym a kreatívnym. "Ľudia ponúkajúci ubytovanie musia vidieť, čo hosť robí, odkiaľ je a prečo chcete ísť práve do ich mesta. Treba ich niečím zaujať, aby boli presvedčení, že práve on stojí za to, aby prišile do kontaktu s ich kultúrou. Ja som napríklad neposielal 100 žiadostí s tým, že snáď jedna vyjde. Poslal som päť, no predtým som si dôkladne preštudoval dotyčného profil a písal som, čo presne v danom meste túžim spoznať. Dá sa povedať, že moja úspešnosť bola 40 percent. Nie všetko vyšlo, ale čo vyšlo, stálo za to."
Okrem toho, že sa dovolenkuje v podstate zadarmo, je zaujímavosťou aj ten fakt, že poskytovateľ ubytovania často urobí hosťovi aj program.
"Už som spomínal mestečko Bordighera, ktoré je nejakých 5 kilometrov na východ od Monaka, čiže viac ako dosť žiadaná lokalita. Tam prišla spomínaná pani na motorke, dala nám kľúče, povedala ulicu a dom a odišla na tri dni. Tá sa nám teda nevenovala vôbec, čo bolo možno aj dobré, lebo sme mali čas robiť si, čo sme chceli. Na druhej strane, keď sme boli tri dni vo francúzskych Alpách v meste Annecy, majiteľka ubytovania si kvôli nám normálne vzala dovolenku a okrem iného nám aj varila a piekla. Bola taká hrdá na Francúzsko a chcela nám ukázať, aké Francúzsko je, že sme proste tri dni povinne mali výklad."
Na takúto možnosť treba byť rozhodne pripravený. "Vtedy by už človek mal zo slušnosti akceptovať tento program. V Cannes si napríklad chlapík, ktorý bol kuchár, tak nahádzal zmeny, aby bol štyri dni s nami. A hoci sme si jedného dňa chceli odskočiť do Saint-Tropez na celodenný výlet, čo je nejakú hodinku a pol autom, on povedal, že nás berie s kamarátmi loďou na výlet na more. V tej chvíli by mi blbo padlo povedať mu, že kašlem na teba, lebo chcem vidieť Saint Tropez..."
Nechajú hruškovicu
Vďaka tomu, že sa dal Dávid s kamarátom nahovoriť a šli na spomínanú loď, dostali sa na ostrov, ktorý patril do národného parku.
"Príroda bola úžasná a more také čisté, že sme sa tam aj potápali. Na lodi bol wakeboard, čiže sme to hneď aj vyskúšali a mali sme celodenný výlet úplne zadarmo, akurát čo sme so sebou vzali bagetu a minerálky. Ak by som mal sám platiť wakeboarding na Francúzskej riviére v hlavnej sezóne, tak by ma to vyšlo minimálne 150 eur za 'hoďku' a potom by som náhodou zistil, že je to blbosť. Čiže zážitky mám super."
Milým prekvapením preňho bola aj žena, u ktorej bývali v Alpách.
"Povedala nám, aby sme boli o šiestej doma, potom nás posadila do auta a odniesla na hory asi polhodinku za mestom, kde sme mali piknik so západom slnka za Mont Blanc. Normálne by som tam určite sám nešiel, nie je to v žiadnom turistickom sprievodcovi. Vynechal som síce svoj naplánovaný program, ale určite neľutujem. A samozrejme, my sme ako vďaku na každom mieste, kde sme spali, nechali fľašku nejakej lepšej hruškovice, aby sme neprišli úplne s holými rukami. Všetci sa z toho tešili. Podľa nezištných princípov CouchSurfingu sme teoreticky ozaj nemuseli, ale..."
Okrem skvelých zážitkov sa občas pritrafia aj menej príjemné, na ktoré však pri takejto forme cestovania musí byť človek pripravený. Vyslovene negatívnu skúsenosť však mal Dávid len raz a radšej ubytovanie úplne zrušil.
"Chceli sme ušetriť peniaze aj v Benátkach, no tu sme si napokon vzali hotel. Dôvodom bola skutočnosť, že človek, ktorý sa na internete tváril ako úplne super, mi dva dni pred odchodom z Prahy napísal otázku, že aká je moja výška a váha, pretože je vraj profesionálny zápasník v džude a každý, kto u neho prespí, ho musí akože vyzvať. Prišlo mi to úplne scestné a pritom som čítal jeho profil, kde spomínal, že sa tomu venuje. Len som nepochopil, že je to podmienka. Tak som mu odpísal, že sa na to zdravotne necítim, keďže som bol operovaný a zápasník zo mňa nie je a že chcem ísť obdivovať pamiatky a nasať atmosféru a nie byť v telocvični a hádzať sa o zem. Jeho odpoveďou bolo, že ma chápe, lebo každý má právo byť homosexuál...," smeje sa Dávid.
Podľa Dávida treba byť pripravený na plán B, že v najhoršom prípade človek skončí v kempe, alebo si musí zaplatiť hotel. Tiež sa vraj občas stáva, že si domáci od hostí predsa len začne pýtať za ubytovanie peniaze.
"Niektorí, krátkozrako zmýšľajúci, si z toho urobili kvázi zárobkovú činnosť. Ale potom majú hneď negatívne reakcie uvedené v profile, a tým pádom sa od nich komunita CouchSurfingu dištancuje."
Milióny užívateľov
Ak vás cestovanie s ubytovaním zadarmo oslovilo, Dávid Auer radí nepísať žiadosti príliš vopred. Ideálne je nejaké tri týždne pred samotným cestovaním.
"Ja som prvé žiadosti posielal vo februári a cestoval som až koncom júna, takže to drvivá väčšina ľudí odpovie, že možno, lebo sami nevedia, kde budú o štyri mesiace. Niekto mi potom žiadosť akceptoval šesť týždňov vopred, niekto až 48 hodín," vraví Dávid, ktorý takto precestoval Taliansko, Francúzko i Švajčiarsko.
"Chcel by som prejsť krajiny, o ktorých viem, že je tam draho. Napríklad Japonsko. Všeobecne ma veľmi priťahuje Ázia, Austrália a Nový Zéland..."
Jednoznačne teda CouchSurfing odporúča. "Funguje to. Som svedkom toho, že áno. Ľudia si dôverujú. V súčasnosti sú milióny a milióny užívateľov. Na Slovensku tomu holdujú hlavne mladí, napríklad študenti na internátoch. Tí totiž nemajú problém k sebe niekoho prepašovať, nemusia rodičom vysvetľovať, keď k nim príde domov človek z Juhoafrickej republiky na tri dni, že čo je zač, a prečo je u nich zadarmo. Doteraz mi rozum zastáva, že to vôbec niekto robí. Že tak verí v to, že tí, čo prídu, sú dobrí a chcú len spoznať danú krajinu a kultúru."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
