Hádzanári Košíc chcú získať späť stratenú česť

Očakávalo sa, že v semifinále hádzanárskej extraligy mužov to bude 3:0 pre Prešov v súboji s Košicami, ale predsa len, za tou „nulkou“ by mohol byť aj väčší odpor „vraňarov“, ako iba vystrčenie bielej vlajky zo zákopu na znak kapitulácie.

KOŠICE. Dlho sme hútali, ako dnes do Všešportového areálu (teda už bývalého VŠA) divákov nalákať, keď Košičania sami neboli schopní vhodnú pozvánku napísať. Že budú hrať o stratenú česť? Že sa pokúsia so stopercentným favoritom uhrať aspoň prijateľný výsledok?

Na to bude asi slabá odozva. Historická prehra v Prešove (32:51) totiž musela zamávať aj psychikou ich najvernejších fanúšikov, a chce to poriadnu odvahu, aby na dnešný zápas (o 18. h) prišli. Keď si nechcú svoj obľúbený šport znechutiť...

Priveľký rešpekt

„My sme však odhodlaní zlý výkon z prvého zápasu v Prešove napraviť,“ dušuje sa papierovo prvý tréner 1. MHK Košice Dušan Timko.

„To, čo sme tam predviedli, by sa už v žiadnom prípade nemalo zopakovať. Pôsobili sme veľmi ustráchaným dojmom, a mužstvo Tatrana to dokonale využilo. Urobili sme si analýzu toho stretnutia, a musíme sa vyvarovať najmä tých technických chýb, veď sme ich dokázali vyprodukovať dvadsať, čo je príliš veľa proti hocijakému súperovi, nielen proti Prešovu. Nevravím, že by mladí chlapci boli pred zápasom v Prešove nejako mimoriadne vyklepaní, ale predsa mali pred súperom priveľký rešpekt a ten na nich počas zápasu doľahol. Nevyšiel nám vstup do stretnutia, a potom sa to s nami už viezlo. Domáci nám dávali ľahké góly, dokázali sa úspešne presadiť z hocijakej pozície, a to podrývalo sebadôveru našich hráčov.“

Čistenie žalúdkov

Ak bude aj dnešná partia taká otvorená, nie je vylúčený ďalší „basketbalový“ výsledok.

„Myslím, že chlapcom sme poriadne vyčistili žalúdky, že takto sa proti Prešovu nedá hrať. Musíme hrať oveľa taktickejšie, lebo pustiť sa s ním do otvorenej partie by bola samovražda. Tatran má veľmi kompaktný celok, jeho hráči majú veľké skúsenosti zo SEHA ligy i maďarskej ligy, z európskych pohárov, v čom sa naši s nimi nemôžu rovnať. Keď chceme s ním uspieť, každý člen mužstva musí podať stopercentný výkon. Verím, že dnes sa nám podarí uhrať s Tatranom solídny výsledok. O víťazstve radšej nehovorím, ale dá sa s ním vyhrať, nie však vyhrávať... Určite s ním však môžeme odohrať vyrovnanú partiu, ale či sa nám to podarí, závisí od toho, ako sa k tomu postavia hráči.“

A tých nie je v košickom tábore na výber. Ligu musia dohrať s tým, s čím ju začali. Iba keby nebodaj aspoň jeden z trénerov vyzliekol tepláky. Veď Ján Kolesár je tak aj písaný - ako hrajúci tréner.

„Nuž, to je otázka naňho, či by nastúpil, ja by som si na to už určite netrúfol,“ smeje sa bývalý krídelník starej gardy VSŽ, ktorá vybojovala pre Košice historicky prvý federálny titul.

O tom, že by niekedy mohlo jeho mužstvo dostať od svojho večného rivala päťdesiatku, sa mu veru ani len nesnívalo.

„Veru, poviete si, na taký zápas najradšej čo najskôr zabudnúť. Ale tak rýchlo to nejde, veď to sa v histórii košickej hádzanej ešte nikdy nestalo. No verím, že sa nášmu mužstvu tú blamáž podarí čo najskôr odčiniť.“