úši. Vo svojej rozsiahlej zbierke, ktorú predstavil návštevníkom vášnivý zberateľ Milan Berešík z Prievidze, ich má možno tisíc i viac druhov. Presne to nevie, lebo ich nikdy nerátal. Každá je iná, ale všetky sú pre neho vzácne, výnimočné a krásne, niektoré naozaj unikátne.
Pestrosť, veľkosť a tvary prírodných útvarov fascinovali zberateľa už dávnejšie. Aktívne sa svojej vášni začal venovať pred 17 rokmi. K prírode mal vždy blízko, aj keď sa profesijne venuje inému odboru zoológie, ktorý skúma plazy a obojživelníky, teda bezschránkové tvory. Herpetológ našiel záľubu v zhromažďovaní unikátnych mušlí počas prírodovedných expedícií. Prvú si priniesol domov v roku 1995, dnes ich má odhadom tri tisícky. Sú medzi nimi raritné kúsky, v ktorých žili doslova zabijaci. Harpúna Conuxa textile dokáže vystreliť toľko jedu, že môže usmrtiť človeka. Svojou ozrutnosťou zas prekvapuje 45-centimetrová schránka Charonia tritonis.
"Chodili sme na expedície k moru, kde som si nazbieral zopár mušlí. Časom sa z toho stala záľuba, ktorej som sa začal venovať intenzívnejšie. Potápali sme sa v tropických a koralových moriach, takže som si niečo zaobstaral sám, kúpil či vymenil s inými zberateľmi, ktorých je veľmi málo. Na Slovensku nie je dokonca žiaden klub zberateľov, iba v Čechách. Zaregistroval som sa tam a vďaka tomu som mohol chodiť na výmenné burzy a predajné výstavy. K veľkým kusom sa dokáže človek dostať vďaka rybárom, ktorí ich nalovia sieťami. Taká veľká Charonia tritonis, ktorá patrí medzi skvosty v mojej zbierke, stojí okolo 300 eur, ale sú aj drahšie, hoci menšie. Za tie sa platí aj niekoľko tisíc eur," hovorí zberateľ, ktorý má takých klenotov viac.
Nepochybne k nim patria niektoré druhy ostranie, dve zárezovky alebo porcelánovec kráľovský. Na výstave boli všetky mušle zoradené systematicky vo vitrínach, príbuzné čeľade blízko seba, v múzejných škatuliach boli naaranžované presne podľa zoologického systému, takže školáci ich mohli vidieť tak, ako sa o nich učia z učebníc. Nechýbali ani triedy hlavonožcov, klovitovce, chitóny, ulitníky či lastúrniky. Vodný svet dopĺňali zuby žraloka.
"Počas expedícií sme chodili do pralesov a na púšte, ale aj potápať sa najmä v juhovýchodnej Ázii," pokračuje zberateľ. "Bolo to hlavne Červené more, ktoré je neskutočne bohaté a jedno z najkrajších na svete, čo sa týka koralov, mäkkýšov a iných morských živočíchov. Sú nepoškodené, takže sme tam strávili najviac času. Som potápač - samouk a veľmi ma mrzí, že sa už zo zdravotných dôvodov nemôžem potápať veľmi hlboko. Už len tak so šnorchlom, ale v podstate to stačí, lebo väčšina mušlí sa nájde v prílivovej zóne v plytkej vode. Hlbokomorské žijú tak hlboko, že sa k nim ťažko dostať. A ako sa k nim dá vôbec dopracovať? Veľké ryby si ulovia mäkkýša aj so schránkou. Keď takú rybu chytí rybár a rozreže ju, nájde ju v žalúdku. Potom s ňou obchoduje."
Jedovaté potvory
Potápať sa, ale aj chodiť po morskom dne, je nebezpečné. Človek nikdy nevie, čo na neho číha. V mori žije veľa nebezpečných živočíchov, v koralových sú to najmä žraloky, nevynímajúc niektoré ulitníky. Tri z nich sú obzvlášť jedovaté (Conus geographus, Conus triadus, Conus textile). Dokážu uštedriť smrteľnú dávku.
"Ústne ústroje (radulu) majú premenené na osteň, ktorým vlastne lovia ryby. Keď ho človek chytí za tenší koniec schránky, môže na to doplatiť. Napríklad aj vtedy, keď ho nájde na pláži. Zásadou je správne ho uchopiť. Treba na to dávať veľký pozor. Aj chobotníc je veľa jedovatých, mnoho sasaniek je pŕhlivých, ale tiež koraly. Sú to veľmi bolestivé záležitosti. Nebezpečné a nepríjemné môže byť aj stretnutie s niektorými rybami a nie je ich málo. Neraz som to okúsil na vlastnej koži. Kto nemá na sebe celoneoprénový oblek, vždy je to pre neho riziko. Porezať sa možno aj o ostré koraly."
Nebezpečné sú, samozrejme, veľké ryby a paradoxne malé druhy chobotničiek, perutýny a len veľmi ťažko sa rozpoznávajú ropušnice. Sedia na dne a vôbec ich nevidno. Farebne splývajú s prostredím. Vyzerajú ako kameň, ale s jedovatými tŕňmi s neurotoxickým jedom. Šliapnuť na ne znamená pocítiť ukrutnú bolesť. Až na popŕhlenia sa nástrahy podmorského sveta zberateľovi mušlí len zázrakom vyhýbali.
Na expedíciu chodí vždy viac ľudí, prírodovedcov, potápačov, nadšencov. Každý hľadá niečo, ale spravidla všetci chodia spolu a spoznávajú svet nepoznaný. Najvzácnejším úlovkom Milana Berešíka je práve smrteľne jedovatý Conos textile, ktorého sám ukoristil. Najzaujímavejšie a najfascinujúcejšie pre neho stále zostáva Červené more. Snom je bez konkurencie Karibik, kde sa chystá už niekoľko rokov, ale zatiaľ sa tam nedostal. Vie, že ukrýva veľmi veľa zaujímavých a krásnych exponátov do jeho zbierky, ktorú by mohli obohatiť. Keďže sú expedície veľmi drahé a sponzorov málo, nezostáva mu iné, ako ďalej snívať svoj sen.
"Pre mňa sú všetky mušle krásne a zaujímavé a majú pre mňa veľkú hodnotu. Krásna je napríklad Charonia tritoris, ktorú už rímski vojaci používali ako poľnicu a stále ju používajú v juhovýchodnej Ázii a Tichomorí ako hudobný nástroj na trúbenie a zvolávanie kmeňa. Naši poľovníci ňou vábia jelene. Jeden druh mušle terebra maculata používajú domorodci ako vrták. Skutočne tak aj vyzerá. Najväčšia ulita morského slimáka syrinx aruanus slúži ako nádoba na vodu. Dorastá až do 70 až 90 cm a má objem 20 i viac litrov. Veľké druhy meloamfora využívajú na vylievanie vody z člnov."
Pravotočivý unikát
Moria ponúkajú veľa možností na vzácne úlovky. Asi každý by chcel nájsť perlorodku, ale zberateľ sa len usmieval. Nikdy ich nehľadal. Takéto vzácnosti sa dnes vyrábajú umelo na farmách juhovýchodnej Ázie. Do schránky perlotvorky, ako sa jej najnovšie hovorí, sa vkladajú dosť veľké guľôčky, ktoré sa potom obalia perleťou. Len málokto vie, že sa aj u nás zbierali perlorodky riečne a aj ulitníky ich dokážu vytvárať. Najväčšiu nájdenú doteraz vytvoril ulitník Melo Melo. Mala priemer až 7 cm v priemere. Môžu byť ružové, čierne a biele.
Ako vytrhnúť veľrybe stoličku už vieme z filmového plátna, ale ako dostať živočícha z jeho domčeka, to je už trochu ťažší oriešok. "Samotná ulita pozostáva z viacerých vrstiev. Spodná perleť je uhličitan vápenatý, čo je anorganická látka. Slimák zbiera z krvi vápnik a pomocou plášťa, ktorý má veľa žliaz, ho dokáže vylučovať a vytvárať si ulitu. Na vrchu býva niekedy organická vrstva konchín. Uhynuté živočíchy majú na sebe hrubý obal vápnika. Keď sú dlhšie uhynuté, vápnika pribúda a to treba očistiť."
Suchozemské mušle sú organické a dokážu vytvárať až štyri farby. Také sú na Haiti. Určite nie sú namaľované štetcom, ale namaľovala ich príroda. Mušľa s ďalšími mušľami, to sú ulitníky rodu Senafora, ktoré vytvárajú zaujímavé útvary. Na jednej sú prilepené ďalšie. Ako rastú, tak zbierajú z dna úlomky iných mušlí, kamienky alebo celé schránky a krásne si ich prilepia a zakomponujú do svojej ulity. Ako je možné, že to dokážu aj bez lepidla? Uhličitan vápenatý má kašovitú konzistenciu, takže sa dá na to hocičo prilepiť. Stuhne iba mimo tela.
Zaujímavosťou je aj to, že vlastne všetky ulity sú ľavotočivé. Je to geneticky zakódované. Napriek tomu sa v zbierke nachádza aj unikát pravotočivej, čo je veľká zriedkavosť. Z nespočetného množstva kusov je na svete len osem kusov v opačnom prevedení a z toho jeden vlastní M. Berešík. Zberateľsky asi najväčší skvost.
"Pyšný som na svoje filmové úspechy," pokračuje M. Berešík. "Podarilo sa mi natočiť sépiu pri love. Sú to vzácne zábery, ktoré sa nedajú urobiť hocikedy. Mal som šťastie, že som bol práve pod vodou. Tieto hlavonožce sú veľmi zaujímavé. Majú na hlave chápadlá, z ktorých dokážu vystrčiť dva až do dĺžky jedného metra. Je to veľký predátor. Rybu alebo kraba nimi zaškrtí. Sú to neskutočne inteligentné živočíchy. Majú veľmi dobrý zrak, oko podobné ľudskému. Je potvrdené, že dokážu rozmýšľať, reagovať na rôzne situácie a komunikovať s človekom. Vedia tiež meniť farbu. Chameleóny sú pri nich učni."
Moria a oceány sú ešte stále zahalené tajomstvami, ktoré čakajú na odhalenie. A možno zostanú navždy ukryté v hlbinách. Obdivovať sme mohli architektúru domov, v ktorých sa ukrývajú morské, ale aj suchozemské živočíchy a zostáva nezodpovedaná otázka, ako je to možné, že dokážu postaviť niečo také dokonalé a krásne. Domy pod vodou, do ktorých nezateká a nevytápa ich, špirálovito stočené do jednej alebo druhej strany, veľké, malé, farebné či s perlou uprostred. A vraj v nich bývajú jednoduché formy života. No nie je to fascinujúce?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
