Je to akási cesta do minulých životov, ktorá údajne môže pomôcť aj v tom súčasnom. Navyše regres môže človeku pomôcť úplne zmeniť život.
Mnohí z nás sa určite aspoň raz stretli s termínom minulý život. Sú takí, ktorí tejto teórii, že sme prešli viacerými životmi, veria. Iní hovoria, že je to nemožné. Avšak keď sa nad tým zamyslíme, okolo nás sa dennodenne deje toľko nevysvetliteľných vecí, že aj minulé životy sa môžu zdať ako pravdivá teória. Ak človek nemá žiadne problémy, má svoje miesto v živote. Ak sa však trápi, prípadne trpí rôznymi fóbiami či chorobami, môže mu pomôcť práve regresná alfa terapia. Pomocou nej sa totiž človek dostane k jadru svojho problému a tým, že ho znova prežije, ho dokáže odstrániť. Regresia je hĺbková terapia. Počas nej je klient v alfa hladine. Často si to ľudia mýlia s hypnózou, ale to nie je hypnóza. Laicky povedané, človek sa dostane do akéhosi stavu medzi zaspávaním a spánkom. V tejto hladine alfa sa pomaly ponára do svojho podvedomia a spomienok.
„Všetci si niečo ťaháme z minulých životov, čo ešte potrebujeme riešiť," hovorí košická terapeutka Eva Fábiánová. „Samotný návrat do minulých životov prežíva každý inak. Boli takí, ktorí to zvládli v pohode, iní veľmi plakali, triasli sa a bolo pre nich ťažké ísť ďalej. Keď sa napríklad dostanú do jedného zo životov, ktoré žili počas vojny a strieľa sa tam, je to ťažké. V regrese totiž človek prežíva aj fyzickú bolesť. Všetko musí prežiť znova, aby to dokázal v sebe odblokovať."
Túto terapiu nerobí pani Eva každému. Musí byť na to konkrétny dôvod. Či už problémy vo vzťahoch, neúspech, nízke sebavedomie, uzavretosť alebo rôzne fóbie z pavúkov, ľudí alebo výšok. Často máva aj prípady, na ktoré už ani medicína nestačí. Ak žene povedia lekári, že nemôže mať deti, ona urobí všetko pre to, aby ich mať mohla. Hoci to znamená ľahnúť si pod ruky terapeuta a „cestovať" svojimi minulými životmi, aby odhalila, kde sa stal problém. Aby to znovu prežila a odblokovala. „Samozrejme, nie všetko sa dá vyriešiť a ani regres nie je čarovný prútik. Klient tak isto potrebuje spolupracovať a pracovať na sebe."
Človeka treba pred samotným regresom najprv upokojiť. Počas samotného regresu terapeut rozpráva a tým vedie klienta do hladiny alfa. Je to uvoľnený stav. Potom ho pani Eva vedie hlbšie do podvedomia a stále mu hovorí, čo má robiť. Niekto vidí všetko, niekto len cíti. Základ je prežiť to znovu. Aby sa to odblokovalo. „Postupne sa zastavíme najprv v tomto živote a potom ideme až do minulých životov. Obvykle nestačí jeden regres. Niekedy treba absolvovať aj dva, tri, samozrejme, v určitých časových intervaloch. Klientovi terapeut počas regresu dáva otázky, na ktoré on odpovedá. Niektorí vidia všetko, sú aj prípady, keď nič nevidia, ale emocionálne to prežívajú, a to je to hlavné."
Absolvovať regres nie je jednoduché hlavne po psychickej stránke. Mnohí ľudia môžu mať strach, hlavne z toho, že sa nepreberú, lebo si myslia, že regres je hypnóza. Strach však nie je namieste. Hladina alfa je bežný stav, ktorý zažíva každý človek. Je to stav, do ktorého sa dostávame tesne predtým, než zaspávame. Po zobudení z regresie si ľudia pamätajú všetko, čo počas nej zažili. Vtedy sa im veľmi ťažko rozpráva a pani Eva ich musí chvíľku nechať, nech sa upokojí. Dá im ešte potrebné inštrukcie čo ďalej a odchádzajú. Po regrese pracujú energie ešte 21 dní a v tomto čase by sa mali udiať zmeny.
Regres je pre mnohých niečo imaginárne. Neveria, že človek má za sebou nejaké iné životy. Iným, naopak, táto teória nepripadá až tak pritiahnutá za vlasy. „Raz ku mne prišla žena s bolesťami hlavy," spomína pani Eva. "Migrény boli také silné, že odpadávala a lekári si s ňou nevedeli dať rady. Keď sa vrátila do minulých životov, zistila, že bola obesená. Tým, že sa vrátila, prežila to znova a bolesti ju prešli."
V ďalšom prípade prišiel za pani Evou mladý muž, ktorý nevedel nájsť svoje miesto v živote. V regresii prešiel niekoľkými životmi a našiel sa v Tibete, Starovekom Egypte, dokonca v Atlandíte. Výsledkom bolo, že zrazu našiel svoj životný smer. Na vysokej škole dnes úspešne a bez problémov študuje jazyky.
Tretí pani Evou spomenutý prípad sme sa rozhodli spracovať priamo s hlavnou aktérkou. Je ňou pani Agáta Bartošeková, ktorej regres výrazne pomohol pri zmene života. Vďaka nemu po nútenom odchode do predčasného dôchodku znovu našla samu seba, svoje miesto v živote aj smer, ktorým pôjde ďalej.
Skutočný príbeh Agáty Bartošekovej, ktorá vďaka regresu od základu zmenila svoj život
Pani Agáta Bartošeková dlhé roky pracovala ako prevádzkarka v reštauračnom zariadení. Neskôr ako vedúca závodnej jedálne. Nakoniec aj tam skončila ako prevádzkárka. Prácu, ktorú posledné roky vykonávala, mala v minulosti veľmi rada. "Napĺňala ma. Obetovala som sa jej však až príliš, až to prerástlo do znechutenia. Prestávala ma napĺňať kvôli postoju a hodnoteniam nadriadených. Bola som akoby dievča pre všetko. Starala som sa o zásobovanie, riadila som pracovníkov..."
Je jasné, že takto človek nemôže pracovať večne. „Potrebovala som zmenu a keďže práca ma nebavila a napätie na pracovisku začalo byť neznesiteľné, v posledných rokoch som hľadala útechu v duchovných veciach a pracovala som na sebe. Hľadala som tam silu, pomoc, útechu, svoje ďalšie smerovanie." V roku 2004 sa prvýkrát stretla s pani Fábiánovou na anjelských kurzoch. „Veľmi mi tie stretnutia pomáhali. Stretávali sme sa aj v skupinke a cítila som sa viac pokojná ako predtým."
Keď sa pani Agáta rozhodla absolvovať regres, cítila, že jej nervy z práce sú vybičované do krajnosti. Veľmi nutne potrebovala zmenu, len nevedela, čo má robiť. „Podmienky boli čím ďalej tým horšie, pracovala som celé dni aj cez sviatky. Pracovala som vždy usilovne, ale nikdy som nebola docenená. Chcela som žiť inak, mala som toho dosť. A tak som odišla do predčasného dôchodku. Mala som 59 rokov, keď som z tej práce odišla. A to aj napriek tomu, že som nemala iné zamestnanie a nevedela som, čo budem robiť ďalej. Utiekla som veľkému napätiu, v ktorom sa zle pracovalo."
V regrese absolvovala cestu svojimi minulými životmi. „Prežívala som rôzne zastavenia v rôznych časoch. Aj v súčasnom živote som znovu prežila niekoľko momentov, ktoré som v minulosti veľmi ťažko prežívala. Zistila som, že vždy som sa ocitla niekde v dome sama. Pestovala som bylinky vo veľkej záhrade. Bola som osamelá a trápila som sa. Buď mi manžel odišiel do vojny, ale niečo podobné. Videla som sa v nejakej krajine, asi v Mongolsku, ľudia bývali v jurtách... Ale ja som vždy bola súčasťou akoby vyšších kruhov, žiadni pastieri či sedliaci. V jednom živote som bola anglická lady a tiež som bola sama a v čiernom. V ďalšom živote, bolo to asi v stredoveku, ma viezli v koči a tiež samú. V inom som sedela na tróne a pri mne boli nejakí radcovia. Bola som mužom – panovníkom a bola som aj liečiteľkou v starovekom Egypte."
Spomína si na detaily, šaty, slnečníky a aj na to, že stále a všade bola osamelá. Niekoho čakala či stratila. Bola však silná a nikdy neukázala slabosť. Navyše sa snažila byť aj príkladom pre ostatných. „To akoby mi zostalo aj v tomto živote, že som chcela možno sama sebe aj všetkým ukázať, čo všetko dokážem, hoci toho bolo na mňa strašne veľa. Aj na úkor vlastnej psychiky."
Úsilie posledných rokov aj osobný rast ju posilnili v zmene. „Regres mi takisto veľmi pomohol. Zrazu som vedela, že chcem robiť niečo, kde budem môcť nejako pomáhať ľuďom. Mala som dostatok sily a odvahy, aby som z tej práce odišla. Vrátila som sa k štúdiu na Univerzite tretieho veku, ktoré som nechala kvôli problémom v práci. Študovala som medicínu, mala som celkom iné myšlienky, chcela som viac na sebe pracovať. Popri tom som si urobila masérsky kurz. Zrazu som mala pocit, že to je pre mňa to pravé, samo ma to oslovilo."
Keď pred niekoľkými rokmi začala pracovať ako masérka, odrazu celkom presne vedela, že to je tá cesta, ten smer, ktorý ju úplne napĺňa. „Stále si dopĺňam ďalšie a ďalšie vedomosti. Veľmi ma to baví. Som rada, že keď klienti odo mňa odchádzajú, sú veľmi spokojní. Chodia ku mne ľudia od 17 do 80 rokov. Mám veľmi dobrý pocit, že som užitočná a to, čo robím, prináša ľuďom zdravie, pokoj a harmóniu."
Podpora rodiny je v tomto prípade veľmi dôležitá. Zaujíma nás teda, čo na celú túto situáciu hovorí jej manžel. „On bol veľmi rád. Dávno mi hovoril, aby som z tej práce odišla."
Pre všetkých, ktorí sú v podobnej situácii a váhajú so zmenou, má pani Agáta odkaz: „Vždy je možné začať odznova, nevzdávať sa. Napriek tomu, že som z práce odišla v takom vysokom veku, som šťastná, že som sa na to odhodlala."
Michaela Hajduková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári