Jeho a rodičia jeho nastávajúcej sa poznali už niekoľko rokov, aj oni navzájom si boli celkom sympatickí, ale ich vzťah dlho neprekročil hranice kamarátstva. Až...
"S Miškou sme sa začali registrovať na výške, párkrát sme sa dali do reči, sem-tam si niečo napísali, také bežné veci, ako sa máme, ako ide škola, ale nič viac, k bližšiemu zoznámeniu nedošlo," vraví M. Farkašovský. "Obaja sme boli totiž zadaní, ja som mal priateľku, i ona svojho priateľa."
Navyše, po ukončení školy sa Martin vybral za legionárskym hádzanárskym chlebíkom do Česka. "Takže, ten kontakt trochu ochladol. Až keď som v januári 2009 začínal v nemeckom Essene, začali sme si písať častejšie." A už to nebolo také nevinné ako sprvoti. "Lebo obaja sme boli v tom čase už rozídení... Že je to medzi nami vážnejšie, zistili sme niekedy v marci, na našom prvom stretnutí. Aj keď som sa potom snažil byť na Slovensku čo najviac, bolo to dosť komplikované. Ona tu nastúpila do zamestnania, ja som mal povinnosti v Nemecku, takže sme sa vídavali dosť málo. Vzťah nám komplikovalo tých 1 500 kilometrov, ktoré nás oddeľovali."
Zlom nastal vtedy, keď sa Michaela rozhodla nechať robotu robotou a prišla za Martinom do Nemecka. "Akurát som mal pár voľnejších mesiacov, lebo som bol po zranení na rehabilitácii, a to, že Miška bola pri mne, mi išlo k duhu, lebo sa to prejavilo aj na mojej výkonnosti."
Martin vedel, že sú si súdení a čoskoro jej to dal, celkom znenazdajky, najavo. "Požiadal som ju o ruku v Nemecku, na jednej diskotéke, kde sme sa vybrali aj s Ferom Šulcom a jeho priateľkou. Bolo to celkom komické, lebo som mal pritom dvesto dobre sa zabávajúcich svedkov, keď som si pred ňou pokľakol. Bolo to však úplne spontánne, nič som dopredu neplánoval, veď som nemal ani prsteň, ktorým by som spečatil naše zásnuby." Na druhý deň to napravil. "Zašli sme do najbližšieho klenotníctva, aby si vybrala prsteň, aký sa jej zapáči. Ani som si pritom neuvedomil, čo to môže spôsobiť v mojej peňaženke. Ale to sú predsa momenty, keď sa peniažky nemajú počítať..."
Na oficiálne zásnuby pozvali do Nemecka rodičov. "Pripravili sme pre nich krásny výlet, v čase, keď sa v Nemecku konali hokejové majstrovstvá sveta. Videli sme pár zaujímavých zápasov a skĺbili sme niekoľko pekných vecí." Svadba bola v Košiciach. "Pre mňa to bol vari najrýchlejší deň v mojom živote. Spomínam si, ako som si ráno podebatoval s otcom a potom už len na redový tanec a ako vyprevádzam hostí."
Svadobnú noc necháme zahalenú rúškom tajomstva. "Svoje súkromie si trochu strážim, a aj tak si myslím, že svadobná noc je už prežitkom a treba ju brať viac-menej v historickom ponímaní, možno takých sto rokov naspäť. Ostatne, manželka bola už vo štvrtom mesiaci tehotenstva..." Takže, už sú traja, Michaela, Martin a malý Martinko. "Na ten nápad, že by sa mal prvý syn volať po otcovi, prišla Miška. A ja som nič nenamietal."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
