Na Slovensku je mnoho jaskyniarov, ktorým je už naša krajina malá a túžia spoznávať podzemné priestory aj v zahraničí. Niektorí v Európe, iní aj mimo nej, na iných kontinentoch. Príkladom takých nadšencov, ktorí neváhali kvôli svojej záľube preplávať Atlantický oceán, je aj trio východniarov. Spolu s jaskyniarom z Liptovského Mikuláša sa začiatkom roka vybrali do Mexika. Na to, čo všetko zažili, si zaspomínala RNDr. Alena Petrvalská, PhD. a jej šéf doc. RNDr. Zdenko Hochmuth, CSc. obaja z Ústavu geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice.
KOŠICE. Okrem spomínaného jaskyniara Z. Hochmutha a A. Petrvalskej sa expedície zúčastnil i jej manžel Ing. Juraj Petrvalský.
Cieľom aktuálnej expedície bolo zmapovať vopred vytipované jaskyne v krasovej oblasti Yucatánu.
Systémy prevažne vodných a podvodných jaskýň, ktoré dnes dosahujú dĺžky aj niekoľko 100 km, sú svojím spôsobom svetovým unikátom.
Mnohé z nich doposiaľ nikto neskúmal, takže namieste bolo aj hľadanie súvislostí genézy, archeológie a paleontológie.
Vo zvyšnom čase sa chceli Slováci pokúsiť vstúpiť do Belize, ktorá lákala ako doposiaľ nepoznaná krajina.
Kým pre časť kvarteta šlo o prvú účasť na mexickej misii, Z. Hochmuth už raz podobnú výpravu absolvoval.
"Rozbehnutý výskum jaskyniarov z Českej a Slovenskej speleologickej spoločnosti prebieha asi 7 - 8 rokov a mám v ňom mnoho starých priateľov," vraví.
"Účasťou v tomto tíme som prispel v roku 2010 a toto bola druhá výprava, podstatne lepšie personálne zabezpečená, do toho istého regiónu, založená na skúsenostiach z predošlej akcie."
Z mínus 20 do plus 30
Prvý let smeroval z Budapešti do Paríža. "Tu sme pricestovali autom, ktoré sme zaparkovali na 'long stay' parkovisku," spomína Dr. Petrvalská.
Z Paríža nás čakal takmer 11-hodinový let do Mexico city a odtiaľ do Cancúnu. Tu sme doleteli už po polnoci nasledujúceho dňa (mexického času). Spolu sme absolvovali časový posun 7 hodín. A zo slovenskej zimy, mínus 20 stupňov, nás privítala tá mexická, plus 30 stupňov."
Po prílete do Cancúnu si Slováci na dva týždne požičali auto. Vyberali silnejšie, s náhonom 4 x 4, lebo cesty, po ktorých plánovali jazdiť, boli väčšinou terénne.
Z Cancúnu si to nasmerovali do Tulumu, miesta ubytovania v prvý týždeň pobytu. Odtiaľ každý deň cestovali smerom na sever asi 25 km do oblasti, kde robili výskum.
"Jaskyne, ktorým sme sa venovali, boli zaujímavé z množstva hľadísk," vysvetľuje A. Petrvalská.
"Celé územie Yucatánu, veľké asi ako tri Slovenská, je úplne iné ako u nás. Väčšina jaskýň je skôr horizontálna s obrovskými priestormi. Vo všetkých, ktoré sme mapovali, boli podzemné jazierka a tzv. sifóny, ktoré sú prekonateľné iba speleopotápačmi. V jaskyniach sme videli výsledky množstva kolapsov, teda zrútení častí stropov, ktoré boli spôsobené hlavne malou hrúbkou horniny. Na viacerých miestach sme pozorovali hrúbku iba 30 až 40 cm, preto boli stropy prerastané koreňmi stromov, ktoré rástli v lese nad nami."
Okrem iného sa v nich nachádzali pozostatky pravdepodobne po činnosti a živote Mayov. Či už to boli múriky konštantnej výšky alebo uprostred podzemného jazera do horniny vytesaný oltár.
"Spolu sa nám podarilo zamerať asi dva kilometre jaskynných chodieb," prezrádza A. Petrvalská.
Nebola to jednoduchá práca, čo dokazuje jeden zo zážitkov. "Za nepríjemné možno považovať útoky včiel, ktoré mali hniezda takmer v každom jaskynnom vchode. Kým sme to zistili, dostali sme aj niekoľko nepríjemných zásahov."
Doc. Hochmuth dopĺňa: "Nevšedný zážitok aj pre speleológa bol v tom, že takmer v každej jaskyni bola voda – jazero alebo tok, v ktorom sa dalo plávať. Voda mala teplotu 20 až 25 °C. V prepadnutých závrtoch – cenotoch boli často zriadené prírodné kúpaliská." Z mostíka sa dalo do jazierka, končiaceho v jaskyni, aj skočiť.
"Yucatan vôbec nie je typické Mexiko," nadviazal na kolegyňu Z. Hochmuth.
"Je tam tropická džungľa, chudobné indiánske obyvateľstvo a davy Európanov na plážach. Pred viac ako 100 rokmi sa uvažovalo, či bude Yucatan súčasťou USA, samostatný štát alebo súčasť Guatemaly. Neexistovalo dokonca ani cestné spojenie s centrálnymi časťami Mexika. Je to niečo podobné, ako keby ste napríklad na základe návštevy Kráľovského Chlmca alebo Medzilaboriec chceli charakterizovať Slovensko. Najzaujímavejší v Mexiku je fakt, že tam každú chvíľu prejde na džípe dobre vyzbrojená patrola s guľometmi a samopalmi. Strieľať sme ich ale nevideli."
Nefungujúce mobily
Druhý týždeň bol skôr cestovateľský, keď sa Slováci rozhodli skúsiť prejsť do Belize. Keďže žiadne extra ciele nemali, snahou bolo vidieť čo najviac v pomerne krátkom čase a hlavne vyhnúť sa turisticky najväčším centrám.
"Z Tulumu sme sa vybrali pozrieť si pyramídy v Coba, ktoré sú jednými z najdôležitejších mayských pamiatok v Mexiku," pokračuje A. Petrvalská.
"Areál bol pomerne veľký, preto sme sa rozhodli na prezretie si pyramíd požičať bicykle. Aj napriek tomu nám to trvalo takmer tri hodiny. Potom sme pokračovali smerom na juh, kde sme sa zastavili v mestečku Felipe Carillo Puerto. Urobilo na mňa veľký dojem svojou jednoduchosťou a bezprostrednosťou."
Po prenocovaní pri mexickom jazere Bacalar pokračovala cesta do bývalého hlavného mesta Belize city. V súčasnosti je strediskom nielen obchodu, ale aj cestovného ruchu.
Po zničení mesta v roku 1960 hurikánom Hattie boli inštitúcie hlavného mesta presunuté do 12-tisícového mesta Belmopan vo vnútrozemí.
"Odtiaľ sme smerovali k hranici s Guatemalou, kam sa nám však nepodarilo dostať kvôli administratívnym problémom s autom z požičovne. No neľutovali sme, lebo namiesto toho sme navštívili archeologické nálezisko v Xunantunichu."
Situované bolo uprostred tropického lesa, pokojné, upravené, s nádhernými výhľadmi z najvyššej pyramídy.
Slováci neodolali ani neplánovanému vyhliadkovému letu ponad Belize. Z lietadla si pozreli aj mesto San Ignacio, národný park Mountain Pine Ridge a plantáže v tejto oblasti.
Kým A. Petrvalská opísala miesta, ktoré v Belize navštívili, jej šéf si zaspomínal na negatívne zážitky.
"Najhoršie mám s vyspelou technológiou. Nefungovali tam naše mobily, lebo tie domáce majú iné frekvenčné pásmo, prispôsobené USA. S lietadlami to bolo ešte horšie. Dvom členom výpravy sa záhadne stratila batožina, lietadlá meškali a letci štrajkovali."
Kým vyše 50 km dlhé sladkovodné jazero Bacalar neďaleko hraníc s Belize by Z. Hochmuth odporúčal navštíviť, obísť by radil cieľ väčšiny turistov Cancún, a to hlavne betónové mrakodrapy na plážach.
Za pozitívum obaja východniari považujú fakt, že Mexičania sa na rozdiel od Slovákov nikam neponáhľajú. Všade je pokoj, ľudia si život užívajú, nikam sa neženú.
Zároveň si vážia to, čo majú, a teda hlavne svoju rodinu. A aká je mentalita Mexičanov? "Mentalita Mexičanov? Skôr indiánov, lebo typickí Mexičania žijú najmä v hlavnom meste," vraví Z. Hochmuth.
"U indiánov je typický pasívny spôsob prístupu k životu. Nejavia takmer žiadne emócie, keď od nich cudzinec niečo pýta alebo mu nerozumejú. Európania sú rozhodne dynamickejší..."
Všetkých prekvapil priepastný rozdiel v správaní obyvateľstva v Mexiku a Belize. Kým na Yucatáne boli ľudia skúpi na prejavovanie pocitov, a preto niekedy nevedeli, či je výsledok pozitívny alebo negatívny, v Belize boli ľudia veľmi milí, príjemní, usmievaví.
Foto k článku: archív účastníkov výpravy
Tacos a tortilas
Mexičania z poloostrova Yucatan si o Slovensku nemyslia nič, lebo o takomto štáte nevedia. No nevedia to ani napríklad v USA.
"Čosi vedia o Československu, lebo to im kedysi kadečo posielalo, napríklad pušky," vraví Z. Hochmuth. "Na túto tému sa ani nedá s nimi baviť. Je to, ako keby ste sa Slovákov pýtali, čo si myslia o príčinách separatizmu v Chiapase. Akurát jeden černoch v Belize sa nás opýtal, či je Slovensko súčasťou Nemecka alebo Ruska. Tretiu možnosť nám nedal. Tak som povedal, že skôr Nemecka. V Rusku sme boli predtým."
Pri téme miestnej kuchyne A. Petrvalská prezradila, že sa pri návšteve každej cudzej krajiny snaží ochutnať tradičné jedlá, ba dokonca úplne prejsť na miestne pokrmy.
"Aj preto našu stravu tvorili tacos a tortilas na všetky spôsoby, kuracie mäso s omáčkou z fazuliek a, samozrejme, pálivé omáčky salsa, guacamole a mole..."
Okrem úžasných zážitkov si členovia expedície priniesli domov aj nejaké suveníry. Kým A. Petrvalskej bude Mexiko pripomínať tradičný alkohol tequila, belizská mayská maska, pár sošiek a veľa horninového materiálu, jej šéfovi iba fľaša tequily pre kolegov. Ostatné veci totiž nazýva lapače prachu a z ciest ich obvykle nenosí.
Obaja jaskyniari potvrdili, že výsledky ich mexického bádania nezostanú zabudnuté. Hochmuth momentálne pracuje na dokončení máp jaskýň, ktoré zmapovali.
Všetci predpokladajú, že získané údaje použijú pri ďalšom výskume v oblasti strednej Ameriky a príprave ďalšieho výskumu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
