Naša štvorhviezdičková Wellness and Ski Residence s kapacitou minimálne 300 dovolenkárov totiž začiatkom mája zívala absolútnou prázdnotou. A tak sme sa hrali na to, že ju vlastníme.
Najlepšie bolo, keď sme si užívali prázdny 25-metrový bazénik a množstvo sáun. A keď sme dostávali výbuchy smiechu pri stretnutí s jediným ďalším návštevníkom, kterého sme si interne nazvali úchyl. To ostatné však už, ak aj vzbudzovalo úsmev, tak len veľmi kŕčovitý.
Tak napríklad sme po večeri odchádzali z reštaurácie a chodba spájajúca ju s obývanou časťou bola ponorená do tmy. Aby sme sa dostali “domov”, museli sme si na cestu svietiť mobilom. Na izbe sanekúrilo, hoci bola vonku riadna „kosa“, takže sme spali v mikinách a ponožkách. Keď sme dostali hlad, mali sme smolu. Obed sa dal objednať až od jednej a nejaký obchodík v okolí či niečo “smačné” pod zub na recepcii sa nekonalo.
Ak sme zúfalé zablúdili do iného hotela, tamojšie služby neboli o nič lepšie. Štvorica zákazníkov bola zrejme pre čašníka priveľa, takže si dal riadne načas. Pivo sme mali teplé, bryndzové halušky plávali v masti a bryndzu nevideli. Jedinou inou variantou naplnenia žalúdka však bolo zariadenie s nápisom Stehno, ryba, rezeň.
Bez auta sa pohnúť nedalo, všetko bolo pozatvárané, mapky sme nikde nezohnali, označenia turistických trás by zmiatli aj horského vodcu.
Okolie hotela bolo rozkopané a celý čas nám nad hlavou hučala helikoptéra prenášajúca nadrozmerné diely na stavbu. Ak sme náhodou zbadali auto, namiesto radosti z civilizácie nás schvátil strach, že nás ktosi zatiahne do kríčkov a zakole. Ak nás teda nezožerie medveď.
Našťastie sme prežili. Smrť nám však takmer privodil účet, ktorý by zodpovedal luxusnej dovolenke vo vychytenom rezorte. Ak teda nabudúce wellnes, rozhodne nie na Liptove, ale v Alpách. A to pritom kupujeme hlavne slovenské výrobky a na krásy našej prírody nedáme dopustiť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
