Ruku na srdce, hlavne pre záujemcu z maličkého Slovenska je dosť ťažké získať tam angažmán v konkurencii uchádzačov z Brazílie či iných juhoamerických krajín. Karolovi Kiselovi, bývalému slovenskému reprezentantovi vo futbale, sa to podarilo. A nie iba raz. Možno to bola jeho labutia pieseň s koženou, o to ale dojímavejšia, citovejšia.

Syn známeho kormidelníka, ktorý sa narodil v Košiciach, začal naháňať loptu v Lokomotíve Košice, potom vojenčil v Trenčíne a odtiaľ putoval do Česka, kde prežil najlepšie roky svojej kariéry. Známy kouč Vlastimil Petržela si ho vyhliadol do Bohemiansu Praha a medzi klokanmi (už vtedy akoby tušil, že raz sa ocitne medzi týmito ozajstnými zvieratami v ich prostredí) okúsil boj o vrchné i spodné priečky. "Bol to pre mňa zásadný zlom po tom, čo som sa ocitol v stovežatej. Jeseň bola skvelá, vyhrali sme rekordný počet zápasov." Svojimi výkonmi mladík zaujal, dostal sa aj do reprezentácie do 21 rokov, hral za ňu na ME tejto vekovej kategórie na Slovensku, kde sa pričinil o výborné 4. miesto. Prvý kontakt s Austráliou prišiel počas olympiády v Sydney, kde sa Slovensko predstavilo v turnaji pod piatimi kruhmi.

Keď Bohemians vypadol, východniar prestúpil do Liberca a tam naštartoval zase kariéru v národiaku áčka SR. Bol špičkou medzi slovenskými legionármi za riekou Morava, ušli sa mu rôzne ocenenia odborníkov, novinárov i fanúšikov. Vedel si získať rešpekt, autoritu, vynikal kreatívnosťou, rozhľadom, čítaním hry. V roku 2005 sa zákonite dostal na český klubový Olymp a ocitol sa v Sparte Praha. No nanešťastie preňho to nebolo v období, keď by slávny klub iba exceloval. Tréneri sa striedali a nie každý našiel cestu z krízy, no predsa Michal Bílek to dokázal, a tak náš zástupca okúsil i radosť v podobe trojnásobného triumfu v národnom pohári a raz pridal aj double. "Tlak tam bol veľký a taký iba silní vydržia. Sparta bola mojím vysnívaným klubom a keď som k úspechu pomohol gólom v poslednom zápase a na druhý deň sa nám narodila dcérka, bola to prekrásna eufória."

Vyskúšal si aj medzinárodné kolbište v podobe štartu v Pohári UEFA, ale za éry Jozefa Chovanca predsa nečakane v týchto farbách skončil. "Videl som, že sa so mnou už tak neráta. Takže dôvod na odchod bol vzájomný." Všetko zlé je i na niečo dobré, a tak sa K. Kisel dostal v lete 2009 prvý raz do Austrálie ako hráč, čo bola zásluha kormidelníka Lavičku v FC Sydney, kde zažil neskôr aj majstrovský ošiaľ. "V Sydney to počas dvoch sezón bolo naozaj nádherné. V premiérovom ročníku sme so Sky Blues triumfovali v základnej i nadstavbovej časti A-League. Vtedy som dal aj rozhodujúci gól v základnej časti z tridsiatich metrov proti najväčšiemu rivalovi. Uplynulá sezóna už taká skvelá nebola a vypadli sme na začiatku vyraďovačky. I tak ale budem mať na klub, ľudí v ňom, spoluhráčov, fanúšikov a trénera tie najkrajšie spomienky nadosmrti," pripomenul 25-násobný slovenský reprezentant (na konte má jeden gól), ktorý vyoral nemalú brázdu počas ročníkov 2009/2010 a 2011/2012.

Rozlúčka s divákmi bola mimoriadne expresívna. "Bolo to po poslednom zápase základnej časti doma, ktorý sme vyhrali. Diváci už vedeli, že tréner Lavička i ja končíme, preto nám pripravili búrlivé ovácie, standing ovation. Naskakovala nám z toho husia koža, hoci uplynulá sezóna nebola taká hodnotná ako predošlá, ktorá aj mne fantasticky vyšla," vrátil sa k silným zážitkom 35-ročný borec, ktorý ešte nechcel konkretizovať, či bude hrať futbal, alebo nadobro končí. "Teraz to neriešim, skôr si užívam dovolenku. Hoci som bol nedávno v Košiciach za rodinou, predsa môj domov je v Prahe. Skôr to ale vyzerá tak, že naozaj už budem dresy len opatrovať, a nie si ich obliekať. Finiš kariéry ma ale nepríjemne nemátal, na koniec som bol nachystaný už predtým," prezradil dvojnásobný majster Česka, ktorý ale nevylúčil, že predsa len ešte nepovedal definitívne slovo.

Spomienok na 15-tisíc kilometrov vzdialený kontinent si uchová iste veľa. Napríklad na to, ako cez Vianoce boli horúčavy a mohol si zaplávať, či zasurfovať. "Niekedy som si tu pripadal ako na dovolenke s rodinou, boli to nádherné chvíle. Už počas pobytu na olympiáde mi Austrália imponovala, preto som neváhal, keď prišla ponuka od trénera Lavičku. Poznal som ho z predošlého pôsobenia v Prahe, vzájomnej spolupráce, a to je vždy dôležité, aby bol hráč rovnako naladený ako kouč. Po prvom roku som sa síce vrátil do Slavie, ale v ďalšej som znovu prikývol na novú ponuku. Nemôžem povedať nič negatívne ani na ľudí v Austrálii, ktorí ma skvele prijali a ja som sa za ich priazeň snažil odvďačiť kvalitnými výkonmi. Fanúšik ocenil, keď mi to išlo, a to ma tešilo dvojnásobne. Tunajšia liga nie je žiadny odvar, naozaj jej úroveň ide hore a v tvrdej konkurencii sa hráč musí obracať, aby si zachoval svoj post."

Inak, je zaujímavé a neraz sa to objavilo i v médiách, že FC Sydney finančne napumpoval rodák z Fiľakova František Lowy, ktorý žil do 16 rokov v Košiciach. Takže svet je predsa len malý... "Som vďačný za šancu, ktorá nie je všedná, lebo som zistil, ako sa žije na druhom konci zemegule, aká je tu kultúra, zvyklosti a charakter ľudí. Pokiaľ ide o herný štýl, ten je sympatický. Dominuje ofenzíva, čo možno pramení aj z myslenia tunajších ľudí, ktorí veria, že sa presadia za každých okolností a nie sú deprimovaní pochybnosťami. Hráči sú skôr individualisti, menej prevláda kombinácia," komentoval dianie hráč, ktorý bol neraz hviezdou a svojimi kúskami i gólmi výborne pobavil publikum. "Na štadiónoch je dosť divákov, my sme mali v priemere vyše štrnásťtisíc fanúšikov na každom zápase. Vedeli vytvoriť výbornú kulisu. Avšak nastálo by som tam aj tak nechcel byť, chýbali by mi blízki a je to navyše veľmi ďaleko. Hoci pozitívnej energie som u protinožcov načerpal viac než dosť."

Pravda, pri tom, ako napredoval ako futbalista, mal niekoľko míľnikov. Priaznivých i nemilých. "Prvý vážnejší moment prišiel v osemnástich, keď mi zlomili nohu ako dorastencovi Lokomotívy, mal som pochrámané obe kosti v píšťale. Vtedy veľa nechýbalo, aby som s futbalom už ako mladý skončil. No vytrpel som to, vrátil sa na trávniky. Najprv som hosťoval v Rimavskej Sobote a postúpili sme medzi elitu. Každým rokom som sa zlepšoval a som na to hrdý."

Nie všetky štácie, ktoré vystriedal, sa nachádzali pod šťastnou hviezdou. Niekedy to boli existenčné problémy ako napríklad v Lokomotíve Košice či Slavii Praha. "Škoda, že Lokomotíva zanikla, boli tlaky, aby opustila vrcholnú scénu. Škrie ma to aj teraz, lebo to bol klub, kde som začínal s futbalom."

Zranenie sa mu nevyhlo ani v Česku, keď si zlomil trebárs kľúčnu kosť. No bol nepoddajný, húževnatý a dokonca sa preslávil aj tým, že sám sebe bol manažérom, keď opustil Spartu. Talentovaný hráč a inteligentný športovec už počas kariéry tušil, že kopačky nebude obúvať donekonečna, a preto vyštudoval právo a možno spojenie tejto odbornosti a futbalu spojí v civilnom živote. O tom ale rozprávať ešte dopodrobna nechce. "Možno sa budem špecializovať na šport vo svojej právnickej kancelárii."

Určite nie všetko mu vyšlo. Napríklad i to, že sa nedostal na MS 2010 v JAR, hoci práve Lavička je veľmi dobrý kamarát bývalého kouča národiaku Weissa. "Každý tréner si ale robí sám zostavu a nedá si do toho hovoriť od iných. To, že som nebol na žiadnej akcii reprezentácie pred šampionátom, bolo pre mňa jasným signálom, že sa so mnou už nerátalo, hoci som bol pripravený prijať pozvánku," vrátil sa k nesplnenej méte K. Kisel.

Vie, že už ďalšia šanca nepríde vzhľadom na svoj vek. "Sledujem dianie v reprezentácii a aj to, že nastala zmena pri kormidle. Ide o serióznych ľudí a dúfam, že sa našim podarí postúpiť aj na šampionát do Brazílie. Nie všetko, čo som zažil v národnom tíme, bolo dobré, predstavoval som si to trochu profesionálnejšie, ale i tak to boli cenné skúsenosti. Bola to pre mňa veľká česť, že som pôsobil pod trénermi Galisom či Kocianom. Vrcholom bola pre mňa baráž so Španielskom a hlavne partia, v akej som sa vtedy ocitol, bola vynikajúca. Taká sa len tak ľahko nevidí. Aj kvôli takým veciam sa oddá zblázniť do futbalu," dodal Karol Kisel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári