Filan: Mnoho vecí, ktoré som urobil, neboli čisté

Spisovateľ, textár, dramaturg, scenárista, moderátor a cestovateľ Boris Filan má vďaka pestrému a bohatému životu skúseností na rozdávanie. Dôkazom toho je každý jeden rozhovor.

Pri nedávnej návšteve Košíc prezradil, aké mu ostali neresti a mánie, s čím precestoval celý svet ale i to, prečo je podľa neho mlčanie v manželstve to najhoršie, čo sa môže pritrafiť.

Do Košíc prišiel B. Filan predstaviť svoju najnovšiu knihu "Ako išlo oko na vandrovku" v rámci akcie vydavateľstva IKAR – Knižná mánia. Priznal sa, že niekoľko mánií má aj on. „Myslím, že som bol dosť dobrý maniak v rôznych disciplínach. Bol som celkom slušný fajčiar, celkom slušne som pil prvú ligu... Všetkých mánií a závislostí som sa zbavil. Jediná závislosť mi ostala na malom vankúšiku v posteli. Toho sa neviem a nechcem vzdať, beriem ho so sebou všade."

Precestoval s ním celý svet. „Viete, môžete ležať v posteli nasiaknutej pachom umierajúcich, no keď máte svoj vankúšik, ten vás ochráni. Keď letíte vyše 10 hodín lietadlom, tak ho tiež oceníte. Medzi oknom a sedadlom je totiž taká zradná medzera, kam ten vankúšik presne padne a keď si na neho dáte hlavu, spíte ako v raji."

K tejto zvláštnej láske k vankúšiku prišiel zrejme už v detstve. „Mal som kovovú posteľ, v ktorej som mal obrovské množstvo plyšákov. Z jednej strany ma chránil malý vankúšik, z druhej – aby som nespadol z postele a neudrel sa o stolík, som mal hrubý valec, ktorý kedysi býval na otomanoch. Už som si myslel, že ten valec v živote nestretnem. Lenže navštívil som misijnú stanicu v Indonézii a tam misionári mali v posteli presne také valce, len o čosi väčšie. Pýtal som sa, načo to je. Je to objímací šúľok, lebo misionárske noci sú dlhé a osamelé. Každému prajem, aby ho nepotreboval do postele..."

B. Filan spí najradšej sám. „Asi by som sa k tomu nemal priznávať, no ja spím rád sám aj vtedy, keď by sa hodilo nechcieť spať sám... Mám totiž rád slobodu. Sny sú zvláštna vec a môžu sa zrážať so snami iných ľudí, ktorí spia pri vás. Keď som bol dieťa, vravieval som mame, aby ostala ležať pri mne a pozerala sa, čo sa mi sníva. Ak by som potreboval pomoc, aby mohla pribehnúť a zachrániť ma... Najradšej som mal z rozprávok Šípkovú Ruženku, lebo sa mi páčila predstava, že niekoho môžete zobudiť zo sna a ostane s vami na veky."

Verí snom

B. Filan verí v rôzne veci medzi nebom a zemou, ale hlavne tým, ktoré videl na vlastné oči a počul na vlastné uši. Hovorí sa však, že čím viac človek vie, tým viac si uvedomuje, že toho vie stále veľmi málo. „Ja s tým však nesúhlasím. Ja toho viem dosť veľa," smeje sa. "To slávne - Viem, že nič neviem – povedal Sokrates vtedy, keď chcel celému svetu dať najavo, aký je múdry a ešte k tomu chcel hrať skromného. Ja napríklad presne viem, čo sú to sny. Keď pánbožko stvoril svet, tak si povedal - ako to, že všetko viem? Jediná vec, ktorú nevedel, je to, čo by bolo, keby nebol. Tak zo seba spravil bombu a odpálil sa. A to je to, čo vedci nazývajú veľkým treskom. No a teraz sa pomaly skladá späť z maličkých kúskov a tie kúsky – to sú práve naše sny."

S tým, z akých kúskov je poskladaný život B. Filana, by on sám mohol byť celkom spokojný... „Požiadal som svojich blízkych, aby mi dali vytesať na náhrobný kameň – Čo toto všetko malo znamenať? Ja tomu totiž nerozumiem. Načo tu vlastne sme? Jediné, čo mi dáva aký zmysel, je potreba udržiavať rod, ale ostatné je mi záhadou. Zmyslom môjho života sú asi životy iných ľudí. A ja túto úlohu napĺňam, mám svoj malý svet, ktorého pravidlá celkom kontrolujem."

Podľa B. Filana je telo ako počítačový hardvér a duša ako softvér. „Duša nás obkolesuje, je to taký skafander, ktorý je tu na to, aby sme sa ako bývalé ryby na vzduchu neudusili. Duša môže byť čokoľvek, je to životný princíp." Každý jeden softvér treba občas upgradeovať. „Všetko je na internete. A internetov je veľa. Prvý internet, ktorý som mal, bol psínternet. Mal som pudla, ktorý ráno vybehol na ulicu, zistil, kde sa kto po fláme vymočil, kde sa ktorý pes vykakal... Potom pribehol domov, skočil mi do postele a svojím psím internetom mi všetky tieto informácie odovzdal..."

Relaxuje s Rážom

Najväčší relax si dokáže B. Filan dopriať s kamarátom Jožom Rážom. „Sedíme na terase, fajčíme hrubé cigary, pijeme whisky a mlčíme. S Jožom sa výborne o všeličom mlčí." Mlčať s priateľom je fajn, ale mlčať v manželstve je podľa B. Filana katastrofa. „Manželia sa musia vedieť rozprávať. Doktor Plzák vravel, že najdôležitejšie pre manželstvo je každý štvrtok súložiť a medzi tým sa veľa rozprávať. A len čo sa s jedným z toho prestane, tak znovu už nezačnete..."

B. Filan je ženatý s herečkou Ingrid Žirkovou. „Manželstvo z lásky vzniká a občas kvôli nej zaniká. A zaniká aj preto, že muži si začnú mýliť manželku s priateľom a ženy si zamieňajú manžela so zásobovačom. Láska sa časom môže zmeniť na dve veci – buď na obdiv, alebo na súcit. Tieto dve cesty sú rozdielne, každá ide iným smerom a nedá sa to zmeniť. Buď to narastá, alebo sa to zabrzdí."

Sám vraj ako mladík toto všetko nevedel. "Musel som sa to naučiť, tak ako hádam každý. Musel som sám zistiť, aká dôležitá je tolerancia. Keď človek dokáže mlčať, tak občas môže niečo zachrániť, ale skôr tým veľa zničí. Mlčanie je kyselina sírová manželstva. Keď sa ženil môj starší syn, povedal som mu len, aby si uvedomil, že s tou ženou, ktorú sa ide brať, sa bude musieť najbližších približne 30 rokov dennodenne rozprávať. Tak aby si poriadne rozmyslel, či bude mať o čom..."

Dôležité je však nielen vedieť komunikovať s manželkou, ale i s deťmi. B. Filan má dvoch synov – staršieho Mareka, ktorého má so speváčkou Danou Vlkovou. Z manželstva s Ingrid majú syna Olivera. „S oboma synmi výborne vychádzam. A to podľa mňa aj z toho dôvodu, že raz som im povedal – nie som o nič múdrejší, ako vy, len som o 30 rokov starší. Všetko, čo som si myslel, že v živote vyriešim a pochopím, som nevyriešil a nepochopil. Som taký istý človek ako vy, nech urobíte čokoľvek, nebudem vás odsudzovať, no asi vám ani nebudem vedieť veľmi pomôcť. Ak ma však budete kedykoľvek potrebovať, budem tu pre vás."

Veľmi dobre vie, ako dokáže synom najlepšie pomôcť. „Peniazmi! Mal som otca a starého otca, veľmi štedrých mužov a naučil som sa od nich byť štedrý. Hovorí sa, že peniaze treba vyhadzovať von oknom, aby sa vracali dvermi. Peniaze veľmi rád dávam blízkym ľuďom. Mám dar zarábať peniaze. Celý život. Pociťujem preto potrebu podeliť sa o ne s ostatnými. Kto príde a potrebuje, ten dostane."

Išiel proti srsti

Finančné toky, ktoré v súčasnosti k B. Filanovi prúdia, sú pre neho veľmi príjemné. „Mal som totiž aj obdobie, kedy to bolo inak. Desať rokov som mal firmu, v ktorej som zarábal pomerne veľa peňazí, ale žil som takpovediac proti srsti. Tie peniaze mám dodnes uložené v banke na nejaký úrok a už roky zo seba dávam dole všetky 'sračky', ktoré sa na mne usadili, ako som sa 10 rokov pchal do zadku kadejakým bankárom. Asi to bola chyba, no robil som to preto, aby som bol rovnako zasvinený ako moji kamaráti. Musel som to robiť, aby som sa s nimi mohol ďalej kamarátiť. Teraz už dlhú dobu robím len to, čo chcem a hovorím, že je chyba robiť veci, ktoré nenávidíme preto, aby sme zarobili a mohli si kupovať veci, ktoré vlastne ani nepotrebujeme. Navyše, ja mám teraz dosť malú spotrebu. Občas si kúpim knihu, občas zájdem pozrieť sa na nejakú zaujímavú výstavu. Nemusím sa však pozerať na pravú stranu jedálneho lístka, čo koľko stojí. To je pre mňa vyjadrenie pohody."

Dnes sa už cíti dostatočne očistený od tých pár rokov, kedy robil veci, ktoré mu šli proti srsti. „Mám bratranca, ktorý robí v diplomacii a on sa ma často pýta, kde je moja hranica. Boli sme spolu v Chorvátsku a ku mne si prisadol bankár, o ktorom sa vedelo, že nakradol miliardy. No dal mi peniaze na moju televíznu šou Gala Borisa Filana. Bratranec sa ma pýtal – ako s ním môžeš sedieť, keď vieš, že je to zlodej? Lenže to je problém na Slovensku, že keby som uplatnil prísne kritériá, tak sa vlastne nemám s kým stýkať."

Podľa B. Filana tu nie je deliaca čiara medzi pravičiarmi a ľavičiarmi, medzi Čechoslovákmi a národovcami. "Deliaca čiara ide srdcom každého z nás. Uvedomujem si, že mnoho vecí, ktoré som urobil, neboli čisté. Prijal som peniaze od HZDS, kamarátil som sa s ministrami, ktorí vystrájali kadejaké psie kusy... Chápem, ako veľmi mi odpúšťajú iní a aj ja si preto viem odpustiť. Žiadny podvodník si pred spaním nehovorí – som to ja ale sviňa. Naopak, presviedča sám seba, že má pre to, čo robí, len tie najlepšie dôvody. Na starobu mi narástla tolerancia. Odpúšťam iným a odpúšťam aj sebe. Viete komu ľudia najviac odpúšťajú? Tým, ktorých milujú a tým, ktorých sa boja," dodal B. Filan na záver.