Naposledy sme jeho rozprávanie prerušili začiatkom marca, keď čitateľom predstavil najväčšie atrakcie Havajských ostrovov. Dnes v spomienkach pokračuje.

Z Havajských ostrovov viedla ďalšia Košičanova cesta na juhozápad USA. Chcel navštíviť kamaráta, ktorý žije v San Diegu v Californii a ktorého nevidel asi 20 rokov. Tentoraz sa však I. Hajdu rozhodol, že časť cesty sa odvezie letecky. Letenku si kúpil do Denveru v štáte Colorado a na letisku si požičal auto.

"Pred cestou do Californie som, samozrejme, nevynechal príležitosti spoznať niektoré zaujímavé miesta po ceste. Juhozápadne od Denveru som navštívil miesto nazývané Pikes Peak. Nachádza sa v Skalistých horách, ktoré pokrývajú väčšinu štátu Colorado. Až do nadmorskej výšky zhruba 4 700 metrov sa dá dostať autom a dokonca aj horským vlakom. Musím sa priznať, že pri pohľade na strmé zrázy, ktoré ani neboli všade chránené zvodidlami, mi niektoré úseky cesty naháňali hrôzu." Na tejto ceste sa konajú niečo ako preteky automobilov do vrchu. I. Hajdu však priznal, že on by do závodného auta určite nesadol.

Lov sa nevydaril

V Colorade navštívil kúpeľné mestečko Glenwood Springs, kde sa okúpal v termálnych kúpaliskách. Na kraji tohto mestečka je pochovaný slávny pištoľník a hazardný hráč Doc Holliday, ktorý v neďalekom sanatóriu zomrel na tuberkulózu. Kvôli svojej chorobe sa vôbec nebál smrti a bol preto veľmi obávaným pištoľníkom, ktorý bojoval po boku šerifa Wyatta Earpa. Aj u nás uviedli niekoľko filmov, v ktorých sa objavila táto postava. Turisti dávajú na jeho hrob fľaše whisky a balíčky kariet. "Prechádzal som aj cez svetoznáme lyžiarske stredisko Aspen, ale to bolo na môj vkus až príliš snobské. Preto som sa tam zastavil len na chvíľu."

Z Colorada zamieril I. Hajdu ďalej na juhozápad do Utahu, kde chcel navštíviť nie až taký slávny, ale o to vraj krajší Bryce Canyon. Mnohými je považovaný za krajší ako Grand Canyon. "Neskôr som navštívil aj Grand Canyon a musím priznať, že mňa Bryce Canyon očaril viac. Nie je veľký rozlohou, ale vytvára nádherne tvarované a sfarbené stĺpovité kamenné veže, akoby kamenný les."

Táto časť USA ponúka nespočetné množstvo prírodných krás, najmä kaňony a všelijaké skalné útvary, hlboké rieky. Nie je to však cesta na pár dní, skôr na pár týždňov, a toľko času Košičan, bohužiaľ, nemal. Nemohol však v žiadnom prípade obísť dve miesta, ktoré už ako chlapec videl veľakrát vo filmoch. Jedným z nich je údolie Monument Valley, ktoré sa nachádza na hraniciach Utahu a Arizony, s nádhernou scenériou púšte a zvetraných skál, kde sa natáčalo množstvo amerických westernov. Odtiaľ už nie je ďaleko ku slávnemu Grand Canyonu na rieke Colorado v Arizone. "Je to úžasná scenéria, ohromujúca najmä svojou rozlohou. Nedávno tam postavili tzv. Sky Walk, presklený vyhliadkový chodník, z ktorého možno vidieť na dno kaňonu."

Odtiaľ sa Košičan vydal ďalej na západ a na jeden deň sa zastavil v Los Angeles. "Bol som v Hollywoode, kde som sa prešiel po chodníku slávy, na ktorom sú umiestnené hviezdy slávnych osobností zo sveta šoubiznisu. Turistov tam možno spoznávať na prvý pohľad podľa toho, že všetci chodia s pohľadom upretým na chodník a hľadajú hviezdu svojho obľúbeného herca alebo herečky. Ja som nemohol obísť môjho obľúbeného Bruca Leeho." Malí Latinoameričania predávajú v Hollywoode na každom rohu mapy s vyznačenými miestami, kde bývajú filmové celebrity. "Aj som sa nechal nalákať a vybral som sa na 'lov', ale neuvidel som nikoho známeho, ešte aj ich domy sú skryté za vysokými múrmi a bujnou vegetáciou. Boli to iba vyhodené doláre a čas, ak by si to niekto chcel vyskúšať."

Vojaci s puškami

Z Los Angeles sa vydal do spomínaného San Diega, južne od L. A. Košičanov dávno nevidený kamarát ho už čakal na dohodnutom mieste a po ubytovaní sa v jeho byte vyrazili do ulíc na pivo. "Mali sme si toho veľa čo povedať, po toľkých rokoch. On emigroval do USA za skutočne dobrodružných okolností asi v 80. roku minulého storočia. Musím poznamenať, že ja som o tom vedel, lebo volal aj mňa. Bol aj v americkej armáde, robil šoféra kamiónu a teraz pracuje na kontajnerovej nákladnej lodi, na ktorej prešiel niekoľkokrát celý svet. Strávili sme spolu niekoľko dní, ktoré ubehli ako voda a už sme sa obaja museli vydať každý svojím smerom. On na loď a ja späť na letisko do Denveru."

Na spiatočnej ceste sa však musel I. Hajdu zastaviť ešte na jednom mieste - v meste El Paso v Texase. "Už sa mi ani nechcelo, ale chcel som splniť sľub, ktorý som dal sebe a kamarátovi z Košíc. Sľúbil som, že keď sa dostanem do USA, navštívim El Paso a pošlem mu odtiaľ pohľadnicu. Malo to súvislosť s jednou trampskou piesňou, ktorú sme mali obaja v obľube."

Zo San Diega to bola do texaského El Pasa dlhá cesta. No turista z Košíc si nebol istý, či ešte niekedy bude tak blízko k El Pasu, preto sa tam napokon vybral. Keďže nemal nazvyš času, v podstate nonstop šoféroval a spal v aute tam, kde ho zmohla únava. "Jednu takú zastávku som mal aj pri mestečku Las Cruces v Novom Mexiku, už neďaleko cieľa. Keď som sa prebudil, boli asi dve hodiny nad ránom a rozhodol som sa, že budem hneď pokračovať v ceste."

Po chvíľke jazdy zrazu došiel k zábranám na ceste, okolo ktorých stáli vojaci s puškami. "Neznepokojilo ma to, lebo som si myslel, že pátrajú po nejakom zločincovi. Prišli k autu a začali sa vypytovať, odkiaľ som, kam idem, načo... atď. Potom som si všimol, že to nie sú armádne uniformy, ale uniformy pohraničnej stráže. Až vtedy som si uvedomil, že sa nachádzam blízko mexickej hranice a takéto hliadky sú tam všade na odchytávanie nelegálnych imigrantov z Mexika."

Nakoniec si od turistu z Európy vypýtali doklady. Keď im dal americký vodičský preukaz, opýtali sa ho, odkiaľ pochádza, lebo má cudzí prízvuk a či je v USA legálne. "Keďže vtedy som nemal zelenú kartu ani iné povolenie na pobyt a platnosť víz už dávno skončila, nejako sa mi nechcelo na tieto otázky odpovedať a chcel som to nejako zahovoriť. Povedali mi však, nech poviem pravdu, lebo aj tak si to vedia v počítači zistiť za pár minút. A tak som musel s pravdou von..."

Takmer skončil medzi Mexičanmi

Keď I. Hajdu vyplnili nejaké formuláre, dozvedel sa, že "pohraničiari" zavolajú do zberného tábora pre utečencov a odtiaľ bude deportovaný na Slovensko. Samozrejme, bez možnosti sa čo i len zastaviť v mieste amerického bydliska a zobrať si aspoň najnutnejšie veci. "To už mi nebolo všetko jedno a snažil som sa ich uprosiť, aby ma pustili. Vravel som im, že musím vrátiť auto do požičovne, že mám zaplatenú letenku, že bývam na druhom konci USA a papiere na pobyt si vybavujem. Napokon zavolali do zberného tábora a na moju nevýslovnú radosť mi povedali, že tábor je plný Mexičanov a že mi dovolia odísť do Indiany. No dostanem vraj predvolanie na súd do Texasu a budem súdený za porušenie imigračného zákona."

To už vraj I. Hajdu vedel, že je dobre, len nech ho pustia a ostatné "veci" sa vyriešia. "Takže ma pustili a na rozlúčku mi povedali, že keby som si v tom aute pospal o hodinu dlhšie, už by tam nestáli, lebo sa práve chystali skončiť službu..."

Neskôr sa celá vec ututlala. I. Hajdu dostal vyjadrenie z Texasu, že od súdu upustili a budú informovať imigračný úrad v mieste jeho bydliska. "V USA však bolo v tej dobe vyše 6 miliónov nelegálnych imigrantov a komu sa chce hľadať kvapku v mori?"

Po tejto skúsenosti Košičan tuho rozmýšľal, či pokračovať do El Pasa. Napokon tam predsa len došiel a splnil starý sľub. "Cestou späť na letisko do Denveru som si pospevoval pesničku, ktorej jeden verš znie: 'Byla to krása když já do El Pasa, do těch ulic dřevěnejch, zase sem vjel...' A to aj napriek tomu, že pre mňa to nebol v tej chvíli žiadny krásny zážitok. Neskôr som mal z toho srandu, hlavne keď som to opisoval spomínanému kamarátovi v Košiciach..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári