Radim Rulík má štyridsaťšesť rokov, ale pritom už bohaté trénerské skúsenosti. Tejto práci sa začal venovať oveľa skôr ako jeho rovesníci. A už ako 26–ročný stál na trénerskej lavičke seniorského mužstva.

S aktívnou hráčskou kariérou skončil Radim Rulík veľmi skoro. Rodák z Ostrova nad Ohří musel vyzliecť hráčsku výstroj nedobrovoľne. Prinútil ho k tomu zdravotný stav. „Mal som reumatickú chorobu. Zistili mi to, keď som mal 19 rokov. Choroba mala u mňa ťažký priebeh, rok a pol som sa liečil. Lekári mi už ďalej vrcholovú záťaž neodporúčali. Lenže hokej som mal rád, chcel som pri ňom ostať, takže som to už ako mladík začal skúšať ako tréner," vracia sa R. Rulík vyše štvrťstoročie dozadu.

V Karlových Varoch, kde skončil ako aktívny hráč po prvý raz pričuchol aj k trénerskému remeslu. „Dostal som možnosť pri mládeži. S tým problém nebol, takúto šancu dostáva veľa hráčov, ktorí skončia s aktívnou činnosťou. Akurát, že tie miesta u mládeže sú horšie platené. Teda aspoň keď ja som začínal, tak boli. Ja som prvú sezónu nebral za trénovanie vôbec nič. Bolo to v roku 1985. Mňa vtedy tešilo, že vôbec môžem byť pri hokeji. Mal som skončenú elektrotechnickú priemyslovku, takže som pracoval vo fabrike ako majster, aby som sa uživil. V civilnom pracovnom procese som bol do roku 1995. Vtedy začali hrať Karlove Vary národnú ligu a tam som dostal prvú profesionálnu zmluvu ako asistent trénera. Hoci asistenta pri seniorskom tíme som robil už od roku 1991, teda začal som ako dvadsaťšesťročný."

Z Karlových Varov odišiel v sezóne 1996/97 do HC ZKZ Plzeň, kde pôsobil tiež ako asistent. Stále bol mladým trénerom. Mnohí hráči na ľade boli starší. „Nebol v tom problém," hovorí muž, ktorý sa snažil od hráčov mať aspoň istý odstup. „Je to potrebné. Ten vzťah musí byť správne profesionálny. Bol som roky asistentom. Bolo to dané aj vekom. Začal som pri mládeži, od najmenších som sa cez mladší dorast dostal až k mužom. Naozaj dobrá škola. Keďže som mal hráčsku kariéru krátku, tak tento postupný proces bol z môjho pohľadu ideálny."

Po prvý raz hlavným trénerom

V sezóne 2004/05 ho HC Energie Karlovy Vary postavili do pozície hlavného trénera. Po prvý raz v kariére. To už pociťoval inú miery zodpovednosti. „Je to pochopiteľné. Ako šéf realizačného tímu máte na sebe hlavnú ťarchu zodpovednosti. V konečnom dôsledku sú rozhodnutia na hlave hlavného trénera, hoci ich predtým prekonzultuje s kolegami." Následne sa vrátil v pozícii asistenta do Plzne a ako hlavný tréner viedol českú dvadsiatku. „Marek Sýkora ma oslovil, či by sme nenadviazali na našu spoluprácu, rád som sa vracal do Plzne."

Za hranice sa dostal už v roku 2002. Ako asistenta ho angažoval ruský Avangard Omsk, ktorý viedol jeho krajan Ivan Hlinka. „Bola to dobrú skúsenosť. Mohol som sa zoznámiť s ruskou mentalitou a ruským hokejom. Do Omska som sa dostal takou zhodou okolností. Ja som predtým s Ivanom Hlinkom ani nebol v kontakte, nepoznali sme sa. On chcel dokonca iného asistenta, ale ten bol v Slavii Praha pod zmluvou. Hlinkov kamarát z Karlových Varov dal nebohému Ivanovi typ na mňa. A musím povedať, že sme si sadli. Takže to vypálilo pre mňa šťastne."

Zlato v dvadsiatke i s áčkom

Počas kariéry sa u našich západných susedov dostal R. Rulík aj na lavičku národného tímu. Na jar v roku 1999 sa stal asistentom Jaroslava Holíka pri českej reprezentačnej dvadsiatke, o rok s ňou získal titul majstrov sveta. R. Rulík bol aj asistentom Vladimíra Růžičku pri českej reprezentácii. A pod ich vedením získali Česi vo Viedni titul majstra sveta. Potom sa mohol ešte ukázať ako hlavný tréner českej dvadsiatky.

„V roku 1999 som sa vďaka Jardovi Holíkovi dostal k dvadsiatke," spomína súčasný košický kouč. "Po prvý raz som tak mohol pracovať pri reprezentácii. A hneď bol z toho titul. Hoci Česko malo predtým v dvadsiatke veľké mená, to zlato získala až generácia, od ktorej sa to vôbec nečakalo. Boli sme veľkým prekvapením turnaja, na ktorý sme nastupovali s tým, že sa chceme zachrániť v A-kategórii. No nakoniec z toho bol titul."

Rád sa vracia k zlatým okamihom. Tie si potom zopakoval aj v seniorskej kategórii na šampionáte, ktorý sa stal oveľa sledovanejší ako ostatné. Vo Viedni sa hralo v čase výluky v NHL a tak boli reprezentačné skladby jednotlivých krajín nadupané esami. „Pri reprezentačnom A–čku som bol preto, že si ma tam vzal Ivan Hlinka. Po tragickej autonehode, pri ktorej Ivan zomrel, angažoval zväz Vladimíra Růžičku a ten si nechal pôvodný realizačný tím. Mužstvo to dotiahlo až ku zlatu. A to v konkurencii, aká bola dovtedy len na olympiáde. V zámorskej NHL sa nehralo, takže reprezentácie mali k dispozícii naozaj tých najlepších hráčov. Vo Viedni sa uskutočnil naozaj špičkový turnaj, takže aj to prvenstvo malo pre český hokej obrovskú cenu."

V HC Lev od nuly

Potom stál R. Rulík ako prvý tréner na striedačke v Znojme, v Chomutove a v Sparte Praha ako asistent trénera. Poslednú sezónu viedol nováčika KHL – mužstvo HC Lev Poprad. S HC Lev koketoval od úplného začiatku. Už v roku 2010 sa v lete objavil v Poprade, hoci vtedy sa ešte tím nevyformoval a do Kontinentálnej hokejovej ligy vstúpil až vlani. „Vybrali si ma zo širšieho okruhu trénerov. V HC Lev sa rozhodli pre mňa, potešilo ma to," netají kormidelník, ktorý tak strávil sezónu pod Tatrami. Nik mu už nevezme, že pracoval pri zrode mužstva nováčika KHL, jeho bleskovom skladaní a prvej sezóne v náročnej súťaži.

Popradčania sa však nakoniec do play-off neprebojovali. „To umiestnenie v tabuľke nebolo najlepšie, to je fakt. Mali sme však isté finančné možnosti, zďaleka neboli porovnateľné ani s priemerným rozpočtom v KHL. Ten v Poprade bol podstatne nižší. V rámci možností sme potom skladali aj samotné mužstvo. Neprichádzali k nám hokejisti na úrovni reprezentácie, ale hráči, ktorí boli predtým v slovenskej či českej extralige, alebo v zámorskej AHL. Vzhľadom na to, že sme začínali od úplnej nuly sme vytvorili dobré mužstvo. V našom tábore panovala dobrá atmosféra. Škoda finančných ťažkostí, ktoré sa naplno začali prejavovať okolo Nového roka. Odišli tak hráči, ktorí to ťahali. S nimi by sme sa určite mohli o play-off pobiť ešte viac. Veď na postupovú pozíciu sme mali stratu len štyri body."

HC Lev sa po uplynulej sezóne presťahoval do Prahy. R. Rulík trénerskú ponuku z českej metropoly nedostal. Slovensko však predsa len bude mať v KHL svojho zástupcu. Do súťaže vstúpi bratislavský Slovan. A český tréner vie, že s minimálnym rozpočtom to budú mať aj belasí ťažké. „Ak máte skromný rozpočet, môžete poskladať mužstvo, ktoré môže vyhrávať, ale nemyslím si, že by mohlo výraznejšie prehovoriť do konečného poradia. Kluby s ambíciami angažujú hráčov vyššej kvality, môžete ich poraziť, ale nebudete ich porážať. A to sa pri dlhodobej súťaži prejaví na vašom postavení."

Ostáva na východe

Pomery v českej extralige pozná dôverne. V slovenskej extralige bude v sezóne 2012/2013 nováčikom. Pristúpil na ponuku Košíc, po Poprade síce ostáva na východnom Slovensku, ale čaká ho celkom iná liga. „V HC Lev sme skladali tím šesť týždňov. Tu v Košiciach je to iné. Som v klube, ktorý má históriu a roky funguje na úrovni. Samozrejme oproti Popradu tu sú aj iní hráči. Častokrát mladší. Ale beriem to ako výzvu a novú trénerskú skúsenosť. V slovenskej extralige som zatiaľ nepôsobil, takže ma opäť čaká niečo nové," teší sa rázny a náročný kormidelník na pôsobenie v tíme slovenského vicemajstra.

Košice majú už roky najvyššie ambície. Ako vysoko si svoju latku postavil v metropole východu Radim Rulík? „Mám svoju predstavu. Ale nebudem ju medializovať, ešte na to nie je správna chvíľa. Každopádne by som chcel, aby sme s mužstvom nadviazali na výsledky z posledných štyroch rokov. Aby sme patrili k najlepším."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári