Noc múzeí vyvolala šialenstvo

Ešte ani raz neprilákala Košická noc múzeí do centra taký počet ľudí, ako v sobotu.

Odrazu to vyzeralo, že je minimálne každý druhý Košičan milovníkom histórie či umenia. Napriek tlačenici si všetci pochvaľovali neopakovateľnú atmosféru podujatia.

KOŠICE. Čakať na vstup do Miklušovej väznice pol hodinu, či v dlhokánskom rade do Slovenského technického múzea (STM), to sa len tak nevidí. Organizátori sa tešili i smútili zároveň.
„Sme úplne... Ani neviem nájsť výraz. Ohúrení. Takýto rok ešte nebol. Určite je najväčší nával. Vlani bola prvá zaťažkávajúca skúška, ale teraz je to niečo mimoriadne. Tešíme sa, aj sme trošku smutní, že to nie je pravidlom a že existuje nejaké fluidum toho večera... Pritom je múzeum otvorené každý deň a presne to isté ponúkame. Samozrejme, mimo odlievania zvonu. Všetci sú však vítaní. Odrazu je v Košiciach toľko fanúšikov histórie a techniky, to sa ozaj tešíme,“ neskrývala jemnú iróniu Jana Ďuricová Žakarovská zo STM.

„Mami, som ako sardinka“

Ani skutočnosť, že sa odlievanie zvona kvôli menšiemu rozmeru pece riadne omeškalo, neodradila návštevníkov od nadšenia. „Mami, som tu ako sardinka,“ sťažovalo sa síce malé dievčatko pohltené davom, no všeobecne vládla dobrá nálada. Na vstup do expozície baníctva čakal aj Jaro. „Stojíme ešte len dve minútky. Neviem, či stihneme všetko, keď budú všade také dlhé rady. Počasie však vyšlo, hokej som stihol pozrieť, takže je všetko skvelé.“

„Zelená“ galéria zaujala už vstupom

Východoslovenská galéria bola rovnako netypicky plná. Napríklad na výstave Papier kole to vyzeralo ako na prímorskej promenáde. Návštevníkov očaril už samotný vstup do budovy, keď odrazu kráčali po mäkučkom zelenom „trávovom“ koberci. Najspokojnejšie však boli deti, ktoré si okrem iného mohli z papiera vyrobiť napríklad stoličku. „Nie je to ťažké. Presne vieme, ako bude stolička vyzerať. Dáme si ju do izby. Ešte sme to nikdy nerobili, ale naučíme aj rodičov,“ sľubovali desaťročný Daniel a osemročná Lily.

Atmosféra nikdy nebola lepšia

Celkovo sa účastníci, ktorí sa dajú počítať na tisícky, zhodli v jednom. Atmosféra podujatia vraj ešte nikdy nebola lepšia. Za nával mohol aj hokejový zápas, ktorí „pustil“ Košičanov do mesta až po skončení, čo spôsobilo nárazový nával. Ten však už potom neustal ani v pokročilejších nočných hodinách. Pred Miklušovou väznicou stáli ľudia aj v štyridsaťmetrovom rade. Na jeho konci sme pred jedenástou hodinou zastihli pani Annu. „Chce sa nám čakať. Tento rok som prvýkrát a som zvedavá. Snáď sa o pol hodinu dostaneme na rad. Chceme ísť aj na ďalšie miesta, uvidíme. Nevadí nám nič, sme vyzbrojené trpezlivosťou.“

Najviac atrakcií vo VSM

Medzi ôsmimi kultúrnymi „stánkami“ ponukou atrakcií hviezdilo Východoslovenské múzeum, ktoré atrakcie pripravilo v duchu osláv 140 rokov svojho založenia. Páčili sa napríklad brušné tanečnice, výroba knihy i čarodejnica. Janka sa nechala odfotiť aj s obrovským slimákom. „Takéto domáce zvieratko by som nebrala v žiadnom prípade. Nemám rada hmyz a podobné tvory. Keby to bolo chlpaté a milučké, tak áno, ale toto je slizké a nechutné,“ smiala sa spokojná návštevníčka.

Neuveriteľný nával. Ľudia pred múzeami čakali ako na „teplé rožky“.

Odlievanie zvona sa omeškalo. Ľuďom však aj tak neprekážalo čakať.

Ladné pohyby. Videli ich však len tí, ktorí sa k nim „prebojovali“ davom.

Návštevníčka Janka. Za domáce zvieratko by však slimáka nechcela.