Košických hádzanárov zomkli existenčné problémy

Najväčšia radosť. Prežívali ju z postupu do semifinále.
Najväčšia radosť. Prežívali ju z postupu do semifinále. (Autor: Veronika Janušková)
Sportnet|23. máj 2012 o 00:00

Košickí hádzanári si na cennú trofej nesiahli už štrnásť sezón, ale poctivo sa držia v špičke, ktorá si, okrem zlatej, delí zvyšné medaily.

Už šesť rokov sa v hádzanárskej extralige mužov hrá podľa prešovských nôt. A ktovie dokedy majú zeleno-bieli na majstrovskú trofej ešte „predplatné“, lebo jej prívlastok „putovná“ ich pričinením už pomaly začína strácať zmysel...

KOŠICE.

Vlani boli strieborní, teraz sú „zemiakoví“, ale to je aspoň celkom „výživná“ odmena za celoročnú námahu, lebo predpovede boli také, že sa v lige poriadne prepadnú.

Štvrté miesto však prepadák nie je, i keď počas celej sezóny nedokázali zmierniť kolísanie svojej lode (s názvom výkonnosť) na rozbúrenom mori. A najmä pri pristávacom manévri, súboji o bronz s Novými Zámkami, im už bolo poriadne zle od žalúdka.

Sebaobetovanie hráčov

„My sme chceli dať do súboja o bronzové medaily s Novými Zámkami všetko, ale je to šport, a v ňom veľa závisí aj od toho, kto si ako načasuje formu. Niekto ju má dobrú na začiatku sezóny, niekto v strede, iný zas na konci. Žiaľ, u nás absentovala práve v stretnutiach o bronz. Som však presvedčený, že výkonnostne sme porovnateľní a konkurencie schopní s Novými Zámkami. No vzhľadom na to, že nás záver sezóny nezastihol v najlepšej forme, môžeme sa v úvodzovkách tešiť zo zemiakovej medaily,“ začal od konca hrajúci prezident 1. MHK Košice Martin Farkašovský.

„Počas celej sezóny sme sa však snažili 'predať' Košice v tom najlepšom slova zmysle, a vzhľadom na podmienky v ktorých pracujeme, čo však nie je problém iba hádzanej, sme tým štvrtým miestom na Slovensku dosiahli skvelý výsledok. Potešilo ma najmä sebaobetovanie našich hráčov v najťažších chvíľach, keď prežívali existenčné starosti, lebo nemali vyplatené mzdy za určité časové obdobie, ale napriek tomu sa dokázali zomknúť, nepozerali sa iba na svoje peňaženky, odhodili tieto problémy za hlavu, a v štvrťfinálovom štvorzápase s Michalovcami dokázali vyradiť veľmi kvalitného súpera. To je jeden z faktorov, ktorý si u chlapcov veľmi vážim. Prirodzene, sú i negatívne veci, ale tie radšej nechcem rozoberať, lebo z celej sezóny si treba vziať najmä to pozitívne. I preto nebudem hodnotiť jednotlivcov, ktorý z nich sklamal či potešil, beriem ich 'individuálne', ako jeden tím, lebo hádzaná je kolektívny šport. Musím vyzdvihnúť všetkých hráčov, do jedného, že sa na to v ťažkom období, keď nedostali dva či tri mesiace výplatu, nevykašľali a obetovali sa v prospech družstva. To si u nich mimoriadne vážim.“

Môžeme si poplakať...

Problémy v interiéri košickej hádzanej však verejnosť príliš nezaujímajú, ale o hru medzi sedmičkami je v Košiciach všeobecne veľmi malý záujem.

„To je to, čo ma veľmi sklamalo, nezáujem fanúšikov o šport ako taký, nielen o hádzanú. Mrzí ma nezáujem ľudí aj sponzorov o šport, ktorý má v Košiciach 40- či 45-ročnú tradíciu, ktorý tu funguje toľko rokov. Ale to nie je iba náš problém, pociťujú to zástupcovia väčšiny športových klubov, nielen v Košiciach, ale na celom Slovensku. Fanúšikovia sa vedia zomknúť iba keď sa hrá o medaily na majstrovstvách sveta. Môžeme si poplakať, ale každý klub si to asi musí riešiť individuálne, ako pritiahnuť do hľadiska viac divákov.“

Dajú im na výber

1. MHK Košice ešte nemá vyriešenú budúcu sezónu, lebo financie a kvalita mužstva sú spojené nádoby, a klubové vedenie opäť sužuje nedostatok „kvapaliny“, aby sa v nich hladina ustálila na patričnej úrovni.

Niet peňazí na posily, a zrejme ani na udržanie opôr tímu. Keby odišiel taký Patrik Hruščák, odišla by s ním prakticky štvrtina gólov celého mužstva.

„Dnes ešte neviem, či si ho v novej sezóne budem môcť dovoliť,“ vraví prezident 1. MHK. „Máme dva týždne na to, aby bolo jasnejšie v tom, ako sa to ohľadom budúcnosti všetko vyvŕbi. Aby som na sedení s hráčmi vedel povedať, aká je situácia a filozofia klubu. Dáme im na výber, či sa rozhodnú zostať, alebo, ak niekde nájdu lepšie podmienky, odídu. Nikomu v tom nebudeme brániť, aj keď si myslím, že nebudú mať dôvod meniť klubové farby, lebo všetci vieme, aká situácia je na Slovensku. Ja môžem povedať len toľko, že sa im tu budem snažiť vytvoriť minimálne také podmienky, aké mali v tejto sezóne.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Košických hádzanárov zomkli existenčné problémy