KOŠICE. Momentálne sa džudisti pripravujú na turnaj do Pezinka, ktorý bude 15. mája.
Trénujú v radnici
Filozofia džuda je veľmi jednoduchá. Kladie dôraz na techniku a psychické schopnosti. Džudista dokáže poraziť aj podstatne silnejšieho protivníka. V priestoroch radnice Starého Mesta sa schádza okolo sto detí.
V minulom storočí patrili košickí džudisti k jedným z najlepších v celej Československej republike. O nové generácie bojových športovcov sa momentálne starajú šiesti tréneri.
Najstaršia trénerka klubu Mária Cabanová pamätá na zlaté časy košického džuda. Sama sa zúčastňuje na pravidelných stretnutiach veteránov, ktorí sú roztrúsení po celej Európe.
"Slovenské džudo nie je vo svetovom meradle vôbec zlé,“ hovorí trénerka Cabanová. „Dodo Krnáč sa na olympiáde v Aténach umiestnil na skvelom druhom mieste. I jeho úspech svedčí o tom, v akých výšinách sa tento šport na Slovensku pohybuje. S deťmi sa pracuje ťažko. Chýbajú nám najmä financie. Chlapci a dievčatá na sebe musia pracovať dňom i nocou, ak to s džudom myslia vážne.“
V Košickom kraji má džudo kvalitné zastúpenie, najväčší protivníci pochádzajú z Vranova nad Topľou a Michaloviec, kde majú aj oveľa lepšie podmienky na realizáciu. Súťaže mávajú takmer každý týždeň.
„Džudista nemá nič, má len svoje telo a svoj rozum,“ hovorí pani Cabanová. „Ešte aj kimono, ktoré má na sebe, neslúži jemu, ale jeho súperovi. Deti musia vedieť narábať s vlastným telom, rozvíjať ho a zdokonaľovať sa. Naše heslo znie: Vzájomný prospech a vzájomná úcta.“
Takýto druh športu sa ešte nikto nenaučil hrať sám. Dôležitý je protihráč. Medzi najnepríjemnejšie a zároveň najčastejšie veci v džude patria pády. Na tréningu je dobré šetriť svojho súpera. V súboji je to však o inom.
Skúsená džudistka Mária Cabanová vie, že v každom stretnutí je dôležité využiť chyby druhého. Medzi najčastejšie zranenia patria zlomeniny kľúčnych kostí.
Naučiť ich padať
Gymnastika je nevyhnutnou súčasťou džuda. Samotné súboje tvoria asi pätinu tréningovej prípravy mladých športovcov. Väčšinu času venujú pohybovým cvičeniam. Premety a roznožky by mal mať džudista v malíčku.
Úspech tkvie v hodení súpera na chrbát. Najúspešnejší hod sa nazýva ipon. Nasledujú yukon a vanzari. Medzi dovolené techniky patrí aj páka na lakeť, škrtenie a takmer polminútové držanie súpera na lopatkách. Džudista sa môže vzdať búchaním dlane o zem.