Na nedostatok známych, záľub a zážitkov sa rozhodne sťažovať nemôže. Vraví, že všetko si treba zariadiť tak, aby bol človek vždy aktívny. Popri množstve koníčkov má pani Marta aj niekoľko nezvyčajných. Vyrába šaty z obalov cukríkov, pletie košíky z reklamných letákov a kondičku si cibrí s jazerskými mažoretkami.
KOŠICE. Dohodnúť si stretnutie s energickou dámou môže byť občas problém. Aj my sme sa presvedčili, že každodenný harmonogram má pani Marta presne naplánovaný a čas je pre ňu vzácny.
"Na budúci týždeň? Tak to sa musím pozrieť, či vtedy mám voľno," zalistovala počas telefonického rozhovoru v kalendári, "Áno. Vyhovuje streda o ôsmej ráno. Potom ma čaká cvičenie s mažoretkami a poobede máme v klube babinec. Domov tak prídem až večer."
Sympatická šesťdesiatnička nám na stretnutí vysvetlila, že ako dieťa ju doma volali "herečka". "Ako malá som recitovala na rôznych predstaveniach. Vzťah k rôznym ručným prácam som zdedila po mamke, ona mala naozaj veľmi šikovné ruky."
Jablko teda nepadlo ďaleko od stromu, a tak sa v práci pani Marta venovala dizajnovaniu výkladov. To, že je talentovaná na ručné práce, prezrádzajú rôzne vlastnoručne zhotovené veci v jej byte ako vyšívané obrázky, ručne vyrábané košíky, servítkovou technikou okrášlený stôl, ktorý zdedila po mamke.
Originálne šaty
Zrejme najexotickejšia bola pre čipernú Košičanku výroba originálnych šiat. Ich jedinečnosť spočíva v materiáli, ktorý tvoria iba obaly z cukríkov.
Myšlienka začať s netradičným krajčírskym umením skrsla v hlave pre školský karneval, na ktorý sa chystala jedna z jej vnučiek.
Pani Marta nápadmi a výrobou kostýmov pomáhala dvom vnučkám od ich útleho veku. Cukríkové šaty však rozhodne patrili k jej najväčším návrhárskym úspechom. A kde sa zobral námet?
"V Rusku umožnili väzňom prejaviť tvorivé nápady, a tak vznikla zaujímava kolekcia. Mňa zaujal originálny model ušitý z cukríkových obalov. Povedala som si, že na cukríkoch si pochutí celá rodina i známi. Vďaka nim som ušila tieto šaty a vkusne som obliekla moje vnučky Patríciu a Karin na karneval."
Prvý úspech na karnevale
Prvý nezvyčajný model uzrel svetlo sveta pred siedmimi rokmi. Na karnevale sa v ňom prezentovala vnučka pani Marty.
"Všetci si ju obzerali, každý sledoval, čo to má na sebe. Pristavil sa pri nej aj riaditeľ školy a skonštatoval len, že je to neuveriteľné," smeje sa dôchodkyňa.
Na výrobu šiat potrebovala približne 1 200 obalov z cukríkov. Pri prvých musela prísť na to, akú najlepšiu techniku pri ich výrobe zvoliť.
"Prvý obal som našila na začiatok pásu z látky. Ďalšie, ktoré som prikladala, som mierne riasila. Keď som mala hotový celý pás, našila som ho priamo na oblečenie."
Nielen vnučka, ale aj ona sama sa nezvyčajným kusom odevu prezentovala. To, že práca pani Marty mala úspech, potvrdilo víťazstvo na karnevale pre dospelých, kde sa ukázala v maske "Lady cukríková." Konkurenciu oblečenú napríklad v ľudových krojoch cukríkovými šatami doslova prevalcovala.
Ženuška vie, že stále je čo doháňať. A tak sa kritickým okom pozerá na svoju prácu.
"Ak by som mala opäť šiť také šaty, už by som to robila inak. Napríklad by som ich farebne rozlíšila. Našila by som jeden pás v jednej farbe, ďalší pás by bol zase v inej a tak ďalej."
Koľko hodín reálne strávila nad šatami, nevie dôchodkyňa presne odhadnúť. "Robila som to vždy, keď som mala trochu voľna. Ušila som jeden, dva či tri pásy a potom som pokračovala o jeden či dva dni. Okrem toho som si zakaždým musela nazbierať nové cukríkové papieriky, aby som mala pripravený materiál."
So šatami sa pani Marta prezentovala aj na viacerých výstavách organizovaných v denných centrách pre dôchodcov.
Predmety z reklamných letákov
Cukríkové šaty zďaleka nie sú jedinou záľubou aktívnej Jazerčanky. Inšpiráciu nachádza v rôznych zdrojoch - u známych, v televízii a časopisoch.
Práve návšteva u ďalšej kamarátky ju priviedla k výrobe kvetináčov, košíkov a kaziet z reklamných plagátov a novín. Výrobky z papiera vyzerajú veľmi originálne a pripomínajú výrobky z prútia.
"Kamarátka mala na dverách zavesený veniec, ktorý vyrobila touto technikou. Hneď som sa jej spýtala, ako to vytvorila, nech mi okamžite povie techniku. Ešte v ten večer som si urobila podobný veniec."
Výroba originálnych kúskov je jednoduchá, ale vyžaduje si poriadnu dávku trpezlivosti. Na dlhšiu špilku si natočíte vopred vystrihnutý kúsok papiera a na konci ho prilepíte.
Špilku potom vytiahnete. Keď si vytvoríte dostatok papierových prútikov, môžete začať s pletením. Základom je nádoba alebo stojan okolo ktorého budete prúty pliesť jeden cez druhý.
Na záver ich môžete pomaľovať alebo zalakovať, aby si udržali želaný tvar. O výrobky pani Marty sa zaujímajú aj jej známy. Práve od nich dostáva objednávky, aby im svojou tvorbou skrášlila byt.
Ak sa chce niekto venovať ručným prácam ako táto energická žena, musí si naordinovať trpezlivý prístup.
"Všetko robím s láskou. A tak by k tomu mali pristupovať aj iní ľudia. Lebo len ak robíme veci s láskou, máme k nim vzťah a dokážeme si ich viac vážiť."
Myseľ dôchodkyne sa nikdy nespomalí. Teraz má v hlave ďalšiu možnosť, ako zamestnať svoje ruky.
"Uvažujem nad výrobou váz zo siloniek. Mám pripravené fľašky od acidofilného mlieka a kávy. Ostrihnem si silonku potrebnej dĺžky, namočím ju do bieleho lepidla, natiahnem na fľašku a silonku na nej tvarujem. Napokon potriem vyschnutú silonku farbami tak, aby sa pekne zliali," prezrádza výrobné tajomstvo.
Kondičku cibrí ako mažoretka
Pani Marta sa kedysi venovala vyšívaniu a háčkovaniu. Stále rada maľuje. Kondičku si vylepšuje nacvičovaním s jazerskými mažoretkami. Ako jedna z členiek sa s nimi stretáva dva razy týždenne a trénujú choreografie.
Jedenásť ženušiek zaznamenalo úspech v podobe dvoch bronzových miest v celoslovenskej súťaži, v ktorej sa reprezentovali ako jediné východniarky.
"Som hrdá na naše úspechy. Trochu ma však mrzí, že nás je len jedenásť. Pomohlo by nám, ak by nás bolo viac. Veď sa môže stať, že jedna z nás ochorie a vypadne. Potom v choreografii chýba. Týmto by som aj chcela apelovať na obyvateľky Jazera, aby sa k nám pridali."
Okrem návštev denného centra na Jazere a tiež na Juhu kladie dôraz na vzdelávanie. Teraz navštevuje v poradí ôsmu univerzitu tretieho roku.
Začala s poľnohospodárskou fakultou, na ktorú dodnes spomína najradšej. Absolvovala aj právo či psychológiu, momentálne je poslucháčkou fakulty životného prostredia. V pláne má ešte štúdium informatiky.
"Univerzitu tretieho veku navštevujem veľmi rada. Získam tam nové vedomosti aj priateľstvá. Zatiaľ mi žiaden z odborov nerobil veľký problém. Väčšinou predmet ukončíme testami, ale napríklad na psychológii som musela písať diplomovú prácu."
Dôležité je nesedieť doma
Pani Marta by mohla slúžiť ako vzor mnohým dôchodcom. Je dobrým príkladom toho, ako si možno užívať roky po aktívnom zamestnaní.
Napriek tomu ostáva skromná a nepovažuje sa za nič výnimočné. Ľuďom vo svojom veku odkazuje, aby sa neuzatvárali do seba.
"Je dôležité, aby sa stretávali s inými ľuďmi a nesedeli doma. Potom z toho majú depresie a ďalšie rôzne problémy. Často vládne mylný názor, že v Košiciach nie je veľa možností a aktivít pre starších obyvateľov. Nie je to pravda. Existuje množstvo združení, kde sa môžu realizovať, len sa musia premôcť."
Sympatická Jazerčanka rozhodne nechce zaspať na vavrínoch. Nikdy nemala pocit, že by mala zľaviť z tempa.
"Kým budem vládať a kým mi bude zdravie slúžiť, nemám dôvod prestať žiť aktívne. Zatiaľ som zdravotne v poriadku. Vždy som bola aktívna. Možno som sa ešte viac rozhýbala po manželovej náhlej smrti. Myslím, že by nebolo dobré, ak by som sa zavrela do bytu a trápila sa. Milujem život a teším sa z každého dňa. To by mala byť motivácia pre mnohých, ktorí milujú tanec, spev a hlavne pohyb. Je to úžasné, nabíja ma to energiou a chuťou do života. Veď vek je len číslo," uzatvára sympatická Košičanka, ktorá sa môže pochváliť aj tretím miestom XIII. ročníka Celoslovenských športových hier seniorov, kde súťažila s kolektívom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
