Vravela som si, čo za zúfalky to musia byť, keď si vypisujú s virtuálnymi „kámoškami“ namiesto toho, aby cinkli tej zo školy a zbehli na kávu. Neverila som, že by čo len polovica z toho, čo tam napíšu, bola pravda a uvažovala, či je väčšia hovadina hľadať cez internet frajera, alebo kámošky.

Ako to však pekne napísal pán Štepka? „Nekrič hop, kým ti nepreskočí.“ Keď som otehotnela s Ninou (4), v rámci prvomamičkovského ošiaľu som zablúdila aj na stránku určenú pre mamičky a nakukla do diskusie, ktorá mala spájať budúce mamičky s podobným termínom pôrodu. Neodolala som a poslala pár prvých ničnehovoriacich viet v štýle volám sa, som z, čakáme dievčatko.

To, o čom som sa zaprisahávala, že sa nemôže stať, sa nakoniec stalo skutočnosťou. Som účastníčkou internetovej diskusie. A keby len to. Tie baby (a ich rodiny) sú dnes našimi rodinnými kamarátmi. Minimálne raz ročne chodievame na spoločné výlety, počas roka sa individuálne stretávame, hoci náš geografický rozptyl presahuje niekoľko sto kilometrov, a aj keď to znie neuveriteľne, v mnohých veciach si pomáhame.

Dnes už preto nelámem palicu ani nad tými, čo sa mi priznajú, že cez internet hľadajú TOHO PRAVÉHO. Internet totiž nemusí byť len priestorom pre úchylov a odvrhnuté chudery. Aj keď, tak ako všade v živote, aj tu potrebuje človek istú dávku šťastia, aby natrafil na tých, čo jeho život obohatia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári