Mnohí z nás neraz začujú, ako sa Rómovia zhovárajú svojim jazykom, a nejeden z nás by aj rád vedel, o čom. Väčšina slovíčok je však pre "gadžov", čiže bielych, nezrozumiteľných. Čo sa týka zrozumiteľnosti a vzájomnej komunikácie, môže sa to veľmi rýchlo zmeniť. Nedávno uzrel svetlo sveta Rómsko-slovenský a slovensko-rómsky slovník s vyše 17-tisíc heslami. Posledné takmer tri roky na ňom intenzívne pracovali jeho dve autorky. Riaditeľka Súkromného gymnázia na Galaktickej ulici v Košiciach, exkandidátka na post prezidenta Slovenskej republiky Anna Koptová a jej dcérka Martina.
KOŠICE. Slovník pripravila a vydala nadácia Dobrá víla Kesaj z Košíc vďaka finančnej podpore Európskej komisie, ministerstva kultúry a Úradu vlády SR. Stalo sa tak v rámci projektu "Obnova európskej dimenzie rómskeho jazyka a kultúry".
Slovník je špecifický i tým, že predstavuje nielen slovnú zásobu rómskeho jazyka používaného na Slovensku a v Česku, ale i značnú časť slovnej zásoby najrozšírenejších rómskych dialektov používaných v celej Európe.
Slovník pokrstili v Košiciach kúskami "marikľe", známeho rómskeho chleba, ktorý figuruje v rómskej kuchyni už stovky rokov.
Množstvo dialektov v Európe
"Nejestvuje iba jeden rómsky jazyk, v Európe máme mnoho rómskych dialektov," vysvetľuje A. Koptová.
"Najrozšírenejšie sú asi štyri či päť, avšak ešte i v rámci jednotlivých dialektov jestvuje odlišná výslovnosť. Výnimkou nie je ani Slovensko. Napríklad, v okolí Humenného hovoria na prácu 'buti', ale na Spiši je to už 'buči'. To znamená, že spoluhlásky ako v slovenskej rómčine používané 'dž', čo je veľmi netradičné pri iných dialektoch, sa vyskytujú preto, lebo to podlieha akejsi majorizácii väčšinového jazyka. Keď napríklad v rómčine a v slovenčine máme mäkké spoluhlásky ako ď, ť, ň, ľ, tak aj rómske dialekty používané v tejto oblasti ako by sa prispôsobovali výslovnosti v slovenskom jazyku."
Ide o akúsi asimiláciu, ovplyvňovanie jedného jazyka druhým. Napríklad slovo taľiga s "ľ" tak v medzinárodnej rómčine vôbec nemusí byť. Oni to vyslovia tvrdo, taliga. To sú ale jemné nuansy, ktoré v bežnom hovorovom styku nehrajú žiadnu rolu.
"Ide tu skôr o to, že niektorá slovná zásoba sa z rómskeho jazyka stratila, zabudla, pričom vôbec nejde o nejaké archaické slová, aké používali Rómovia pred 100 či 200 rokmi. Jedno slovo, ktoré sa používa často najmä v osobnom styku je 'teta'. Na to existuje originálny pojem 'bibi'. To je slovo pôvodné, originálne, ktoré pochádza z Indie. Košickí Rómovia už ale toto slovo nepoznajú. Keď chcú povedať teta, hovoria 'nena'. A prečo? Lebo pochádza z maďarčiny a v celej tejto našej oblasti dominuje maďarčina. Kedže sa slovo 'bibi' nachádza v rozličných rómskych dialektoch, logicky z toho vychádza, že je pôvodnejšie a rómskejšie."
Tak ako aj v mnohých iných kultúrach, k najstarším formám rómskeho jazyka, ktorý sa takto šíril a uchovával ústnym podaním z generácie na generáciu, patria rozprávky, po rómsky "paramisa".
Bolo to najmä vďaka veľmi nadaným a tiež váženým "veľkým rozprávkarom" - baro paramisaris. Boli snáď v každej rómskej komunite a ich "paramisa" boli určené prevažne dospelým poslucháčom.
Tak sa pri počúvaní príbehov, v ktorých boli hlavnými postavami králi, hrdinskí Rómovia či rôzne nadprirodzené javy i bytosti, priúčali svojmu materinskému jazyku. Príbehy boli kadejaké, väčšinou odpozerané z diania v bežnom živote, vtipné i vážne.
Rómsky jazyk má aj nepriamy pád
Málokto vie, že gramatika rómskeho jazyka má mužský aj ženský rod, jednotné i množné číslo, osem pádov a jeden nepriamy pád. Tvoria sa pomocou koncoviek.
Má 11 slovných druhov, podstatné i prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice, citoslovcia.
Špecifické sú spoluhlásky: kh, ph, th, čh, ktoré sa vyslovujú s jemným prídychom. Bez neho menia spoluhlásky význam slova veľmi významne. Napríklad, "khoro" znamená džbán, ale "koro" (bez prídychu) znamená slepý.
V rómskom jazyku nie je ypsilon. Mäkké spoluhlásky (ď, ť, ň, ľ,) sa celkom bežne, na rozdiel od slovenčiny alebo češtiny píšu s mäkčeňom. Ako napríklad "romaňi čhib", čo v preklade znamená rómsky jazyk.
Asi každý, kto má v obľube clivé či naopak ohnivé rómske pesničky vie, že sú plné nádherných slovných spojení. Jedným z najznámejších je: "čumidav tro jiloro" - bozkám Tvoje srdiečko.
S rozvojom techniky a najmä príchodom takých fenoménov ako hľadanie si práce, nezamestnanosť a podobne, sa slovná zásoba postupne dopĺňa aj o takéto slovíčka. Nevyhli sa tomu ani autorky rómsko-slovenského slovníka.
"Tomu sa teda naozaj nedalo vyhnúť, pretože trend vzájomného dorozumievania sa medzi ľuďmi podlieha civilizačnému vývoju a s ním prichádzajú i takéto nové slová," potvrdzuje A. Koptová.
"Mnohé termíny pochádzajú, respektíve sú prevzaté z angličtiny, ktorej sa dnes prispôsobujeme. Ale ak by sme chceli povedať 'som nezamestnaný', toto slovné spojenie zhodou okolností v rómčine jestvuje. Nie je to teda pre nás nič nové. Hovoríme 'bi buťi kero', teda - som bez roboty."
Rómčina je ešte v plienkach
Niektorí znalci rómčiny, prípadne tí, ktorí sa za nich vydávajú, tvrdia, že rómčina má oveľa menšiu slovnú zásobu ako iné známe jazyky a preto veľa výrazov nedokážu preložiť. Preto vraj pridávajú k takým slovám koncovky ako is, es, os (politikos, lekaris).
"Je to presne tak ako v iných jazykoch na svete. Napríklad angličtina patrí do skupiny jazykov, ktoré sa historicky vyvíjali, francúzština, ktorá stojí na latinčine, tiež. Sú to jazyky, ktoré sa používali vo verbálnom i písomnom styku. Na rozdiel od rómčiny, ktorá jestvuje vo verejnom styku či médiách len asi 20 rokov. Na ňu ešte iba čaká to obdobie rozkvetu alebo nejakého pestovania, rozširovania. Je to ešte len taký plienkoidný proces. Musím však povedať, že rómčina má dostatok výrazových prostriedkov, aby dokázala preložiť akýkoľvek text. Len ten, kto to robí, musí byť dostatočne fundovaný."
Zaujímalo nás, prečo potom slová prevzaté z jazykov iných kultúr, používajú práve tie spomínané koncovky.
"To je charakteristické pre slovenskú rómčinu," vysvetlila nám A. Koptová. "Napríklad, v medzinárodnom slovníku to nie je. Keď povieme učiteľ - učitelis, doktor - doktoris, papier - papiris, vieme, že ide o slovo prevzaté zo slovenského jazyka. Mimochodom, môjho manžela veľmi zlostí, prečo práve angličtina by mala byť celosvetovým jazykom, prečo nie spevavá španielčina, ktorá by bola aj pre väčšinu Európanov určite prijateľnejšia.
O slovník je záujem
O unikátny slovník, mimochodom poriadne hrubý a ťažký, prejavilo záujem naše asi najznámejšie vydavateľstvo, IKAR. Zatiaľ dostane 400 kusov, ktoré bude distribuovať do obchodnej siete.
"Pre nás je ale veľmi dôležité, aby sa slovník dostal do škôl. V tejto chvíli by ho už mali mať asi všetky knižnice na Slovensku, poslali sme im slovníky ako dar. Vieme, že nemajú peniaze, preto. Košické knižnice ho majú už asi mesiac. Chceme, aby sa slovník dostal do všetkých základných, stredných škôl, teda všade, kde sa s rómskym jazykom narába a kde ho treba." Zvlášť na východnom Slovensku sú to celé enklávy.
"Myslím, že sa nám prihlásili nejakí učitelia, že majú o slovník záujem. Jednoduché by to bolo, keby ministerstvo školstva vydalo na tento slovník doložku a zaradili ho medzi učebnice, respektíve na internetový portál, kde by bol v elektronickej podobe. Hrozí tu síce trochu riziko kopírovania, ale nám to až tak neprekáža. Naším cieľom je, aby sa slovník dostal k čo najširšiemu publiku. Od malých detí až po učiteľov, ktorí to potrebujú."
Podľa A. Koptovej bude slovník vynikajúcou pomôckou nielen v školách, ale i pre terénnych sociálnych pracovníkov, respektíve policajtov, ktorí v rómskych osadách robia tzv. asistenčnú službu. A to nielen u nás, ale i v zahraničí.
"Keď zoberieme do úvahy odmeny a iné náležitosti spojené s vydaním slovníka, máme to už zrátané. Slovník by mal stáť medzi 40 a 50 eur, vychádza v trojtisícovom náklade. Pri tvorbe slovníka sme museli preštudovať obrovské množstvo literatúry, každým dňom jej totiž vo svete pribúda, je kvalitná, tak prečo by sme z nej nečerpali. Nie som lingvista, bolo to teda o to ťažšie."
Práve lingvisti a široké publikum by podľa A. Koptovej malo zhodnotiť, či im slovník pomohol a prospel pri práci.
"Táto spoločnosť si nechce vychovávať armádu nezamestnaných, preto sa musí začať na veci pozerať inak. Musia tu byť ľudia, ktorí ovládajú rómsky jazyk a budú nápomocní deťom v školách pri vzdelávaní. Aby sa už nikto nemohol vyhovárať na to, že on deťom nerozumie, oni nerozumejú jemu a nevie si s tým rady. Keď má nejaký učiteľ v triede 20 rómskych žiakov, ktorých má učiť, je jeho povinnosťou, aby im rozumel. Ak im podá pomocnú ruku, myslím, že ho budú počúvať a spolupracovať. Napríklad, ak na sídlisku Lunik IX nastúpi do školy 200 žiakov a 9. ročník ukončí päť či šesť, veď to je hrôza. A čo robí štát? Dáva obrovské peniaze na to, aby tie deti neprišli ani do 9. ročníka? Ide sám proti sebe."
Nuž, možno práve slovník od košických autoriek bude nápomocný k tomu, aby sa splnilo rómske: Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos - S rómčinou prejdeš celý svet.
Malý rómsky slovníček
skupáň - lakomo dženo
plodný - lačhes anel, lačhes kerel
plod - plodos
počať - knabňol, džal phari/knabňi
policajt - šinguno, phandlo, poralo, kalo, foruno
väzenie - bertena
láska - okamiten
milovať sa - tekamel
práca - buči, buťi
smrť - meriben
učiť sa - te sikhoľ
kradnúť - te čorel
dievčatá - čajoris
chlapec - o čhavo
množiť sa - te butajvel pes
sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
