Nie som síce „škrečok“, ale ťažké srdce z toho veru mám. Vždy preto rozmýšľam, ako by sa dali vynoviť, ozvláštniť či prerobiť, aby „ožili“.
Niekedy si však dávam záväzok, že sa skrátka ide vyhadzovať. Aj sa nedávno išlo, no namiesto toho, aby nám doma ubudlo, nám pribudlo. Vyhadzujúc veci do pristaveného veľkého kontajnera mi totiž do oka padol krááásny vyhodený stôl. A nemusíte byť Sibyla, aby ste zistili, že som fujazdila pre polovičku a už sme môj „poklad“ fučiac ťahali z kontajnera a teperili domov. Hanba nehanba, páči sa mi a ja ho chcem, zahlásila som presvedčivo a tak ho mám.
Bežne tak poškuľujem očkom po vyhodených nábytkoch, obieham „sekáče“ a zbožňujem sa na chalupe prehrabávať v starých veciach, ktoré by som mohla nazvláčať domov. Kde sa to vo mne vzalo, to som dlho netušila. Až donedávna.
Pri rozprávaní vtipných historiek v rámci nejakej návštevy mamka zaperlila: „A pamätáte, ako tatko pred časom našiel pri smetiakoch starú chladničku a keďže bol v mierne dobrej nálade, dotrepal ju do bytu?,“ zašveholila s úsmevom. Tatko však hrdo zahlásil: „A prečo nepovieš, že som ju aj odniesol do bazáru a zarobil šesťsto korún, čo boli vtedy slušné peniaze?“
A tak už viem, že som „tatkove“ dievčatko, zďaleka však ešte nedosahujem jeho kvality. Stôl z kontajnera som nespeňažila, len ho používam. Chce to zrejme tréning.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
