Korzár logo Korzár Košice

Vymysleli čokoládu s prísadami. Dodá energiu a posilní imunitu

Kolektív tretiakov z Gymnázia Poštová vymyslel v rámci voliteľného predmetu aplikovaná ekonómia energetickú čokoládu, ktorá sa už predáva v Belgicku.

Michal, Tereza, Juliana a Matej podnikajú už ako študenti.Michal, Tereza, Juliana a Matej podnikajú už ako študenti. (Zdroj: Veronika Janušková)

Namiesto slastí študentského života sa rozhodli podnikať. Vylepšená čokoláda dodávajúca energiu, posilňujúca imunitný systém a pôsobiaca aj ako afrodiziakum chutí skvelo. Jej vynovenie o ovocné prísady acai a goji vyslúžilo tínedžerom postup na blížiace sa celoeurópske kolo študentských firiem v Bukurešti.

V rámci celoslovenského veľtrhu študentských spoločností v Žiline získali mladí podnikatelia prvenstvo a v týchto dňoch usilovne vylepšujú posledné detaily, aby v medzinárodnej konkurencii obstáli čo najlepšie. "Súťaž pozostáva zo štyroch kategórií. Musíme napísať výročnú správu, potom nasleduje prezentácia na pódiu, prezentácia v stánkoch a rozhovor s porotou. Ak si nás budú porotcovia pamätať, bude šanca na úspech," naznačuje pedagogička Eva Vanečková.

Cesta na súťaž európskeho rozmeru však nebola jednoduchá. "Na začiatku sme hľadali rôzne produkty, ktoré by sme mohli vyrábať a mali sme milión nápadov. Niektoré boli fakt strašné hlúposti. Napríklad dáždnik až po päty, alebo horčup, čiže spojenie kečupu s horčicou. Potom sme sa však zamerali na nás, na študentov, čo nám chýba. A pri nekonečných stretnutiach sme zistili, že máme všetko okrem energie," vysvetlila nám študentka Tereza Spišáková.

Tretiaci nakoniec "skončili" pri čokoláde, ktorú chceli obohatiť niečím výnimočným. Napokon objavili brazílske ovocie acai a čínske goji. "Zistili sme, že obidve ovocia sú vyhlásené za superpotraviny, obsahujú množstvo aminokyselín, antioxidantov a stopových prvkov a majú obrovské množstvo skvelých funkcií. Na prvom mieste je energia, posilňujú však aj imunitný systém a sú to zároveň aj afrodiziaká."

Sedemnástka študentov sa v rámci voliteľného predmetu vrhla do práce a najprv skúsila osloviť mailom veľké spoločnosti vyrábajúce cukrovinky. "Buď sa nám neozvali, alebo odpísali, nech to ani neskúšame, pretože majú každý deň milión podobných návrhov. Potom som sa však naštvala, povedala som si, že nemá význam nikomu nič vypisovať, lebo aj tak nechápe, čo chceme. Rovno som zavolala a prvého českého výrobcu som si dohodla v priebehu 15 minút," vraví Tereza. Dnes už majú študenti výrobcu aj vo Švajčiarsku a tretím je výrobca čokolády z Belgicka, pôsobiaci v Košiciach. "Črtá sa nám aj spolupráca s Anglickom," teší sa Matej Šelepský.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Je bez stuženého tuku

"Naša čokoláda sa vyrába s tromi základmi - talianskym, švajčiarskym a belgickým. Každá chutí inak, no všetky sú skvelé," pochválil sa Michal Zbojovský. Predávajú sa buď vo verzii 80-gramovej tabuľkovej čokolády, alebo ako bonbóny. "Objednávky sa stále točia. Snažíme sa, aby nám to nestálo doma, lebo je to potravina. Pomerne dlho sa testovalo, lebo výrobcovia skúšali rôzne náplne. Niektoré boli také suché, že pralinka spadla," konštatuje Juliana Humeňuková.

Energie je vraj v každej čokoláde až-až. "Jedna naša pani profesorka si to veľmi chválila. Vraj potom bola celý deň akčná a aj spolužiaci vraveli, že sa cítili oveľa lepšie. A jedna naša spolužiačka, neviem čo jej napadlo, zmiešala čokoládu s kávou a nespala celú noc, takže to je odstrašujúci príklad," smeje sa Tereza.

Študenti mysleli na všetko a sú radi, že si každý príde na svoje. Belgická čokoláda je podľa ich slov najhorkejšia a švajčiarska najmenej horká. Obsah kakaa je vo všetkých približne 58 percent. Zaujímavosťou je, že ide o čokoládu bez stuženého tuku. Kúpiť si ju môžete už aj vo vybraných košických čokoládovniach.

Michal Zbojovský vraví, že keďže je na sladké, konzumuje cukrovinky v obrovskom množstve. "Našu čokoládu však zjete jednu a je vám úplne sladko. Nemám už chuť jesť ďalej, lebo som plný. Nie je však určený obmedzený počet, koľko jej môžete zjesť. Aby ste prekročili denný limit, museli by ste zjesť 12 kusov 80-gramových čokolád, čo sa nedá." V bonbónoch sa nachádza sedem percent ovocia.

Študenti venujú tejto nezvyklej aktivite nesmierne veľa času. "Niekedy to ide ozaj aj na úkor školy. Niektorí učitelia prižmúria oči, iní nie. Záleží od typu. Poobedia pred veľtrhom to bol masaker, to sme každý deň sedeli do večera do šiestej v škole, až nás už vrátnik vyháňal," smeje sa Tereza, no jedným dychom dodáva, že profesori im, samozrejme, držia palce. "Nikto z nás, našťastie, neprepadáva," obhajuje sa Michal, ktorý s "partnermi" nezabúdajú ani na také veci, akou je dizajn výrobku.

"To je stále aktuálna otázka. Treba vymyslieť niečo, aby to ľudí zaujalo a aby sa im to páčilo a pritiahlo ich to. Obal preto stále inovujeme, nie je to uzavretá kapitola a asi ani nikdy nebude. Nedávno nám prišla zásielka z Maďarska s novým dizajnom, takže po novom je celá naša čokoláda potlačená naším logom. Bielym písmom je na nej napísaný názov našej spoločnosti," chváli sa Tereza. Najbližším zámerom študentov je zrealizovať a spustiť aj internetový obchod.

SkryťVypnúť reklamu

Konkurencia je veľká

Ako sme sa dozvedeli, čokoláda sa zatiaľ predáva veľmi dobre a na sklade nestíhajú ostávať zásoby. Kvôli utŕženým peniazom sa však ešte študenti údajne nehádajú. "Zatiaľ sa ešte nehádame. Dáva nám to len skúsenosti do života, nie peniaze. A je to skúsenosť na nezaplatenie. Ešte sme len na začiatku. Musíme sa vypracovať na nejakú úroveň."

V týchto dňoch sa partia mladých nadšencov pripravuje na medzinárodnú súťaž v Bukurešti. Gymnázium Poštová sa bude v zahraničí v rámci tohto projektu prezentovať už tretí raz po sebe, čo je veľký úspech. "Vlani skončili bývalí tretiaci na 3. mieste so svojou 'kefkopastou'. Tento rok však vraj bude konkurencia opäť veľmi veľká. Dajú sa však približne určiť trendy, čo momentálne letí. Je to však, žiaľ, neporovnateľné s nami, pretože si tam decká bežne dávajú patentovať veci. Ani zďaleka sa neobmedzujú na predstavu, že niečo budú predávať v rámci školy. Sú úplne niekde inde," vraví pedagogička Eva Vanečková.

Podľa jej slov jedno obdobie "leteli" najmä ekovýrobky. "Jedna švajčiarska skupina vymyslela vázu, ktorá vyzerala ako vrecko a keď sa do toho naliala voda, chytilo to tvar vázy a naopak. Švajčiari zase vyrábali perečníky z použitých gúm a za rok si vytvorili vlastnú fabriku. Vlani vyhrali Briti, ktorí vyrábali pero, v ktorom bol parfum. Vyrábali im to však v Číne. Študenti bežne spolupracujú so zahraničnými firmami, takže konkurencia je vždy veľká."

Na Slovensku pôsobí v rámci projektu Junior Achievement okolo 120 študentských firiem. Košickí študenti zvíťazili medzi 55 kolektívmi, ktoré sa zúčastnili súťaže. "Nedá sa to však porovnať napríklad so Švédskom, kde víťaz národného kola vzišiel z tritisíc účastníkov," dodáva E. Vanečková.

SkryťVypnúť reklamu

Projekt im mení život

Študenti čokoládu vymysleli v rámci voliteľného predmetu aplikovaná ekonómia pod záštitou Junior Achievement Slovensko, n.o. Vždy ju môžu študovať aktuálni tretiaci, ktorí sa svojmu podnikaniu venujú počas celého roka. "Každý rok dostanem povedzme 20 deciek z rôznych tried a majú rok na to, aby z toho niečo vytrieskali. Závisí už len od nich, čo bude ďalej. Či si reálne otvoria živnosť a budú v tom chcieť pokračovať, ale bola by škoda zahodiť rok života," myslí si E. Vanečková.

Prezradila nám, že sa jej veľa ľudí pýta, či nechce nechať učenie a začať podnikať. "Každý by mal robiť to, pre čo má vášeň a ja ju mám pre učenie. Nemyslím si, že som typ na podnikanie. Je možno iróniou, že učím podnikať a sama nepodnikám, pozývame si však na hodiny aj veľa ľudí, ktorí reálne podnikajú," zakončuje pedagogička.

S úsmevom dodáva, že jediná skúška, ktorú na vysokej škole opakovala, bola v 5. ročníku ekonómia. "Keď som ju opakovala, tak som nad ňou plakala. A keď som potom urobila štátnicu, na ktorej bola ekonómia súčasťou, tak som si povedala, že nikdy viac. Musím však povedať, že tieto projekty a deti akoby do istej miery dávali môjmu životu zmysel. Je mi potom veľmi ľúto, že po roku odídu. Za ten čas sa k nim dostanem blízko, spoznáme sa z úplne inej stránky. Vekový rozdiel medzi nami je malý, sú to akoby moji kamaráti, ktorí mi potom takpovediac odchádzajú zo života. Keď však zase vidím, že sa im vďaka takýmto projektom mení život, stojí to za to."







Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  2. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  3. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  4. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  5. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok
  6. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna
  7. Takto bude vyzerať nové námestie na začiatku Dúbravky
  8. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  1. Chcete dokonalé zuby? Čo vám reklamy nepovedia
  2. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  3. Závod Carpathia v Prievidzi oslavuje jubileum
  4. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva?
  5. Štartuje prvý ročník Fjällräven Campfire Česko a Slovensko
  6. Katarína Brychtová: Každý nový začiatok je dobrý
  7. Šaca - centrum robotickej chirurgie na východe Slovenska
  8. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže
  1. Domácnosti pozor, od júla sa mení výpočet poplatkov za elektrinu 60 094
  2. Firmu rozbiehal po maturite. Dnes má obrat vyše pol milióna 20 118
  3. Kondičný tréner: Ubolený zo sedavého zamestnania? Toto pomôže 9 688
  4. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 8 443
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 7 842
  6. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 5 160
  7. Tieto chyby pri investovaní vám bránia zhodnotiť majetok 4 945
  8. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni 4 150
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 91 742
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 80 075
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 498
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 819
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 235
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 868
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 214
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 749
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Tomáš Csicsó: Ako Róm z juhu Slovenska som nikdy nezažil rasizmus
  2. Ivan Čáni: Rudo, prácu treba aj dokončiť a nie iba načať!
  3. Peter Franek: Čo chcú Ficovi voliči.
  4. Eva Chmelíková: Predsudky zabíjajú kultúru, iné kultúry ju obohacujú.
  5. Ján Karas: Rovnosť, ktorá sa ešte nenarodila: Neviditeľné korene spravodlivosti na Medzinárodný deň Rómov
  6. Rastislav Šenkirik: SMER - pohlavné preukazy
  7. Martina Paulenová: Dozvedeli sme sa zlú správu
  8. Ivan Mlynár: Riaditeľ SHMÚ nezabezpečil počasie podľa predstáv Tarabu, tak dostal padáka, alebo, keď lži smrdia aj z displeja počítača.
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 91 742
  2. Rado Surovka: Raši dostal padáka 80 075
  3. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 79 498
  4. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 819
  5. Miroslav Daniš: Pec nám spadla, pec nám spadla, ktože nám ju postaví 15 235
  6. Otilia Horrocks: Odporné, príšerné, drzé, nechutné 11 868
  7. Juraj Kumičák: ...radšej choďte kravy pásť... 10 214
  8. Viktor Pamula: S Ruskom na večné časy a nikdy inak 8 749
  1. INESS: Ekonomika Ruska a tri vojnové roky
  2. Věra Tepličková: Býky za vlasť padajú, gule nám tu chýbajú
  3. Radko Mačuha: Slavín nieje Slovenská socha Slobody.
  4. Tupou Ceruzou: Businessman
  5. Marcel Rebro: Rusi bombardujú energetickú infraštruktúru, Slováci elektrifikujú ukrajinské zákopy
  6. Radko Mačuha: Fico a Neveriaci Tomáš.
  7. Jiří Ščobák: Investovanie vs. hazard: Aké hry hráme? Kedy hazardujeme, namiesto toho, aby sme investovali?
  8. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu