Jána Mathého prišli vyprevadiť aj kolegovia-výtvarníci

Posledné zbohom prišli dať v sobotu majstrovi sochárovi Jánovi Mathému desiatky blízkych a priateľov.

Rozlúčka s „hľadačom dobra“ sa konala v kostole Kráľovnej pokoja na Ulici Milosrdenstva a na Verejnom cintoríne v Košiciach. Rozlúčkové stretnutie s autorom diel, ktoré mlčky hovoria o jeho veľkej duši, bolo plné vďaky za talent, o ktorý sa celý život delil.

KOŠICE. Jeden z najvýznamnejších slovenských sochárov „odišiel“ v utorok nadránom. Najbližší štvrtok by oslávil deväťdesiatku.

Košičanom ho však budú denne pripomínať diela, ktoré sa už stali neodmysliteľnou súčasťou každodenného života.

Celé sobotné stretnutie pozostalých sa nieslo v duchu motta, ktoré pre jeho monografiu vytvorila umelcova manželka. Ján Mathé – Hľadač dobra. Prítomní si naňho zaspomínali ako na človeka s obrovským talentom, ktorý bol navyše nesmierne pracovitý a ukážkovo charakterný. Medzi smútiacimi bolo aj množstvo výtvarníkov, ktorí prišli vzdať hold svojmu kolegovi. Jedným z nich bol aj majster sochár Ján Račko.

„Nesmierne si ho vážim. Bol to báječný človek. Bol prvým, kto zistil, že mám talent a nasmeroval ma na socharinu. Pod jeho vedením som vytvoril prvý portrét v živote a potom aj menšie plastiky. Osobnostne to bol obrovský človek, a to po každej stránke. Disponoval skvelým charakterom. Vážim si ho, bol to vzácny muž, ktorý sa venoval aj mladým a ja osobne mu vďačím za veľa,“ povedal významný sochár.

Medzi prítomnými nechýbali napríklad výtvarník Attila Duncsák, muzikant Marián Čekovský, výtvarníčka Adriana Andrejková Szekeressová, reštaurátorka Mária Spoločníková, kunsthistorik Gabriel Kládek či bývalý primátor mesta Košice František Knapík.

S tvorbou Jána Mathého sa Košičania každodenne môžu stretnúť pri prechádzke mestom. Ide napríklad o Fontánu na Námestí nádeje na Sídlisku Mier, Múzy umenia nad vchodom do Domu umenia, plastiku Sám v areáli krematória, bronzovú plastiku Rodina III, ktorá tvorí súčasť fontány na Luniku I a mnohé ďalšie.