V hľadisku sa našlo pár voľných stoličiek, no na skvelej atmosfére to vystúpeniu neubralo.
KOŠICE. Mišík sa do povedomia zapísal už v 60. rokoch a stále patrí k stáliciam. Zostava sprievodnej kapely nesklamala a pripravila fanúšikom zážitok, na aký sa oplatilo čakať 11 rokov. Pre mnohých išlo o prvý kontakt s touto legendou.
„Koncertujem rád, no už mi nesedia presuny medzi mestami. Aj to je príčina, prečo sme tu naposledy hrali dosť dávno. Navyše nám pribudli šediny,“ zažartoval si Mišík. Do klubu si našli cestu nielen pamätníci, ale i mladšie ročníky.
Vláďa to len kvituje. „Mám pocit, že vo všeobecnosti navštevujú naše koncerty prevažne mladí. Netuším, odkiaľ sa o tejto muzike dozvedeli, pretože nás žiadne rádio okrem Beatu nehrá, no máme z toho radosť.“
A kapela povesti nezostala nič dlžná, publikum ocenilo zohranosť celku i mandolínovú virtuozitu hosťa Radima Zenkla, ktorého ETC zvábili až z USA. Na pódium si priniesol i fujaru.
„Brať ju sem je podobné noseniu dreva do lesa, no bol som zvedavý, ako sa mi na nej bude hrať na Slovensku.“
V rocku sa hranice nekladú
Druhá časť vystúpenia sa niesla v troch žánrových rovinách. Tvrdé rockové kusy striedali upokojujúce bluesovky či pohodové balady, no nešetrilo sa ani skočnými folkrockovými skladbami.
Hlavný hrdina spieval s nasadením, takže vzhľadom na vek si musel pravidelne v zákulisí dopĺňať zásoby tekutín a ošetrovať hlasivky. Aj bez neho to kapele išlo znamenite.
Hlboký nádych nostalgie privanula spomienka na Blue Effect a ich Sluneční hrob, nechýbali hity Byl jsem dobrej, Když se kouří konopí či Vabank a kapela nezabudla pripomenúť poslednú štúdiovku Ztracený podzim.
Po prvom prídavku však bolo jasné, že publikum bez Stříhali dohola malého chlapečka neodíde. Uvedomili si to i Česi a legendárna skladba sa postarala o dôstojný záver vystúpenia, ktorým si rockeri splnili ďalší sen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári