Aj v Košiciach sa môžeme hrdiť striebornou medailou zo šampionátu v Helsinkách. Jej majiteľom je doktor Jozef Kubašovský, ktorý pracuje v 1. súkromnej nemocnici Košice-Šaca. Z obrovského úspechu slovenských hokejistov sa tešil na hokejovej lavičke ako ich lekár.

KOŠICE. Realizačný tím poznal Dr. Kubašovského z jeho pôsobenia v mládežníckých reprezentáciách. Dobré meno si urobil aj vlani počas hokejového šampionátu na Slovensku, kedy v Košiciach zabezpečoval zdravotnú starostlivosť pre všetky mužstvá, ktoré tu odohrali zápasy.

"Prišla ponuka od slovenskej hokejovej federácie a ja som dlho nepremýšľal, rozhodol som sa ju prijať. Možno zavážilo aj to, že som sa s takmer všetkými hokejistami, ktorí sa šampionátu zúčastnili, poznal. Okrem toho sa starám o hokejistov v HC Košice a som reprezentačným lekárom mládeže. V podstate som vždy bol v centre hokejového diania."

Dr. Jozef Kubašovský pracoval od roku 1984 na Klinike úrazovej chirurgie FN LP v Košiciach a teraz 5 rokov pôsobí na Ortopedickom oddelení l. súkromnej nemocnice v Šaci. Š

pecializuje sa na artroskopiu kĺbov a má aj atestáciu z úrazovej chirurgie. Kto by si myslel, že počas šampionátu sedel s vyloženými nohami a sledoval úspechy mužstva, je na omyle.

V porovnaní so zoznamom členov výprav z iných krajín je zrejmé, že niektoré prišli v hojnejšom počte.

Napríklad o Čechov sa starali traja lekári - ortopéd, rehabilitačný a telovýchovný lekár. Dr. Kubašovský starostlivosť o strieborných chlapcov musel zvládnúť sám.

Práce mal vyše hlavy

Vzhľadom na množstvo úrazov našich hokejistov počas zápasov, nemal núdzu o prácu.

"Pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bolo zranení viac ako počas piatich predchádzajúcich šampionátov."

Domov museli pre dislokovanú zlomeninú piatej záprstnej kosti cestovať Marcel Hossa a Dominik Graňák. Oboch mali po prevoze zo športovej haly do fakultnej nemocnice v Helsinkách operovať, ale nestalo sa tak.

"Špecialista, ktorý tiež zabezpečoval zdravotnú starostlivosť počas šampionátu, odmietol prísť do práce v nočných hodinách. Preto som obom zasadroval ruku sám a museli letieť do Bratislavy, kde podstúpili operáciu."

Hrozivo vyzeral tvrdý zásah Kanaďana proti Jurajovi Mikúšovi, ktorý sa len horko-ťažko odvliekol z ľadu do kabíny.

Dr. Kubašovský vysvetľuje, že krvná podliatina na stehne bola vážna a hrozilo, že "zatlačí" na nervovo-cievne štruktúry. Potom by bola nutná operácia na uvoľnenie tlaku-dekompresia oblasti stehna.

Aby sa J. Mikúš zákroku vyhol, trávil lekár pri hokejistovom lôžku celú noc. Podával mu obklady, naordinoval podpornú liečbu. Jeho starostlivosť pomohla a po kontrolnom MRI vyšetrení Juraj mohol nastúpiť na ďalší zápas s Čechmi po výhre nad Kanadou.

Lekár zašíval počas zápasu s Kanadou aj tržnú ranu na predkolení Ivanovi Barankovi v lokálnej anestézii, obranca potom stretnutie odohral do konca.

Silný otras po náraze zažil napríklad Tomáš Starosta, vyšetrenie na magnetickej rezonancii však dopadlo dobre.

"Záleží na subjektívnom pocite hokejistov. Ak majú pocit, že hrať môžu a vyšetrením je vylúčené ďalšie možné poškodenie, nie je dôvod, prečo by na ľad nemohli ísť. Moja skúsenosť z majstrovstiev je, že hráči chcú veľmi hrať, nesimulujú, práve naopak disimulujú, teda ak aj majú zdravotné problémy, nechcú o nich rozprávať, ani sa na nich nesťažujú."

Riešili aj prechladenia

Viacerým hokejistom mierne uškodila chladnejšia severská klíma a všadeprítomná klimatizácia a dostali nádchu. Úlohou lekára bolo sprevádzať ich na všetky vyšetrenia, po zápase s nimi chodiť na dopingovú kontrolu.

Po príchode na hotel ho už pred izbou hráči čakali a žiadali, aby im ošetril pomliaždeniny a rany, dal im lieky, kvapky prípadne tabletky na spanie, ktoré zaručovali nerušený spánok pred ďalším ťažkým zápasom.

Kolotoč úloh a povinností znamenal pre Kubašovského nepretržitú 24-hodinovú službu.

Okrem zdravotného stavu zodpovedal doktor za životosprávu hokejistov a ich zdravotnú prípravu. Pred príchodom na hotel mohol pripomienkovať zostavený jedálny lístok.

„Ako jediní z troch ubytovaných mužstiev sme požiadali o menšie zmeny. Naši hráči chceli mať pred zápasom dobrý vývar a kuracie mäso na 'prírodno'. Napokon to vedenie hotela akceptovalo, okrem iného ponúkali aj ryby, vývar, ale tiež ich tradičné krémové polievky."

Tri či štyri hodiny pred zápasom by hokejisti nemali nič jesť. Ak mali odohrať zápas okolo obeda, museli sa dostatočne posilniť ráno.

"Hokejisti majú rôzne zvyky, niekto si dáva zlúčené raňajky s obedom tzv. brunch (spojenie dvoch anglických slov breakfast - raňajky a lunch - obed), iní zase uprednostňujú klasické raňajky a zákusok."

Medializovaná bola tiež informácia, že si naši chlapci dopriali na obed fašírku. Reprezentačný lekár sa nad tým len pousmeje a poukazuje na fakt, že si na nej pochutili pred zápasom s USA, ktorý bol prvý víťazný zápas na šampionáte.

Tréner Vladimír Vůjtek v jednom z rozhovorov prezradil, že po zápase s Kanadou dovolil svojim zverencom vypiť si jedno pivo. Doktor nevie, či túto možnosť hráči využili, pretože v tom čase s nimi nebol.

"Určite si všetci pivo nedali, poniektorí možno jedno malé alebo nealkoholické. Sú to dospelí ľudia a zároveň ohromní profesionáli. Počas majstrovstiev sa maximálne sústredia a nedovolia si vypadnúť z režimu."

Pôsobia ako zohratý tím

V reprezentačnom tíme boli dvaja maséri a jeden fyzioterapeut, ktorí na vyčlenenej izbe hokejistov masírovali a robili s nimi rehabilitačné cvičenia. Jednotliví hráči si sami zvolili, ako sa pred zápasom pripravia.

Jedni vyžadovali relaxačnú masáž, ďalší zase fyzikálnu liečbu ako napríklad elektrostimuláciu. V rámci individuálnej prípravy si každý vybral vlastný spôsob.

"Je to skôr o rituáli, niektorí z nich sa rozcvičovali hraním futbalu, iní sa zase naťahovali len v kabíne. Každý z nich má iný spôsob a rozhoduje sa podľa toho, čomu verí." Hráčsku stratégiu si spolu s trénermi pripravovali ešte na hoteli.

Košický lekár nešiel do Helsínk medzi neznámych ľudí. Už pred majstrovstvami dobre poznal väčšinu mužstva i momentálne takmer národného hrdinu trénera Vůjteka.

"Hokejistov som poznal zo slovenskej extraligy a z juniorských reprezentačných mužstiev. Vtedy boli Branko Radivojevič, Milan Bartovič, Andrej Sekera a Peter Hamerlík ešte mladí chlapci. S trénerom som sa zoznámil ešte v roku 1993, kedy som zastupoval vtedajšieho lekára reprezentácie Československa do 20 rokov doktora Klímu na sústredení v Taliansku. Prešlo 20 rokov a opäť sme sa stretli v príprave na tohtoročný šampionát. Ja som mu vykal a on mi hneď povedal,že si my dvaja tykáme, pretože ja som doktor Jožko z Košíc. Potešilo ma, že si ma pamätal. Pán Vůjtek je veľmi slušný a vyrovnaný človek. Veril, že mužstvo bude hrať dobre, ale zveril sa mi, že by nikdy nebol povedal, ako ďaleko to dotiahneme."

Ak sa doktora niekto opýta, aká vládla po jednotlivých víťazstvách atmosféra v kabíne, s istotou nedokáže všetky emócie popísať. Dôvodom je, že pred, počas aj po zápase je skôr ako na výsledok sústredený na hráčov.

"Keď je akcia, nesledujem, či padol gól alebo nie. Skôr sa zameriavam na to, či pri náraze hráča na mantinel nemohlo dôjsť k závažnému poraneniu, pretože potom musím vybehnúť na ľadovú plochu. Možno sa potom ľuďom zdám vážny, ale naozaj sa musím venovať práci, kvôli ktorej na šampionáte som. Nie som na výlete, preto nemôžem urobiť žiadnu chybu."

Vychutnal si triumfálne oslavy

Po príchode do Bratislavy si však už Dr. Kubašovský vychutnával priazeň fanúšikov spolu s ostatnými členmi tímu.

"O šiestej som mal letieť z Bratislavy do Košíc, ale ešte o štvrtej som sedel v autobuse, ktorý nás viezol po Bratislave. Letenka mi, samozrejme, prepadla. Prijatie v hlavnom meste sa mi však veľmi páčilo. Ľudia sa úprimne tešili a radovali sa spolu s nami. Po všetkých negatívach, ktoré vidia v spoločnosti a v médiách pre nich prišla pozitívna správa a ja som rád, že som bol súčasťou tohto úspechu," vraví lekár, ktorý bude zrejme budúci rok opäť reprezentovať naše mesto a zostane súčasťou slovenského hokejového tímu.

Dovtedy bude zrejme musieť splatiť svoj dlh voči útočníkovi Liborovi Hudáčkovi, ktorý mu vyrúbil pokutu 500 eur, pretože ho pred hokejovou halou raz muselo celé mužstvo čakať v autobuse.

Útočník totiž v jednom z rozhovorov spomenul, že jeho hlavná funkcia bolo vždy spočítať, či sú všetci. A keďže museli na doktora čakať, rozhodol sa ho za to sankcionovať. "Tu pán doktor nám ešte dlží 500 eur," povedal.

Lekár na L. Hudáčka prezrádza, že bol počas šampionátu hlavným zabávačom. Vraj neostal nič dlžný ani ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi, ktorý meškal na slávnostné prijatie reprezentačného tímu na úrade vlády.

"Jeho ospravedlnenie prijal, ale povedal mu, že aj tak bude musieť zaplatiť," dodáva so smiechom lekár.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári