Mladý Piešťanec Filip Drahovský, ktorého môžu Košičania z času na čas stretávať na Hlavnej ulici, si vybral celkom inú cestu. Od malička inklinoval k mníchom a kam sa pohol, náhodne stretával členov Hare Krišna. A práve toto je jeho životná filozofia i život samotný.

KOŠICE. Filip svoje civilné meno používa len málo. Používa iné, ktoré dostal od svojho duchovného učiteľa. Volá sa teda Gaura Kesava das.

„O duchovný život sa vážnejšie zaujímam posledných osem rokov. Žijem v chráme, chrámovým životom. Predtým som niekoľko rokov cestoval po Európe a 'náhodne' som sa vždy stretol s hnutím Hare Krišna. Snažil som sa zistiť, o čom to je." Na základe zistení a sympatií sa k tomuto hnutiu pridal.

Mladého Piešťanca odmalička priťahovali mnísi a svet okolo nich. Vždy sa mu páčilo, keď v televízii ukazovali budhistických či iných mníchov.

„Priťahovali ma aj himalájski jogíni. Každý má niečo, k čomu ho tak srdcom veľmi ťahá. Niekto je priťahovaný k športu, iný k literatúre. Mňa takto priťahovala India a kultúra s ňou spojená."

Roky to však ostávalo v tejto rovine. Až prišla stredná škola, ktoré ho zaujímala stále menej.

„Študoval som hotelovú akadémiu. Počas štúdia som sa zaujímal o Indiu, zaujímalo ma duchovné poznanie. Bol som niekoľkokrát v Londýne i v Amsterdame. Vždy som nejakým štastím stretol členov medzinárodnej spoločnosti pre vedomie Krišnu. Stretával som ich, keď spievali v uliciach, či pri iných príležitostiach."

Zlom prišiel vo Viedni

Po skončení školy pokračoval v cestovaní. Vo Viedni opäť stretol členov Hare Krišna.

"Každý človek má v živote určité obdobia, na základe ktorých sa pýta 'Prečo?' To bolo jedno z tých období. Pamätám si, ako som kráčal po viedenskej ulici a zbadal malý obchodík. Vo výklade bol obrovský obraz Bhagavad Gítá, čo je hlavné dielo starej indickej literatúry. Pritiahlo ma to. Obchodík patril k oddaným Hare Krišna. Hrali tam na bubnoch a spievali, prezentovali poznanie a na koniec rozdávali úžasné vegetariánske jedlo."

Vtedy Filip akoby pochopil, že je tých náhod v jeho živote dosť a dal sa s jedným z členov hnutia do reči. Ten mu ponúkol, aby šiel s nimi do chrámu a tam s nimi istý čas pobudol.

„Žil som s nimi napokon asi pol roka. Po návrate na Slovensko, asi tak pred ôsmimi rokmi, som sa rozhodol žiť s mníchmi v chráme Hare Krišna v Bratislave. Chrám znamená miesto, kde žijú osoby, ktoré sa zaujímajú o láskyplnú službu Bohu."

V tomto chráme žil Filip asi štyri roky, od roku 2004 asi do roku 2008. V ranných hodinách sa venoval, laicky povedané, meditácii na ruženci.

To znamená, že recitoval mantru: Hare Krišna Hare Krišna Krišna Krišna Hare Hare Hare Rama Hare Rama Rama Rama Hare Hare.

„Je to spomínanie na Najvyššieho Pána. Táto mantra spôsobuje, že sa naše srdce očisťuje. Potom sme mávali prednášku zo starých védskych textov. Podstatou poznania je láskyplný vzťah s Krišnom. Učíme sa v ňom o tom, ako môžeme Boha tešiť, čo môžeme pre neho spraviť my a nie si stále od neho niečo pýtať." To je podľa Filipa skutočný význam náboženstva.

Prechodný domov v Abranovciach

Z Bratislavy sa Filip v roku 2008 presunul na podobnú farmu v Abranovciach pri Prešove. „Som často na cestách, preto je aj ťažké povedať, že žijem na jednom mieste. Teraz žijem určité obdobie tak, že sa vraciam k Prešovu."

Tam žije podobným spôsobom života ako v Bratislave. Keď cestuje, je jeho dočasným „domovom" obytné auto.

"Každý má svoju povahu, ktorou sa snaží zamestnať," pokračuje mladík. "Niekoho povahou je štúdium, iný má manažérske vlastnosti, takže si plní tento druh povinností. Ja osobne sa venujem prezentácii poznania, distribúcii kníh. Cestujem po Slovensku a prezentujem knihy, ktoré hovoria o tejto duchovnej kultúre."

Niektorí ľudia na farme v Abranovciach ostávajú a venujú sa jednoduchému spôsobu života. „Pestujú obilie, zeleninu, žijú čistým spôsobom života. Niekto má rád varenie, tak varí pre ostatných. Sme vegetariáni. Jeme to, čo si sami vypestujeme, ale občas zájdeme aj do Tesca," odpovedá so smiechom.

„Ja som vegetarián asi od 16 rokov, teraz mám 30. Rezne mi nechýbajú. Ani najmenej."

V tomto spoločenstve žijú muži, ženy aj deti. „Máme model klasického védskeho života. V chráme žijú osoby, ktoré sa venujú štúdiu ako ja. Okolo chrámu žijú rodiny. Každý deň prichádzajú, aby získali poznanie. Potom si robia svoje domáce povinnosti. Tento život nie je založený na prílišnom odriekaní, ale na vyššej duchovnej chuti." Prvý stav je študent (brahmacari), druhý stav je rodinný život (grihasta).

"Po tom, ako deti získajú vzdelanie a dospejú, rodičia môžu prijať další životný stav (vanaprasta), to znamená vzdialenie od rodinných povinností za účelom spoločnej hlbokej duchovnej realizácie. Posledný stav sa nazýva sanyas, keď sa manželka vracia k ostatným rodinným príslušníkom a muž prijíma život plne v závislosti od Boha. Cestuje s minimálnym vlastníctvom a ospevuje slávu Najvyššieho Pána po celom svete."

Reakcie ľudí sú rôzne

Filipa môžu ľudia často vidieť na Hlavnej ponúkať knihy k "jeho" duchovnému smeru.

„Stretávam sa s rôznymi reakciami a mám veľa zážitkov. V Košiciach je veľa ľudí, ktorí sa zaujímajú o duchovnú kultúru. Najkrajšia reakcia je, keď sa niekto zaujíma o hĺbku života a hľadá. Pre mňa je najväčšia radosť, ked vidím, ako sa život ľudí na duchovnej úrovni mení."

Pri Filipovi sa však nepristavujú iba „hľadači." Aj zvedavci a deti. „Tie sú veľmi úprimné. Väčšinou sa usmievajú a spievajú s nami. Samozrejme sú aj nepríjemné reakcie. Nerád by som však o nich hovoril. Bežná skúsenosť je, že sa ľudia usmievajú, zdravia nás, keď ideme po Hlavnej, pridajú sa k nám. Myslím, že hlavne tu sú už na nás ľudia zvyknutí, sme ako súčasť košickej kultúry," smeje sa.

Filip mal ešte počas strednej školy priateľku. Tá však nebola až tak duchovne založená, preto nerozumela jeho záujmu o duchovný svet a hnutie Hare Krišna. Ich cesty sa skoro rozišli. A čo na to rodičia?

„Mamka veľa cestuje po svete. Nikdy nemala problém s rôznymi duchovnými kultúrami či smermi. Vždy sa nad tým usmievala, keď stretla napríklad v Londýne mníchov Hare Krišna. Sú radostní a spievajú. Vždy ma teda podporovala. S otcom sme nežili, nemám ani súrodencov."

A čo kamaráti a spolužiaci? Keď sa človek pripojí ku kresťanom, až tak to na ňom nevidieť. Členovia hnutia Hare Krišna sú však ľahko rozpoznateľní, vďaka rozviatemu oranžovému oblečeniu, spevu a bubnom.

„Veľa mojich kamarátov sa zaujímalo o podobné veci. Je to prirodzené. Každý človek vyhľadáva spoločnosť ľudí, ktorí majú podobné myslenie. Spolužiaci to nikdy nechápali. Všetci máme určitú náklonnosť v našom srdci. Vyplýva to prirodzene z našich činností v minulosti. Táto védska kultúra hovorí o tom, že duša žije večne a v tomto hmotnom svete získavame jedno telo za druhým. Celá naša povaha, náklonnosť k určitým veciam a záľuby, ktoré máme, sú založené na tom, ako sme jednali v minulosti, v minulých životoch."

Vybral si na základe úprimnosti

V dnešnej dobe je veľa hnutí a duchovných smerov, až má človek občas pocit, že je to ako výklad v obchode, z ktorého si môže vyberať. Na základe čoho si Filip vybral práve toto?

„Na základe úprimnosti. Oddaní z Hare Krišna sú veľmi úprimní a snažia sa pracovať na duchovnom živote. Dodnes niekedy premýšľam, prečo je výhoda žiť v tomto druhu spoločnosti. Človek prechádza po ulici v oranžovom oblečení a vzadu na hlave mu trčí taká anténa z vlasov. Ľudia si môžu povedať, že je to zvláštne, alebo že tí ľudia sú asi z nejakého iného vesmíru. Premýšľam nad tým, ale nemám žiadne pochybnosti, že je to spoločnosť ľudí, ktorá sa naozaj snaží zmeniť srdce. Nikde inde som to nenašiel. Ľudia sú tak silno pripútaní k tomuto materialistickému životu, že zabúdajú na ostatných aj sami na seba. Nemyslia na to, ako uspokojiť svoje duchovné potreby."

Vizuálna stránka, teda ich oblečenie a celkový výzor, nie je podľa Gauru nevyhnutná. Znakom jeho oblečenia je to, že sa snaží ukázať spoločnosti, že zanecháva materialistický a chce prijať duchovný spôsob života.

„Védska kultúra je úžasná v tom, že na prvý pohľad môže 'cudzí' človek hneď vidieť, v akom som spoločenskom stave. Napríklad každá vydatá žena v Indii má bodku na čele. Ak niekto v Indii vidí osobu podobnú mne, v oranžovom oblečení, hneď vie, že to je brahmacari – študent. Človek, ktorý študuje duchovné poznanie, ktorý sa v tomto období života úplne odovzdáva tomuto štúdiu."

V súčasnosti teda žije Filip – Gaura na farme pri Prešove životom študenta. Priateľku nemá, ale ako hovorí, raz možno opustí stav študent a prijme stav - rodinný život.

„V budúcnosti by som sa chcel venovať duchovným praktikám. Moja veľká túžba je ďalej cestovať po Indii a spoznávať tam staré chrámy a duchovný život. Okrem toho sa snažiť pomáhať ľuďom a zoznamovať ich s týmto starým védskym poznaním. To je moja túžba do budúcnosti, naučiť sa niečo a potom to odovzdávať ostatným."

Gaura nám samozrejme porozprával aj o svojich cestách do Indie. Ale o tom už niekedy nabudúce.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári