Korzár logo Korzár Košice

Turecký študent tvrdí, že na slovenských školách je lepší prístup

Štúdium v Košiciach na Stavebnej fakulte Technickej univerzity si jeden rok vyskúšal aj mladý Kurd z Turecka, Erkan Yuce.

Grilovačka pred internátom. Erkan (vľavo) s priateľmi.Grilovačka pred internátom. Erkan (vľavo) s priateľmi. (Zdroj: archív)

Košice sa pomaly, ale isto stávajú obľúbeným miestom vysokoškolákov zo zahraničia. Mnohí z nich takto spoznávajú krajinu, o ktorej dovtedy len matne počuli z médií. Štúdium v Košiciach na Stavebnej fakulte Technickej univerzity si jeden rok vyskúšal aj mladý Kurd z Turecka, Erkan Yuce (22). Vďaka prístupu ľudí, ale aj systému vyučovania by sa do metropoly východu ešte rád vrátil.

Erkan, podobne ako väčšina študentov, sa o možnostiach štúdia v zahraničí informoval na svojej materskej univerzite. Odpoveďou mu boli dve možnosti - Grécko a Slovensko.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomu preňho rozhodovanie nebolo až takým tvrdým orieškom. "Všade sa hovorí, že Grécko je na tom veľmi zle. Tak som ho hneď vylúčil a ostalo mi iba Slovensko," smeje sa Turek.

"Chcel som si vyskúšať štúdium v Európe, lebo doma nemám až také možnosti a take profesionálne technológie. Som stavbár, takže ma zaujímali aj iné druhy stavieb ako u nás. O Slovensku som vedel iba to, že ste boli predtým Československo a potom ste sa rozdelili. Ale nič viac."

Mladík mal šťastie, že študijný pobyt v Košiciach univerzita odobrila aj jeho kamarátovi a spolužiakovi zo Sirnak Univerzity v Turecku.

Do metropoly východu teda pricestovali dvaja, zo začiatku rovnako bezradní. Vedeli sa dohovoriť totiž iba po turecky.

"Keď sme obaja vystúpili na železničnej stanici, nevedeli sme, čo máme robiť. Nedomysleli sme to, aj keď sme vedeli, že po turecky sa tu asi nedohovoríme. Mali sme na papieri napísanú adresu internátu na Jedlíkovej, kam sme sa potrebovali dostať. Našťastie sa nám to podarilo. Rovnaký problém bol potom dostať sa na univerzitu. Autobusom sme sa doviezli do centra mesta, doteraz neviem, kde. Nejak sme sa dostali zase ku stanici a tam sme natrafili na ženu, ktorá síce nevedela po anglicky, ale chcela nám pomôcť. Rukami-nohami a posunkami nám ukázala ako sa dostať do školy. Potom sme sa pomaly zorientovali."

SkryťVypnúť reklamu

Štúdium na Slovensku je vraj ľahké vďaka prístupu

Počiatočné nepríjemnosti im vynahradili nové zážitky na univerzite. Erkan tvrdí, že štúdium v Turecku bolo oveľa ťažšie.

"Tu je to ľahké. Ale nie preto, žeby bolo ľahšie učivo, ale preto, že prístup učiteľov je lepší. Napríklad doma, keď som dostal z písomky 70 bodov zo 100, nemohol som prísť za profesorom a spýtať sa ho, prečo mám len toľko bodov a kde som urobil chybu. Jednoducho som tie body nezískal a nikto sa so mnou nebavil. Tu je to iné. Na TU v Košiciach môžem prísť kedykoľvek za vyučujúcim a on mi vysvetlí, kde som čo urobil zle a ako som to mal urobiť správne. To mi veľmi pomáha. Taktiež môžem kedykoľvek prísť za pofesorom do kanelárie a len tak sa s ním porozprávať, čo som predtým nepoznal," vysvetľuje Erkan, prečo to so školstvom na Slovensku podľa neho nie je až take zlé.

A ako vlastne študuje, keď ovláda iba materinský jazyk? "Tým, že sme sa po anglicky rozprávali v škole a na chodbách na internáte s ostatnými zahraničnými študentmi. Chodil som aj na hodiny angličtiny."

SkryťVypnúť reklamu

Erkan je Kurd a aj tomu pripisuje schopnosť tak rýchlo sa naučiť cudzí jazyk. "My Kurdi máme v hrdle niečo také, čo nám pomáha ľahko sa naučiť hovoriť aj inou rečou. Napríklad Turci to nemajú, takže im by to išlo ťažšie."

Erkan pochytil už aj čo-to zo slovenčiny. Vie sa slušne pozdraviť, povedať "dobre" a "ty si pekný, ty si pekná". Priznáva, že keby vedel viac, žilo by sa mu v Košiciach jednoduchšie.

"Keď si potrebujem ísť niečo vybaviť na políciu s pasom alebo vízami, je to hrozné. Pracovníci tam nehovoria po anglicky. Podľa mňa by mali. Keď už ja som sa naučil za pár mesiacov...

Slovenky sú druhé najkrajšie

Na druhej strane zas prvá vec, ktorá mu u nás udrela do očí, bola priateľskosť cudzích ľudí.

"Keď niečo potrebujem alebo si neviem rady, pokojne sa môžem opýtať a vždy sa nájde niekto, kto mi pomôže. Je to preto, že vyzerám ako turista, ale aj preto, že som študent. Mám veľa zliav, možností, kam ísť a čo robiť napríklad aj zadarmo."

Okrem rodiny, ktorej chýba, za ním doma smúti aj jeho priateľka, s ktorou sú spolu už tri roky.

"Nebola veľmi nadšená, že sem idem. Zdá sa jej to ako dlhá doba. Ale vysvetlil som jej, že musím ísť a skúsiť to."

Dostal ale ultimátum - buď na ňu bude verne čakať alebo si tu niekoho nájde a v tom prípade ho turecká priateľka opustí.

"Som jej stále verný. Keď ukončím štúdiá, možno sa s ňou aj ožením. No ešte musím vyriešiť jeden problém a to ten, že nemám rád jej rodinu. No ak by ma nechala, vrátim sa na Slovensko a ožením sa tu," smeje sa mladý študent. Vybrať spomedzi našich dievčat by si určite vedel.

"Slovenky sú veľmi pekné baby. Ony si myslia, že sú najkrajšie, ale niekde som čítal, že druhé najkrajšie. Že nejaká škandinávska krajina je ešte nad vami. Ale aj tak ste na tom veľmi dobre."

Na Košičankách si všimol ich bezprostrednosť. "Jedna ma požiadala, či jej nepomôžem vybaviť dovolenku v Antalyi. A pomohol som, prečo nie. Antalya je moje najobľúbenejšie turistické mesto. Čo je ale na reakciách ľudí smutné, sú ich predsudky. Keď poviem, že som z Turecka, niektoré dievčatá sa ma automaticky opýtajú, či mám bombu a či som terorista. Už som na to zvyknutý, nezastavujem sa nad tým, ale aj tak je to dosť povrchné. Mohli by si dať aspoň tú námahu, že by si našli nejaké informácie, kto sú to Turci, kto sú Kurdi a kto sú teroristi. A nehádzať nás všetkých do jedného vreca. Raz som už mal toho dosť a jednej dievčine som odpovedal, že mám na internáte v posteli bombu. Hovoril som to úplne vážne, pretože aj ona sa ma vážne pýtala, či ju mám. Ale potom som, samozrejme, priznal, že to bol len vtip."

Nevypijem s nikým!

Príležitostí na stretávanie nových ľudí má u nás zahraničný študent až-až. "Erazmus organizácia nás stále niekde pozýva. Keď mám voľno, pozerám filmy, študujem angličtinu alebo základy slovenčiny. Niekedy si zahráme futbal, tenis alebo chodíme na výlety po okolí."

Na Slovensku mu učaroval aj pomaly vymierajúci spôsob cestovania. A tým je stopovanie. "U nás sa stopuje iba vo veľkých mestách, ale tu celkom bežne. Páči sa mi to, tiež som si vyskúšal zastaviť nejaké auto a podarilo sa."

Keď Erkan dokončí všetky skúšky, chce sa ísť pozrieť za kamarátom do Martina a po ceste trochu viac spoznať našu krajinu.

Na niektoré slovenské tradície si ale nebude môcť zvyknúť. Napríklad zapíjanie všetkých možných príležitostí alkoholom.

"Chodím na párty, aj sa bavím a tancujem. Ale nepijem alkohol. Stále musím kamarátom vysvetľovať, že som moslim a jednoducho nemôžem, ani nechcem vypiť. Moja rodina ma pred odchodom požiadala, aby som tu nepil a ja som im to sľúbil. Tak to aj dodržím. Vlastne nejde o to, že ma požiadala rodina. Ja som moslim a musím sa riadiť Koránom, preto nepijem. Ale vás Slovákov je niekedy ťažké o tom presvedčiť, lebo sa potom začínate urážať a pýtať sa ma - so mnou si nevypiješ? Nepáčia sa mi ani tie dôsledky opilosti. Človek potom ani nevie, kde je a nevládze nikam ísť. Jedného kamaráta sme tak museli odniesť domov."

Druhou vecou, ktorú Erkan kvôli svojej viere odmieta, je jedenie bravčového. To však ide omnoho ľahšie ako odmietanie alkoholu.

Rešpekt voči Rómom

V Košiciach sa cíti pohodlne aj preto, že tu môže každý piatok navštíviť mešitu. A čo mu u nás prekáža?

"Ja viem, že to vôbec nie je ojedinelé a že každá krajina má Rómov, ale ja sa ich stále bojím. Cez deň ani nie, skôr v noci. O to viac, že bývam na Jedlíkovej v blízkosti Lunika IX. Ale doteraz som s nimi nemal žiadne zlé skúsenosti. Aj pojem priateľstva je trochu iný na východe Turecka ako na východe Slovenska. Doma mám asi sto priateľov. Keď vyjdem na ulicu, všetci sa navzájom poznáme a sme kamaráti. Všimol som si, že tu je to trochu iné. Máte oveľa menej priateľov, ale zato veľa známych."

Aj keď mnohí Erazmus študenti sa netaja tým, že do zahraničia si idú hlavne užiť a zabaviť sa, Erkan sa oduševňuje pre niečo úplne iné.

Už teraz rozmýšľa a pozerá sa na svet ako stavbár. Preto aj za najsilnejší zážitok zo Slovenska považuje skúmanie budov.

"Sú také odlišné. Chcem sa naučiť ako ich stavať a všetko okolo toho. Stále premýšľam nad tým, ako ste dokázali postaviť napríklad Dóm sv. Alžbety. Pre mňa je jednoducho úžasný. Keď som tu, aspoň sa môžem priamo pýtať ľudí, ako na jednotlivé stavby."

Erkan necháva svoju budúcnosť otvorenú. "Ak by sa dalo a univerzita by mi s tým pomohla, rád by som sa sem vrátil študovať. Alebo potom druhý či tretí stupeň štúdia. Uvidíme. No a po škole chcem pracovať v Európe. Ak to nevyjde, tak pôjdem do Iraku, kde je aj môj brat."

Návrat na Slovensko je aj po tomto akademickom roku pre Erkana jasný. "Neviem, či prídem ako študent alebo už pracujúci, ale určite sa vrátim. Mám tu veľa priateľov a dobré spomienky na študentské časy."

Najčítanejšie na Košice Korzár

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 135
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 897
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 649
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 468
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 944
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 591
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 203
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 793
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 076
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 133
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 43 465
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 458
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 058
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 176
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 14 488
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 604
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 076
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 133
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 43 465
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 458
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 058
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 176
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 14 488
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 604
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu